A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 22.10.2018 

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našej pravidelnej relácie. Je pondelok 22. októbra 2018 a aj v uplynulom týždni sa udiali niektoré udalosti, ktoré sú hodné komentára z kresťanskej perspektívy. Pozrieme sa na dve udalosti zo sveta športu a na jednu zahraničnú politickú udalosť. 

Ženská cyklistika má novú majsterku sveta. Poviete si, čo robí takáto správa v kresťanskom komentári? Ide o to, že novou majsterkou v cyklistike, ktorá zvíťazila na pretekoch v americkej Kalifornii je biologický muž. 

Stalo sa niečo, čo bolo donedávna nepredstaviteľné. V športe bývajú odnepamäti oddelené mužské a ženské kategórie. Dôvod je jednoduchý: muž a žena sú celkom ináč fyzicky disponovaní jedinci. Muži bývajú silnejší a výkonnejší. Odlišujú sa geneticky, čo sa prejavuje napríklad aj na kvalite svalovej hmoty. Vždy, keď si navzájom merajú sily muž a žena, je to určitým spôsobom nefér. Táto paradigma je však, zdá sa, prekonaná. 

V súčasnosti pretláčaná genderová ideológia hovorí o tom, že pohlavie nie je biologickou záležitosťou, nie je niečím, s čím sa človek narodí, ale je to niečo, čo si sám v živote volí, podľa toho, ako sa cíti.  Táto ideológia je napríklad jednou z hlavných príčin toho, prečo európski konzervatívci odmietajú ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ktorý ju v sebe obsahuje a v jej duchu definuje základné pojmy používané pre rodinný a sexuálny život. 

Z hľadiska tohto nového pohľadu na sexualitu, ktorý predpokladá, že človek si svoje pohlavie volí, je teda normálne, že niekto, kto sa narodil ako biologický muž, ale považuje sa za ženu a podstúpi chirurgickú zmenu pohlavia, môže pretekať v ženskej športovej kategórii. 

Jedna zo súperiek novej majsterky (alebo skôr majstra) sveta oprávnene poukázala na to, že to nie je fér. Cyklistika je výsostne silová a vytrvalostná disciplína, v ktorej sú rozdiely medzi biologickými pohlaviami markantné a preto sa nemôžeme čudovať tomu, že transgenderová žena nedala svojim konkurentkám v pretekoch šancu. 

Žijeme v dobe, kedy sú športovci prísne strážení a trestaní už za podozrenia na doping. Keď napríklad žene zistia zvýšenú hladinu testosterónu, je to považované za doping. Keď však preteká muž, ktorý sa dal preoperovať na ženu, je to v poriadku. Hádam sa proti tomu nedá ani protestovať, lebo táto nová genderová ideológia je silno precitlivelá na akékoľvek prejavy intolerancie. 

Kde zostal zdravý rozum? Biblia hovorí o tom, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu. O ich pohlaví rozhodol on, každému z nich dal iné chromozómy a iné pohlavné orgány, iné schopnosti aj úlohy. To, že sa to ľudia snažia nasilu zmeniť, znamená, že ďalšie absurdné situácie popierajúce zdravý rozum budú len pribúdať. 

Chlapský skutok trénera slovenskej futbalovej reprezentácie. Ján Kozák, dlhoročný a úspešný reprezentačný tréner sa vzdal svojej funkcie. Príčinou bolo porušenie disciplíny siedmimi hráčmi reprezentačného výberu. Po prehre s reprezentáciou Českej republiky sa títo väčšinou mladí reprezentanti vybrali „žúrovať“ namiesto povinnej regenerácie pred ďalším zápasom. Keď ich tréner nachytal, niektorí reagovali pomerne arogantne a padli aj slová, že „tréneri prichádzajú a odchádzajú“. 

Ján Kozák sa rozhodol rezignovať, odôvodnil to tým, že takýto skutok nemôže prejsť len tak bez následkov a vyradenie všetkých previnilcov by slovenský reprezentační futbal poškodilo viac ako odchod trénera, ktorý si s týmito arogantnými mladíkmi už nedokáže predstaviť ďalšiu spoluprácu. 

Na tlačovej konferencii, kde tréner vysvetľoval svoj radikálny krok, pomerne úprimne porozprával o tom, ako vidí pomery v slovenskom futbale, niekedy bol emotívny a použil aj ostrejšie slová. Od novinárov za to zožal kritiku, povedal totiž o jednom z nich, že je krysa. 

Mne sa však počin pána bývalého trénera páčil. Rozhodol sa vzdať sa funkcie, ktorá nebola nijako ohrozená. Urobil to preto, že nechcel prehliadať a ignorovať neprávosti a urobil to veľmi úprimne, spontánne a zo srdca. Keďže je pán Kozák známy otvoreným prejavovaním emócií, dajú sa aj jeho ostré slová proti jednému zo športových novinárov pochopiť, hoci nie ospravedlniť. Ona totiž taktnosť, korektnosť či profesionalita niektorých príslušníkov novinárskej profesie je žiaľ na veľmi nízkej úrovni. Nevravím, že šlo práve o tento prípad, no aj mne samému sa stalo, že ma novinári svojou „objektivitou“ voči Kresťanským spoločenstvám veľmi sklamali. Pán tréner klobúk dole a ďakujeme. 

Vražda nepohodlného novinára na saudskoarabskom veľvyslanectve v Istanbule rozvírila svetovú verejnú mienku. Podľa doposiaľ zverejnených údajov a zistení tureckej polície pricestovalo z Rijádu do Istanbulu špeciálne komando, pozostávajúce z členov osobnej stráže vládnuceho saudskoarabského princa a okrem iného tiež odborníka na patológiu, ktorý mal pomôcť zbaviť sa tela zavraždeného. Saudská Arábia niekoľko dní zatĺkala a zahmlievala, no teraz pripustila nehodu a smrť novinára v dôsledku spontánne vzniknutej bitky na konzuláte. Neodpovedajú však na otázky, čo sa stalo s telom ani na nahrávku, ktorú odoslali chytré hodinky zavraždeného, a ktorá vypovedá o brutálnom mučení a vražde. 

Žijeme v skutočne podivnom svete. Písmo hovorí, že „celý svet je v moci toho Zlého“. Štáty, ktoré by mali chrániť svojich občanov ich zabíjajú, alebo unášajú, ako je to v prípade únosu vietnamského podnikateľa, do ktorého je žiaľ zapletené aj Slovensko. Istá krajina dokáže vyslať svojich agentov, aby otrávili svojho bývalého kolegu, žijúceho v inej krajine iba preto, že sa rozhodol opustiť tú svoju a prestal slúžiť jej režimu. Všetko toto bez súdu, bez obhajcu, bez spravodlivosti. 

Takéto veci robia nepriateľské krajiny, ale žiaľ aj naši spojenci. Toto platí aj v prípade Saudskej Arábie, spojenca Izraela a USA na Blízkom východe, ktorý tvorí prirodzený protipól Iránu, ktorého otvoreným cieľom je zničiť židovský štát. Práve preto je celý problém veľmi komplikovaný. Páčilo by sa nám mať čiernobiely svet, v ktorom sa dá ľahko zorientovať, kde dobrí sú dobrí a zlí sú zlí. Nie je to však tak. Ako som už povedal „celý svet je v moci toho Zlého“. Ešteže môžeme s presvedčením slúžiť Kráľovstvu, ktoré nie je z tohto sveta. Je však medzi nami a vládne v ňom „spravodlivosť, pokoj a radosť“. 

Dopočutia o týždeň.

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.


Späť na správy