Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)
Vydanie 12.12.2018
Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.
Milí poslucháči, vitajte pri počúvaní ďalšieho dielu našej relácie. Dnes si povieme niečo o troch zaujímavých udalostiach: o jednom vedeckom objave, o boji za náboženskú slobodu v modernom svete a o jednom africkom kresťanovi, ktorý práve dostal Nobelovu cenu.
Najnovšie vedecké objavy v oblasti skúmania ľudskej DNA podkopávajú súčasnú podobu evolučnej teórie hovoriacej o pôvode človeka. Americkí a švajčiarski vedci totiž došli k pozoruhodnému objavu, že všetci moderní ľudia sú potomkami spoločného otca a matky, ktorí žili na zemi po akejsi obrovskej, celosvetovej katastrofe, ktorá takmer vyhubila ľudstvo. K tejto katastrofe malo podľa nich dôjsť pred 100 až 200 tisíc rokmi.
Títo vedci zrejme neveria v Boha ani vo stvorenie, ale ich závery očividne korešpondujú s biblickým opisom o stvorení a tiež o celosvetovej potope. Podľa Písma sa po potope ľudstvo znovu rozmnožilo na zemi a všetci boli potomkami Noacha, jeho manželky a jeho troch synov Sema, Chama a Jáfeta, ktorí ako jediní spolu s manželkami prežili potopu.
Spomenutý výskum publikovaný v časopise Human Evolution (Evolúcia človeka) viedli starší výskumný pracovník Mark Stoeckle a výskumný pracovník David Thaler z Bazilejskej univerzity vo Švajčiarsku. Vedci preskúmali sekvencie DNA 5 miliónov rôznych zvierat a ľudí, celkom išlo asi o 100 tisíc živočíšnych druhov, a okrem už povedaného došli tiež k záveru, že 90% všetkých dnes žijúcich živočíšnych druhov pochádza z rodičov, ktorí sa začali rozmnožovať približne v rovnakej dobe, podľa výskumníkov to bolo pred 250 tisíc rokmi.
Americká televízna stanica Fox News si vo svojej reportáži všimla, že publikovaná štúdia je v súlade s Bibliou, a to v dvoch zásadných veciach.
Po prvé potvrdzuje, že my, ľudia, a tiež ostatné organizmy sme povstali z akejsi významnej a relatívne nedávnej udalosti, ktorá prebehla na základe doposiaľ vedecky neobjaveného mechanizmu.
A po druhé na základe analýzy sekvencií genetického kódu sa preukázalo, že existuje určitý daný počet živočíšnych druhov namiesto ich premenlivej variability danej miliónmi rokov postupnej evolúcie. Všetky zvieratá môžeme rozdeliť na jasne ohraničené a navzájom izolované druhy, o ktorých hovorí Biblia vo svojej správe o stvorení.
Tieto zistenia, samozrejme nepredstavujú vedecký dôkaz Boha a skutku stvorenia, sú však potvrdením toho, že ak veda naozaj odhalí nejaké fakty (pozor nie teórie), vždy to bude v súlade posolstvom Písma. Biblia síce nie je vedecká kniha, ale obsahuje večné pravdy, na ktoré ľudia neprišli vedeckým bádaním, ale Božím zjavením už pred tisíckami rokov. Je to kniha, ktorej sa oplatí dôverovať aj dnes, o čom svedčí empirická skúsenosť miliónov kresťanov z celého sveta.
Americké kresťanské skupiny sa snažia zvrátiť rozhodnutie vedenia mesta Austin v Texase, ktoré chce nútiť kresťanské cirkvi a jednotlivé zbory zamestnávať homosexuálov a príslušníkov sexuálnych menšín, a to vrátane ich ustanovovania za pastorov a duchovných. Rozhodnutie mestských úradov vychádza zo snahy zabezpečiť každému človeku „príležitosť získať zamestnanie bez ohľadu na rasu, farbu kože, pohlavie, sexuálnu orientáciu, genderovú identitu, národnostný pôvod, vek alebo telesné postihnutie“. Toto opatrenie znie na prvý pohľad ako dobrý nápad, ale pre organizácie, ktorých morálny kódex je založený na Biblii, je široká akceptácia istých prejavov sexuálnej orientácie a genderovej identity morálne neprijateľná. V dôsledku toho predstavuje inštitúciami vyžadované napĺňanie práv sexuálnych menšín vážne ohrozenie náboženskej slobody nútiace ľudí konať proti svojmu svedomiu. Ide o vážny problém, lebo súčasné nastavenie spoločnosti a pretláčanie niekedy až ultraliberálneho pohľadu na svet sa v budúcnosti nebude týkať iba vybraných miest na západe, ale celej spoločnosti.
Ako kresťania s konzervatívnym pohľadom na sexuálnu morálku, pre ktorých je určitý typ správania neprijateľný, možno budeme raz čeliť podobným výzvam. Predstavme si, že by nám hrozilo trestné stíhanie za to, že odmietneme v cirkvi zamestnať niekoho ktorého životný štýl je z kresťanského pohľadu neakceptovateľný. Takáto situácia si jednoznačne vyžaduje našu akciu. Je samozrejme nutné sa za tento problém modliť. Potrebujeme ale tiež schopnosť právne obhájiť naše postoje a slobody. V USA na to existujú špeciálne organizácie, no v Európe neviem o žiadnej. Je to výzva pre nastupujúcu generáciu kresťanských právnikov, pred ktorou leží otázka: Dokážeme ubrániť slobodu svojej viery a svedomia?
Nobelovu cenu mieru za rok 2018 získal konžský ženský lekár Denis Mukwege, ktorého prezývajú "Doktor zázrak". Náplňou práce tohto kresťanského lekára je špeciálna odborná pomoc ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia.
Počas posledných 20 rokov liečil desiatky tisíc žien v nemocnici v meste Bukavu. Tieto ženy boli častokrát mnohonásobne znásilnené príslušníkmi miestnych ozbrojených skupín počas mnohých regionálnych konfliktov. Táto ťažká forma sexuálneho násilia je v danom regióne súčasťou vojenskej taktiky.
Kresťanská viera vedie Dr. Mukwegeho k tomu, aby ku svojim pacientkám pristupoval holisticky. Sám hovorí: "Neliečim iba ich telá, ale tiež im poskytujem morálnu a psychologickú podporu. Povzbudzujem ich, aby bojovali za svoje práva a nebáli sa vyjsť z anonymity. Naša liečba je proces, ktorý pomáha ženám opäť nadobudnúť ich ľudskú dôstojnosť."
Dr. Mukwege je synom letničného pastora. Ako chlapec často cestoval so svojím otcom a bol svedkom toho, ako sa otec modlil za chorých ľudí. Už vtedy sa uňho prebudil záujem o chorých ľudí, ktorý ho neskôr viedol k rozhodnutiu ísť študovať medicínu a stáť sa lekárom.
V roku 1999 založil nemocnicu Panzi v meste Bukavu, ktorá je spravovaná cirkvou Letničné zbory strednej Afriky.
Svojím životným štýlom je Dr. Mukwege príkladom človeka, ktorý našiel svoje povolanie a Boh si ho používa spôsobom, ktorý je takým veľkým požehnaním pre svet, že si to uvedomili aj ľudia zodpovední za udeľovanie Nobelových cien.
Denis Mukwege sa snaží povzbudiť všetkých kresťanov k tomu, aby konali Božie skutky v tomto svete. Hovorí: "Dajme si pozor na kredibilitu evanjelia v 21. storočí. Prejavujme milosť, ktorú sme dostali, a ako cirkev buďme svetlom svietiacim v tme tohto sveta tak, že budeme bojovať za spravodlivosť, pravdu, zákon, slobodu, stručne povedané za ľudskú dôstojnosť mužov aj žien!" Dodáva, že ak kresťania nebudú schopní prakticky žiť to, čomu veria, a nebudú to prejavovať vo svojej komunite, nikdy nedokážu naplniť poslanie, ktoré im Kristus zveril.
Keď si uvedomíme, že podľa štatistík bolo v období občianskej vojny medzi rokmi 1996 a 2003 v Kongu zabitých 3,9 milióna ľudí a 40 tisíc žien bolo znásilnených, uvidíme význam a veľkosť služby lekára, ktorý dovolil Bohu, aby si ho používal a konal cez neho svoje úžasné dielo, ktoré sa deje v rámci africkej letničnej cirkvi.
