Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Tisíce ľudí z celého sveta, mnohí z nich Izraelčania, sa zišli pred bývalým koncentračným táborom Osvienčim (Auschwitz), aby si uctili pamiatku miliónov obetí holokaustu.
Pochod živých sa tradične začal trúbením na šófar - hudobný nástroj z baranieho rohu, ktorý sa používa pri slávnostných židovských náboženských obradoch. Účastníkov pochodu od brány s nápisom Arbeit Macht Frei (Práca oslobodzuje) na ich púť do Brezinky (Birkenau) viedol - tak ako po minulé roky - hlavný rabín Tel Avivu Meir Lau, ktorý ako dieťa bol väznený v Osvienčime.
Počas vyše tri kilometre dlhého Pochodu živých z Osvienčimu do tábora Brezinka mnohí z jeho účastníkov držali v rukách izraelské vlajky. Ďalší mali v rukách malé drevené doštičky s osobnými vyznaniami. Tie potom ukladali pozdĺž koľajníc, po ktorých počas Druhej svetovej vojny vlakmi privážali ľudí odsúdených na smrť vo vyhladzovacích táboroch.
Osvienčim-Brezinka (Auschwitz-Birkenau) bol najväčší nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor a stal sa symbolom holokaustu. Iba v Brezinke bolo za Druhej svetovej vojny zabitých najmenej 1,1 milióna Židov.
Pochod živých symbolizuje pochody smrti, ktoré sa na sklonku vojny odohrali na mnohých miestach Európy. Je i prejavom vzdoru, že židovský národ stále žije aj napriek snahám nacistov o jeho vyhladenie.
Hoci OSN vyhlásila za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu 27. január, v Izraeli si holokaust pripomínajú v 27. deň mesiaca nisan, keď vrcholilo povstanie vo varšavskom gete.
