Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)
Vydanie 29.5.2017
Americký prezident má za sebou náročnú cestu po Blízkom východe, počas ktorej sa v Saudskej Arábii stretol s predstaviteľmi arabských krajín, pokračoval do Izraela, kde rokoval s Izraelčanmi aj Palestínčanmi a vyhlásil, že je odhodlaný usilovať sa o mier medzi nimi, pokračoval do Ríma na stretnutie s pápežom, ktorý z tejto návštevy očividne nebol vôbec nadšený, a týždeň zakončil na summite NATO a neskôr aj skupiny G7. To, že je politikom, ktorý akosi nezapadá medzi európske elity, potvrdila aj nemecká kancelárka Merkelová, keď po dvoch dňoch rokovaní v rámci NATO a G7 prehlásila, že Európa sa bude musieť naďalej spoliehať iba sama na seba. Nechajme však nateraz stranou výsledky tejto Trumpovej prvej zahraničnej cesty, ktoré sa ešte iba ukážu, a poďme sa pozrieť na neľudské teroristické útoky, ktoré zabíjali nevinných vo Veľkej Británii a v Egypte. Hoci nás opäť šokovali svojou krutosťou, žiaľ, už nemôžeme povedať, že nás prekvapili. Ich počet sa aj v Európe tak dramaticky zvyšuje, že si na ne pomaly zvykáme tak, ako ľudia žijúci na Blízkom východe.
Opäť bol vykonaný bombový útok Islamského štátu, opäť zahynulo množstvo nevinných obetí, tentoraz v mnohých prípadoch detí (vekový priemer 22 obetí bol okolo 20 rokov). Páchateľom útoku bol opäť mladý muž indoktrinovaný islamskou ideológiou.
Ďalší ohavný útok prebehol v Egypte. Terčom boli koptskí kresťania, ktorí cestovali autobusom na bohoslužbu. Ich autobus doslova rozstrieľali islamistickí ozbrojenci a zabili pri tom 23 nevinných ľudí.
Tieto udalosti opakovane vyvolávajú diskusiu o tom, kto alebo čo nesie zodpovednosť za smrť takého množstva nevinných. Svetoví politici sa boja označiť za vinníka islam, aby sme nehádzali všetkých moslimov do jedného vreca a neoznačovali ich za teroristov. Takzvaná „politická korektnosť“ nám dokonca zakazuje akékoľvek spájanie terorizmu s islamom. Tento postoj je korektný iba zdanlivo a iba čiastočne. Isto existuje množstvo mierumilovných moslimov a môže ich byť aj väčšina, problém nastáva vtedy, keď moslimovia vezmú svoju vieru vážne a stanú sa z nich horliví nasledovníci islamskej ideológie, ktorá je založená na úsilí o násilné ustanovenie islamskej vlády po celom svete a na myšlienke svätej vojny proti „neveriacim a pokrytcom“. Keď sa táto ideológia zmieša s biedou islamských krajín a neutešenou sociálnou situáciou v mnohých európskych moslimských komunitách, predovšetkým medzi mladými mužmi dochádza k vzniku výbušnej zmesi, ktorej výsledkom sú vysoké počty jedincov pridávajúcich sa k Islamskému štátu alebo podobným organizáciám. Pri všetkej snahe o spravodlivú korektnosť nesmieme ignorovať fakt, že sväté texty islamskej viery obsahujú množstvo výziev k páchaniu násilia na neveriacich, Židoch aj kresťanoch. Všade tam, kde je islam vyznávaný väčšinou obyvateľstva, náboženské a názorové menšiny vo väčšej či menšej miere trpia.
Áno, aj kresťania sa vedia správať kruto a nemilosrdne a veľakrát to v dejinách ukázali, pravdou však je, že išlo o zlých kresťanov, ktorí nebrali vážne Kristovo učenie o láske, ktorú máme prejavovať dokonca aj nepriateľom. Hlavný rozdiel medzi radikálnym kresťanom a radikálnym moslimom je ten, že radikálny moslim je odhodlaný zabíjať pre svoju vieru a radikálny kresťan miluje ľudí, miluje aj svojich nepriateľov a po vzore Kristových slov aj skutkov je ochotný položiť svoju dušu za priateľov. Za nevinné obete terorizmu teda nie je zodpovedný akýkoľvek fundamentalizmus, ide výhradne o fundamentalizmus islamský.
Existujú však situácie, kedy je ľudské a správne moslimov sa zastať. Vôbec to totiž neznamená, že by sme sa zastávali islamu, znamená to, že sme ľudské bytosti. Konkrétne, takýto príklad sa pred pár dňami stal v USA, keď boli dve mladé moslimky cestujúce vo vlaku napadnuté neonacistom. Hoci sa nacisti, a často aj na Slovensku, oháňajú kresťanskými frázami, v ich svetonázore nie je nič pozitívne. Keď sa spolucestujúci muži snažili napadnuté dievčatá pred útočníkom chrániť, ten vytiahol nôž, dvoch z nich dobodal na smrť a tretieho vážne zranil. Títo muži sú hrdinovia, ktorí položili svoje životy za blížnych. Aj keď musíme neúnavne varovať pred nebezpečenstvom, ktoré je v islame obsiahnuté, je našou povinnosťou sa príslušníkov tejto viery zastať, pokiaľ sa im deje násilie. Myslím, že podobný princíp sa snažil Pán ukázať učeníkom, keď sa stýkal so Samaritánmi, ktorých Židia považovali za heretikov a menejcenných ľudí.
To, ako to vyzerá, keď sa nerozlišuje medzi fundamentalizmami a k akým nespravodlivostiam to vedie, vidíme v dnešnom Rusku. Už sme raz písali o tom, že tam zakázali Jehovových svedkov (ako údajne extrémistickú organizáciu), a táto skutočnosť zákonite viedla k ďalším nespravodlivostiam.
V ruskom meste Orjol uväznili dánskeho občana, ktorého zatkli minulý týždeň pri tom, ako si spoločne čítal Bibliu s ďalšími členmi tejto zakázanej náboženskej spoločnosti. Podľa komentárov odborníkov, ktorí sledujú vývoj kauzy zákazu jehovistov v Rusku, ďalšie zatknutia budú nasledovať. Rozpustená organizácia sa totiž chce aj naďalej schádzať pri štúdiu Písma a na modlitbách. Hoci jehovisti majú s biblickým kresťanstvom spoločné pramálo a odlišujú sa hlavne v pohľade na osobu Božieho Syna, aj v tomto prípade je potrebné sa ich zastať. Deje sa totiž neprávosť, a to taká, ktorá môže čoskoro ohroziť aj protestantské cirkvi v Rusku. Sú totiž horúcimi kandidátmi na nálepku „agentov platených Západom“. Garancia slobody pre jehovistov v Rusku znamená garanciu slobody aj pre letnično-charizmatických kresťanov.
