Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)
Vydanie 26.6.2017
Slzy sklamania na tvárach slovenských „sokolíkov“ a emotívny prejav trénera juniorskej reprezentácie Pavla Hapala svedčili o tom, akú veľkú nespravodlivosť pociťuje tím, ktorý si svojimi výkonmi na Majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku zrejme zaslúžil postup do záverečných vyraďovacích bojov, no narazil na nešťastne zvolený herný systém, ktorý súperom umožnil Slovákov „vyšachovať“. Pravidlá turnaja, ktorý sa hral na tri skupiny, v ktorých víťazi postupujú do semifinále spolu s najlepším tímom z druhého miesta, viedli k situácii, ktorá vyvolala v hráčoch, tréneroch aj mnohých fanúšikoch silný pocit krivdy a nespravodlivosti.
Pre neinformovaných zjednodušene opíšem situáciu: Slováci si na turnaji viedli veľmi dobre a vďaka svojim výkonom už boli „jednou nohou v semifinále“ sťa najlepší postupujúci z druhého miesta. Dva dni po ich poslednom odohranom zápase však hrali proti sebe reprezentácie Nemecka a Talianska. V prípade, že by tento zápas vyhrali Taliani 1:0, postúpili by obidva tímy a Slovensko nie. Akýkoľvek iný výsledok by znamenal, že do semifinále postúpi Slovensko. V 31. minúte zápasu Taliani vystrelili gól a ujali sa potrebného vedenia 1:0 a vtedy sa začali diať čudné veci. Čím viac sa blížil koniec zápasu, tým viac si súperiace tímy (predovšetkým Nemecko) takticky prihrávali na vlastnej polovici, očividne bez akejkoľvek snahy ohroziť bránku súpera. Tento výsledok vyhovoval obom tímom, ktoré sa nakoniec radovali z postupu do semifinále, a našim sokolíkom ostali oči pre plač.
Odhliadnuc od pocitu krivdy a sklamania, skúsme sa na celú vec pozrieť objektívne a s odstupom. Pravidlá turnaja boli vopred známe, platili pre všetkých a všetci ich poznali. Keby náš tím vyhral všetky zápasy, postúpil by z 1. miesta v skupine a nedostal by sa do tejto situácie. Nestalo sa tak a naši hráči sa ocitli v situácii, kedy doplatili na spomenuté turnajové pravidlá. Tentoraz to boli tímy Nemecka a Talianska, ktoré vďaka systému vopred vedeli, akým výsledkom sa musí skončiť ich zápas. Tu sa vynára otázka, či bolo športové a férové hrať spôsobom, ktorý naznačoval dohodu oboch týmov na výsledku a ktorý vyvolal nesúhlasné prejavy, piskot prítomných divákov, škaredé slová ľudí sledujúcich stretnutie pri televízoroch na Slovensku a následne aj písomnú sťažnosť slovenského premiéra adresovanú prezidentovi UEFA. Taliani ani Nemci neporušili žiadne pravidlo a urobili to, čo im systém dovoľoval. A práve tu spočíva dôvod, prečo píšem tento komentár.
Opísaná skúsenosť spolu s mnohými ďalšími ukazuje, že v každom ľudskom počínaní sú potrebné dobré pravidlá. Každé pravidlá by mali byť premyslené a mali by obsahovať preventívne opatrenia, ktoré by bránili neférovému správaniu. Stále totiž platia biblické výroky o tom, že „svet leží v zlom“ a „nikto nie je spravodlivý“ (1J 5,19; R 3,10-12). Ak sa dá nejaké pravidlo obísť alebo zneužiť, platí zákonitosť, že ak na to bude príležitosť, vždycky sa to stane. Na ľudskú česť a svedomie sa nikdy v dejinách neoplatilo spoliehať. Ľudská spoločnosť potrebuje zákony, dobré zákony, vychádzajúce zo Zákona zákonov, judeokresťanského hodnotového systému, ktorého stelesnením sú texty Biblie. Pokiaľ berieme Písmo ako celok, texty Starej a Novej zmluvy tvoria systém, ktorý ide k samotnej podstate veci a usmerňuje človeka tak, aby uznal svoju hriešnosť, obrátil sa ku Kristovi a v úprimnom nasledovaní Ježiša a jeho zákona lásky našiel životné šťastie aj vytúžený úspech nie iba pre tento život, ale predovšetkým pre večnosť. V kresťanskom živote neexistujú pravidlá, ktoré by nám umožnili nejaké „skratky“, Boh jedná s našimi srdcami a vždy ide až na dreň, priamo ku koreňu daného problému. V Božom kráľovstve nikdy nenastáva a ani nenastane situácia, kedy by si niekto mohol myslieť, že niečo nie je fér. Túto skutočnosť si musíme pripomínať a príliš sa netrápiť tým, keď narážame na nedokonalosti tohto sveta, poznačeného hriechom.
Hoci sú na svete dôležitejšie veci, majme nádej, že UEFA sa poučí a budúce majstrovstvá juniorov budú mať o niečo lepší a spravodlivejší systém, ktorý po sebe nezanechá pachuť krivdy tak ako ten tohtoročný. A keby aj nie, potom si pripomenieme, že ide iba o futbal. Odstraňovanie krívd v štáte a spoločnosti je oveľa dôležitejšie ako naháňanie lopty po ihrisku - a práve to si vyžaduje naše úsilie, aktivizmus a v neposlednom rade vytrvalý modlitebný zápas. My, kresťania, síce „nie sme z tohto sveta“, no žijeme tu. Preto treba byť „soľou a svetlom“!
