Turecká megamešita v Nemecku vyvoláva obavy

Kedysi dávno Osmanská ríša ovládala veľkú časť Európy. Teraz si niektorí myslia, že Turci chcú tie staré slávne časy vrátiť späť. Turecká vláda sa pustila do kampane prostredníctvom budovania mešít po celom Nemecku. Nová turecká megamešita, Kolínska centrálna mešita, však medzi nemeckým obyvateľstvom vyvoláva nervozitu. Po dokončení stavby to bude najväčšia nemecká moslimská modlitebňa a jedna z najväčších mešít v celej Európe. Jej vyše tridsaťmetrové minarety sa týčia nad okolitú krajinu a vidno ich už zo vzdialenosti niekoľkých blokov. Do vyše štyridsaťmiliónovej budovy sa zmestí najmenej 1200 veriacich a nachádza sa v nej reštaurácia, modlitebná miestnosť, knižnica a ďalšie priestory. Nemecko je domovom zhruba 4,3 milióna moslimov, vrátane 125 tisíc tých, ktorí žijú v Kolíne nad Rýnom. Veľká väčšina z nich má turecký pôvod.

„Legitímne“ miesto pre moslimov?

Hoci v Kolíne nad Rýnom je už asi 30 mešít, nemecký moslimský aktivista pre CBN News povedal, že nová budova je aj tak potrebná. „Už roky, desaťročia, sme mali len veľmi, veľmi škaredé miesta v najchudobnejších častiach Kolína, v podzemní,“ povedal moslimský aktivista Ibrahim el-Zayat. „A tak teraz, mať niečo, čo je vidieť, čo je rovno uprostred spoločnosti, je niečo naozaj veľmi potrebné pre mesto samotné, pre moslimov aj pre spoločnosť,“ pokračoval. El-Zayat pomáha podporovať projekty na výstavbu mešít v celej Európe. Jeho kritici tvrdia, že je radikálny islamista s väzbami na Moslimské bratstvo. On tieto obvinenia popiera a hovorí, že sa len snaží pomôcť moslimom nájsť svoje legitímne miesto v nemeckej spoločnosti. „Keď vezmete percento celkovej populácie moslimov a prirovnáte ho, napríklad, k počtu kostolov pre celkovú populáciu kresťanov, potom by sme mali mať v Nemecku nie 3000 modlitební, ale 15 000,“ povedal.

Politické vyhlásenie

Michael Höhne-Pattberg je kolínsky protidžihádistický aktivista. Pre CBN News sa vyjadril, že nová mega mešita je politickým vyhlásením navrhnutým tak, aby vyjadrovala islamskú nadvládu v meste. Nie je to náhoda, dodal, že Kolín je tiež domovom slávnej Vysokej katedrály sv. Petra, historickej pamiatky a symbolu nemeckého katolicizmu. „Táto katedrála je najväčšia kresťanská stavba na sever od Álp a štyri islamské turecké združenia majú tiež svoje centrá v Kolíne,“ poznamenal. „Účelom je napadnúť zvrchovanosť kresťanstva v Kolíne nad Rýnom.“ Neďaleko Kolína, v malom nemeckom mestečku Herten, miestni obyvatelia zažívajú podobné problémy. Desať percent obyvateľov Hertenu má turecko-moslimský pôvod a ich počet rýchlo narastá. Jutta Becker je členkou mestskej rady Hertenu. Redaktorom CBN News ukázala tzv. „modrú mešitu“, pri ktorej stáli autá zdobené tureckými vlajkami. Becker povedala, že miestni kresťanskí vedúci mlčia tvárou v tvár rozrastajúcemu sa islamu. „Keď sa konajú tzv. stretnutia kresťansko-islamského dialógu, tak katolícki kňazov ako aj protestantskí služobníci ma prosia, aby som neotvorila ústa a nevyvolávala problémy,“ vyjadrila sa pre CBN News. „Mám povesť, že rozdúchavam oheň, pretože nechcem nechať islamizáciu tohto mesta len tak.“ V Nemecku sú kritici islamizácie hlavnými médiami a ľavicou často označovaní za „nacistov“ a „rasistov“. „Je to vždy ten istý argument: ­si pravicový radikál alebo populistický radikál, alebo si nacista či nepriateľ cudzincov,“ vysvetľuje Claudia Ludwig, vedúca predstaviteľka Strany nezávislých občanov v meste Recklinghausen, severne od Kolína. Myslí si, že mnoho nemeckých Turkov je viac napojených na svoju domovskú krajinu než na Nemecko. „Turci v Nemecku za svojho vodcu považujú (tureckého premiéra) Erdogana, a nie nemeckého kancelára,“ dodala.

Asimilácia by bola „zločinom proti ľudskosti“

V roku 2008 povedal prezident Erdogan publiku Turkov v Nemecku, že ich asimilácia v rámci nemeckej spoločnosti by bola „zločinom proti ľudskosti“. Je presvedčený, že Turci by si mali zachovať oddelenú identitu. Erdoganova vláda sa priamo podieľa na budovaní a spravovaní mešít po celom Nemecku, vrátane kolínskej megamešity, prostredníctvom kultúrnej organizácie s názvom DTIB. Tá pôsobí ako odnož tureckej vlády v Nemecku, s plným povolením Nemecka. „Treba sa na ne pozerať ako na obohatenie, nie hrozbu,“ tvrdí el-Zayat. „Takže, keď hovoríme, že Erdogan má k týmto ľuďom nejaký vzťah, je to úplne v poriadku.“ Erdoganov režim však v posledných rokoch nadväzuje užšie vzťahy so svojimi islamskými susedmi a je silne protiizraelský. Kvôli tomu sa niektorí v Kolíne zamýšľajú nad tým, či nová mešita bude naozaj majákom tolerancie, ako to vyhlasuje el-Zayat.

Zdroj: CBNNews.com (Erick Stakelbeck)

Foto: Wikimedia Commons (Raimond Spekking)