Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)
Vydanie 8.5.2017
Voľby francúzskeho prezidenta dopadli presne tak, ako hovorili prieskumy aj zdravý rozum, a keďže aj porazení kandidáti vo väčšine vyzývali na voľbu „menšieho zla“, do Elyzejského paláca sa dostal Emmanuel Macron, politik bez programu aj minulosti, sympaťák – niečo na spôsob francúzskeho Barracka Obamu. Obavy z možného Frexitu a z neho vyplývajúcej deštrukcie EÚ v prípade víťazstva Marine Le Penovej sa rozplynuli, no nie je ani veľmi veľký dôvod na radosť. Asi najlepší z kandidátov, konzervatívec François Fillon, sa po diskreditačnej kampani zameranej na zamestnávanie jeho rodinných príslušníkov tesne nedostal do druhého kola volieb a to je pre krajinu galského kohúta veľká škoda. Čo prinesie Emmanuel Macron na čele svetovej veľmoci a piatej najväčšej ekonomiky sveta, ešte len uvidíme, no zrejme to bude kontinuita, vláda v štýle jeho predchodcu Hollanda, v ktorého vláde bol Macron ministrom financií.
Napriek tomu, že médiá, ktoré sú väčšinou voči súčasnému prezidentovi USA pomerne silno kritické, zdôrazňujú, že Donald Trump je po 100 dňoch vo funkcii najhoršie hodnoteným a najmenej populárnym prezidentom USA v povojnovej histórii, je potrebné upozorniť na skvelý krok, ktorý v poslednom týždni urobil. Počas Národného dňa modlitby vydal exekutívny príkaz zameraný na posilnenie náboženskej slobody v USA. Vyhlásil, že slobodu ľuďom nedarovala vláda, ale bol to Boh. Preto sa rozhodol zrušiť ústavný dodatok, ktorý zakazoval cirkvám verejne sa vyjadrovať k politickým otázkam. Odteraz sa budú môcť pastori a kazatelia slobodne vyjadrovať o politike a ako povedal prezident: „Nikto už viac nikomu nebude cenzurovať kázne.“ Zdá sa, že Donald Trump je prezidentom, ktorý nezabúda na svoje predvolebné sľuby a na tých, ktorí mu svojou podporou a modlitbami pomohli dostať sa do Bieleho domu.
Táto informácia je volaním po prímluvných modlitbách za župné voľby v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Marián Kotleba s 21,6 % vedie v predvolebných prieskumoch, zatiaľ čo druhý v poradí Stanislav Mičev zaostáva so 14 % preferenčných hlasov, nasledovaný Martinom Klusom s 10,1 % a Jánom Lunterom s 9,3%. Tieto čísla hovoria jasnou rečou: Ak sa demokratické (antifašistické) strany nedohodnú na spoločnom kandidátovi, tak pri jednokolovom systéme voľby župana budeme mať ľudáckeho župana aj v ďalšom volebnom období. To, že dôjde k nejakej politickej dohode, vôbec nie je isté. Potrebujeme sa modliť a potrebujeme aj otvorene hovoriť o tom, že liekom na biedu Slovenska naozaj nie je krajná pravica.
