Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)
vydanie 1.5.2017
Etiópska vláda chystá zákon, ktorý postaví mimo zákona všetky cirkvi majúce menej ako 6000 členov. Ak bude tento zákon schválený, zasiahne väčšinu kresťanov mimo oficiálnej etiópskej ortodoxnej cirkvi. Zákon znemožní vlastniť pozemky a nehnuteľnosti cirkvám, ktoré nesplnia podmienku požadovaného počtu členov. Všetky cirkevné aktivity mimo cirkevných budov, napríklad, domáce zhromaždenia, budú považované za ilegálne. Zákon tiež zakazuje evanjelizáciu mimo cirkevných priestorov.
V priebehu uplynulého desaťročia sa náboženská mapa Etiópie pomerne výrazne zmenila. Etiópia, ktorú mnohí považujú za prvú krajinu v dejinách, ktorá oficiálne prijala kresťanstvo, mala po stáročia jednu dominantnú ortodoxnú cirkev. Počas posledných rokov sa však čoraz väčší počet ľudí pridával k protestantskému, letnično-charizmatickému kresťanstvu, ktoré je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v regióne. Obracajú sa predovšetkým moslimovia a prívrženci domorodých náboženstiev, rovnako však aj nezanedbateľný počet tradičných ortodoxných veriacich.
Zdá sa, že etiópska vláda chce mať veci pevne pod kontrolou, a preto sa uchýlila k týmto reštriktívnym opatreniam. Tradičné cirkvi spojené so štátnou mocou majú, žiaľ, tendenciu správať sa všade rovnako, prebudenecké kresťanské hnutia považujú za ohrozenie a snažia sa zastaviť ich rast prostredníctvom obmedzovania náboženskej slobody a pomocou ľahších, ale aj ťažších foriem prenasledovania. Naši súrodenci v Etiópii potrebujú, aby sme sa za nich modlili. Vyššie opísané opatrenia už platia v niektorých regiónoch Etiópie a iné oblasti ich zavedenie zvažujú. Modlime sa, nech sa tento neblahý proces zastaví a prebudenie v Etiópii pokračuje.
Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá sa pýši sloganom „Za Boha a za národ!“, pôsobí dojmom konzervatívnej katolíckej strany a viditeľne sa snaží nadviazať na dedičstvo klérofašistickej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Nedávno vykonaný prieskum verejnej mienky, ktorý sa zameriaval na to, ktoré strany volia veriaci ľudia, však priniesol veľmi zaujímavé výsledky. Najväčší podiel veriacich ľudí volí KDH (45%), SMK (18%), SNS (15%) a SMER-SD (12%). ĽSNS sa nachádza na poslednom mieste s 2% veriacich voličov. Spomínaný prieskum zisťoval aj podiel ateistov medzi voličmi slovenských politických strán a výsledky sú nasledujúce: MOST-HÍD (48%), SaS (45%), ĽSNS (44%). Kotlebovci sú teda stranou, ktorú volí najmenšie percento veriacich a jednou zo strán s najväčším podielom ateistických voličov. Keď sa na tieto čísla pozrieme optikou biblicky zmýšľajúcich kresťanov, niet sa čomu diviť. Keď odhliadneme od prvoplánového dôrazu ultrapravice na konzervatívne hodnoty, ich ostatné postoje (napr. dôraz na radikálne a represívne riešenia sociálnych problémov a skrývaný aj otvorený antisemitizmus) a správanie (mnohí predstavitelia aj sympatizanti strany sú spájaní s násilným správaním) nemajú s vierou v Krista vôbec nič spoločné.
Hlavný favorit budúcotýždňových francúzskych prezidentských volieb (ak sa predvolebné prieskumy fatálne nemýlia) Emmanuel Macron sa v rozhovore pre francúzske regionálne médiá postavil do roly nekompromisného európskeho vodcu, keď vyhlásil, že až sa stane prezidentom, do 3 mesiacov zatočí s Poľskom a Maďarskom. Tieto štáty chce stíhať sankciami za to, že porušujú pravidlá Európskej únie. Dnešné vedenie EÚ ostro skritizoval, pretože tak ešte neurobilo. „Nemôžete mať Európsku úniu, ktorá sa dohaduje kvôli každej desatinnej čiarke v otázke rozpočtov jednotlivých krajín a v ktorej zároveň máte členov, ktorí sa správajú ako Poľsko alebo Maďarsko v otázke univerzít a vzdelávania alebo utečencov alebo základných hodnôt a nič sa proti tomu nerobí... Keď nie sú práva a hodnoty Európskej únie rešpektované, chcem, aby boli prijaté sankcie,“ doslova vyhlásil kandidát na francúzskeho prezidenta.
Tento výrok sa v stredoeurópskych krajinách Únie nepočúva dobre. Či to Macron myslel vážne, alebo išlo iba o silácke predvolebné vyhlásenie, uvidíme po voľbách. EÚ, ktorá po Brexite vyzerala otrasene a s úľavou si vydýchla po holandských voľbách, nakoniec predsa len môže zo série tohtoročných volieb vyjsť posilnená. Či sa však začnú riešiť skutočné problémy EÚ a jej členských štátov, zostáva aj naďalej otázne.
