Napokon vyliaty bude na nás Duch z výšin, púšť sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. (Iz 32,15)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

vydanie 3.4.2017

Trumpov ústretový krok voči angažovanosti kresťanských cirkví v politickej kampani

Donald Trump plní svoje sľuby z predvolebnej kampane. Americký prezident sa chystá zmeniť pravidlo, ktoré doposiaľ bránilo cirkvám verejne hovoriť o politických otázkach. Ak sa pastor či kazateľ v nejakom zbore vyjadril o niektorej osobe politického života, jeho zbor mohol byť sankcionovaný zo strany vládnych inštitúcií. Donald Trump vyhlásil, že sa chystá zrušiť tzv. Johnsonov ústavný dodatok, ktorý zakazuje charitatívnym organizáciám a cirkvám viesť kampaň za alebo proti akémukoľvek kandidátovi na verejný politický úrad. Doslova povedal: „Medzi základné práva patrí to, aby ľudia mohli uctievať Boha tak, ako veria, že je to správne. Práve preto odstránim a celkom zbavím platnosti Johnsonov dodatok a umožním predstaviteľom cirkví hovoriť slobodne a bez strachu z prípadných sankcií.“ Tento krok vráti hlas cirkvám, ktoré čelili zastrašovaniu od ľavicových a liberálnych kruhov. Obeťou Johnsonovho dodatku bol v minulosti, napríklad, Franklin Graham, syn svetoznámeho evanjelistu Billyho Grahama, ktorého organizácie Samaritan’s Purse a Billy Graham Evangelistic Association čelili vyšetrovaniu zo strany amerických úradov. Ďalší dôvod, prečo bola voľba Donalda Trumpa zo strany amerických evanjelikálnych kresťanov dobrou voľbou.

 

Krátka úvaha o slušnosti a hulvátstve v politike

Kým píšem tento komentár, doznievajú vo mne dojmy z návštevy slovenského prezidenta Andreja Kisku v Brezne. Kiska, na ktorého v uplynulom týždni nehanebne zaútočil minister vnútra kvôli využívaniu štátnej letky, ktoré mu predtým sám odporúčal, sa vrátil z návštevy Izraela, kde sa priznal k svojmu obdivu k židovskej viere. Hneď po návrate sa osobne vybral do regiónu, ktorý je známy tým, že v ňom počas volieb získala pomerne výrazné zisky ĽSNS, ktorú charakterizujú krajne pravicové extrémistické a antisemitské postoje jej predstaviteľov a neskrývaný obdiv ku kléro-fašistickému Slovenskému štátu. Heslo tejto strany „Za Boha a za národ!“ spolu s predstavou, aké názory prezentujú jej poslanci, vyvoláva v kresťanoch, ktorí milujú Boha aj túto krajinu takmer fyzickú bolesť.

Kotlebovci si na pána prezidenta počkali. Hneď zrána sa v Brezne objavil autobus ĽSNS, plný členov strany v zelených mikinách, a tiež množstvo straníckych automobilov, ktorými sa zvážali do metropoly Horehronia, aby pánovi prezidentovi pripravili patričné privítanie. To spočívalo v tom, že pred synagógou, v ktorej sa mal prezident stretnúť so študentmi, rozdávali letáky s textom, v ktorom im chceli predstaviť Andreja Kisku ako človeka, ktorý zbohatol na úžerníctve, v súlade s ministrom Kaliňákom ako niekoho, kto sa neoprávnene vozí štátnymi lietadlami, a tiež ako človeka napojeného na americké a (dávajte dobrý pozor!) izraelské mimovládky. Na záver svojho hanopisu vyťahujú triumf prehlásením, že Kiskovým snom bolo stať sa Židom! Holohlaví mladí muži v zelenom čakali na prezidenta v čele s kotlebovským poslancom Milanom Mazurekom, nechválne známym svojím vulgárnym a nenávistným útokom na zahraničnú rodinu s dieťaťom v kočíku iba kvôli tomu, že pochádzali z moslimskej krajiny. Akokoľvek môžeme nesúhlasiť s nezodpovedným hromadným prijímaním migrantov pochádzajúcich z islamskej kultúry, takéto nenávistné a agresívne správanie je ľudsky neprijateľné a morálne neobhájiteľné.

Kiskova reakcia na zamýšľanú provokáciu bola excelentná. Zastavil sa pri Mazurekovej suite a pokojným hlasom sa s nimi rozprával. Vyžarovanie jeho osobnosti tak silno kontrastovalo s povýšeneckým úsmevom, s akým ho sledoval mladý poslanec Národnej rady SR. Bolo by oveľa jednoduchšie kotlebovcov ignorovať a nechať ochranku, aby ich „odpratala“ z cesty, no pán prezident ukázal, že sa nebojí, a v tejto skúške obstál na výbornú.

Ako kresťania môžeme Andrejovi Kiskovi mnohé vyčítať, okrem židovstva (čo je pozitívne) sympatizuje s budhizmom a je priateľom Dalajlámu. Jeho názory sú veľakrát pomerne liberálne, no má jednu vlastnosť, ktorej je v slovenskej politike ako šafranu. Je slušným človekom. Nespráva sa arogantne ani povýšenecky, ako to často činia páni premiér a predseda parlamentu. Má svoje ideály a neslúži záujmom žiadneho oligarchu. Síce nie je typom rodeného vodcu, ako pán premiér, no je človekom, ktorého nepokazila moc, človekom, ktorého ľudia majú radi kvôli tomu, aký je a ako sa správa. Práve pre svoje príkladné správanie je prezident Kiska víťazom dnešnej politickej konfrontácie, ktorú vyvolalo ĽSNS. Tieto slová, ktoré prezident v Brezne povedal o prítomných extrémistoch, vynikajúco opisujú podstatu toho, čo sa dnes stalo: „Úprimne si myslím, že pokiaľ chcú prejaviť svoju nenávisť, svoju agresivitu, je lepšie, keď to spravia voči mne. Je to lepšie, ako keby mali útočiť na mamičky s kočíkmi.“ Myslím, že dnes by sme mali lepšieho prezidenta iba vtedy, keby sa pán Kiska stal znovuzrodeným, Duchom naplneným kresťanom. A za to a za dobré vykonávanie jeho funkcie sa môžeme (alebo skôr musíme) modliť.


Späť na správy