A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
vydanie 12.6.2017
Uplynulý týždeň nám priniesol dvoje volieb, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia budúcnosť Európy. Tie anglické, ktoré boli predčasné a veľmi ľahkomyseľne vypísané premiérkou Theresou Mayovou, dopadli z jej pohľadu doslova tragicky. Pani premiérka si chcela posilniť svoju pozíciu pred rokovaniami o Brexite, no týmto svojím neuváženým krokom si ju výrazne skomplikovala. V čase vyhlásenia predčasných volieb ukazovali predvolebné prieskumy na zdrvujúce víťazstvo konzervatívcov, realita v deň hlasovania však bola celkom iná. Premiérkina strana vyhrala iba veľmi tesným rozdielom a zatiaľ čo doposiaľ vládla sama, teraz bude k vládnutiu potrebovať koaličného partnera, ktorého medzi časom našla v strane severoírskych unionistov. Táto koalícia však bude disponovať chudobnou väčšinou 2 poslaneckých mandátov a bude tak nesmierne nestabilná. Nálady v Británii sa zjavne zmenili a „tvrdý Brexit“, ktorý premiérka doposiaľ presadzovala, zrejme nebude reálnou konečnou podobou odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Svoju pozíciu po víkendových parlamentných voľbách, naopak, veľmi výrazne posilnil novopečený francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho úplne nová strana, resp. politické hnutie Republika v pohybe! (La République En Marche!), zdrvujúcim spôsobom vyhralo prvé kolo volieb a je takmer isté, že po druhom kole získa až 445 z 577 parlamentných kresiel. Táto skutočnosť vloží do rúk tohto nováčika na politickej scéne takmer absolútnu moc v jednej z najvplyvnejších krajín EÚ. Tradičné strany vo voľbách pohoreli a nám sa pred očami rodí celkom nový druh politiky. Hnutie bez histórie, nehlásiace sa ani k pravici, ani k ľavici, hnutie hlásajúce globalizmus a silnú, ešte viac integrovanú Európu, a to všetko s marketingom, ktorý mu získal veľkú väčšinu voličských hlasov. Čo tento fenomén do budúcnosti prinesie, zatiaľ môžeme iba hmlisto odhadovať. Presadzovanie hodnôt konzervatívneho judeo-kresťanského svetonázoru to s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, žiaľ, nebude.
Americkí senátori boli svedkami hrubého výbuchu bigotnosti a netolerancie voči verejne prejavenej kresťanskej viere. Má ho na svedomí senátor Bernie Sanders, neúspešný uchádzač o kandidatúru na prezidenta USA za Demokratickú stranu. Sandersov prejav nevôle smeroval proti Russellovi Voughtovi, nominantovi prezidenta Trumpa na post vedúceho kancelárie manažmentu a rozpočtu Bieleho domu. Po tom, ako na priamo položenú otázku Vought odpovedal, že „spasenie je možné nájsť iba v Ježišovi Kristovi“, Sanders vyhlásil, že „táto krajina by nemala byť o ľuďoch, ako je pán Vought“. Chcel, aby sa Vought vyjadril k svojmu výroku, ktorý napísal v jednej univerzitnej publikácii a ktorý znie: „Moslimská teológia jednoducho nie je dostatočná. Nepoznajú Boha, pretože odmietli Ježiša Krista, Jeho Syna, a tak zostávajú v odsúdení.“ Opýtal sa ho, či mu toto jeho vyhlásenie nepripadá islamofobické. Russell Vought toto obvinenie odmietol s tým, že jeho text bol obhajobou jeho univerzity a bol zameraný na zdôraznenie dôležitosti a centrálnej úlohy Ježiša Krista pre spasenie človeka.
Veľmi znepokojujúcou skutočnosťou je, že senátora Sandersa popudilo stanovisko, ktoré zastávajú kresťania, protestanti, katolíci aj pravoslávni už po dve tisícročia. Je zrejme presvedčený, že biblická kresťanská viera je niečím, čo by malo človeka diskvalifikovať z politického života. Táto nehoráznosť vyvolala veľkú nevôľu medzi kresťanskými politikmi v USA a v súčasnej dobe prebieha petícia, ktorá správanie senátora označuje za očividné porušenie náboženskej slobody a vyzýva ho, aby sa Russellovi Voughtovi ospravedlnil. Senátor Bernie Sanders tak zatiaľ neučinil.
V kanadskej provincii Ontário bol schválený zákon umožňujúci odoberať deti rodičom, ktorí neprijmú genderovú identitu svojho dieťaťa. Čo to v praxi znamená? Keď sa nejaké dieťa začne prejavovať tak, že si bude obliekať šaty opačného pohlavia alebo akýmkoľvek spôsobom prejavovať svoju zmenenú sexuálnu orientáciu, rodičia mu nesmú brániť. Ak sa preukáže opak, dieťa im bude odobraté. Podobne tiež ľudia, ktorí vyučujú svoje deti doma (tzv. homeschooling), a ani kresťanské školy nesmú učiť, že homosexuálny pohlavný styk je hriešny. Až takto ďaleko môže zájsť do extrému dotiahnutá liberálna výchova a systematické úsilie o deštrukciu biblického modelu rodiny. Dochádza k obrovskému paradoxu: spoločnosť hlásajúca slobody potláča základnú slobodu náboženskej viery, svedomia a výchovy detí v rodine. Keď sa odstráni Boh a kresťanské hodnoty zo spoločnosti, výsledkom sú práve takéto zákony, nad ktorými zostáva rozum stáť.
