Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Vydanie 3.7.2017
Kresťanstvo sa v posledných rokoch musí vysporiadavať s odhalením množstva zlyhaní v cirkvi, predovšetkým v tradičnej rímskokatolíckej cirkvi, ktorá míňa milióny dolárov na odškodnom a mimosúdnych vyrovnaniach s obeťami kňazov, ktorí za dôstojnou sutanou celibátu neraz ukrývali zvrátené správanie, ktoré viedlo k sexuálnemu zneužívaniu mladistvých. Problém je stále rovnaký. Najavo vychádzajú prípady zneužívania, ktoré sú desaťročia staré a ktoré boli vo svojom čase dôkladne maskované ich páchateľmi neraz v súčinnosti s cirkevnou hierarchiou, v ktorej záujme bolo dané veci ututlať.
Ďalšie takéto odhalenie mieri riadne vysoko v cirkevnej hierarchii. Týka sa blízkeho spolupracovníka pápeža Františka a šéfa vatikánskej pokladnice kardinála Georgea Pella. Tento pôvodom Austrálčan bol políciou svojej domovskej krajiny obvinený zo sexuálneho zneužívania detí. Skutky, z ktorých kardinála Pella obviňujú, sa mali stať v 70. rokoch minulého storočia. Podľa polície štátu Victoria na 76-ročného duchovného podalo sťažnosť mnoho poškodených. Kardinál sa má postaviť pred súd 18. júla. Ide tak o najvyššieho predstaviteľa Vatikánu, ktorý kedy čelil obvineniam zo sexuálneho zneužívania. Pell usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej vyhlásil, že mu pápež povolil vrátiť sa do Austrálie a očistiť tam svoje meno.
Pellovu povesť už dávnejšie poškodzovali obvinenia, že keď slúžil ako arcibiskup Melbourne a neskôr Sydney, snažil sa zakrývať zneužívanie detí inými duchovnými. Istého kňaza, ktorý bol neskôr odsúdený za zneužitie 54 detí, presúval z farnosti do farnosti namiesto toho, aby sa obrátil na políciu. Vraj sa tiež pokúšal získať mlčanie jednej z obetí tohto zneužívania tak, že jej ponúkol úplatok.
Tieto opakujúce sa odhalenia nemorálneho správania kňazov znovu a znovu vyvolávajú otázku nad katolíckou tradíciou, ktorá si vyžaduje povinný celibát kňazov, a tým ich vystavuje zbytočnému tlaku v sexuálnej oblasti. Apoštol Pavol pritom jasne hovorí o tom, že biskupi majú byť „mužmi jednej ženy“ (1Tm 3,2), a na inom mieste zas, že kvôli sexuálnej nemorálnosti má mať každý svoju manželku (1Kor 7,1-2). Spomenuté udalosti sú bolestnou pripomienkou toho, že nahradenie Písma ľudskou tradíciou často vedie k tragédiám, a to v duchovnom aj bežnom živote človeka.
Spolková republika Nemecko sa stala ďalšou krajinou, ktorá zobrala heterosexuálnym dvojiciam výhradné právo uzatvárať manželstvá a zakladať rodiny. Je to ďalší krok k úplnej likvidácii tradičných judeo-kresťanských hodnôt v európskej spoločnosti, ktorá je cieľom liberálnych politikov a homosexuálnych lobistických skupín. K schváleniu legalizácie homosexuálnych sobášov v Spolkovom sneme viedla aktivita nemeckých sociálnych demokratov, ktorí sa proti vôli koaličnej CDU rozhodli spojiť s opozíciou a zákon presadiť. Je nutné tiež poznamenať, že konzervatívna kancelárka Angela Merkelová s týmto krokom nesúhlasila a hlasovala proti.
Zdá sa, že zápas medzi konzervatívnymi a liberálnymi silami v Európe sa pomaly obracia v prospech liberálov. Európa viac ako kedykoľvek predtým potrebuje návrat k pravdám Božieho slova, potrebuje silnú a akcieschopnú cirkev a viac kresťanských aktivistov a politikov. Toto je naša úloha: kázať evanjelium, modliť sa a byť spoločensky aktívnymi ľuďmi.
Aby sme obstáli, nesmieme podľahnúť duchu doby. Tento týždeň som čítal teologický článok, v ktorom sa autor pokúšal dokázať, že Bohu homosexuálne vzťahy nevadia, ak sú založené na láske a vzájomnej vernosti. Keď apoštol Pavol hovorí proti homosexualite (R 1,26-28; 1Kor 6,9; 1Tm 1,10), údajne vraj varuje pred mužskou prostitúciou, ktorá bola bežná v jeho dobe, a pred rôznymi zvrátenosťami, nie však pred homosexualitou ako takou. Pri čítaní tohto textu, ktorý vyšiel na stránkach jedného s predných slovenských denníkov, som mal chuť roztrhnúť si rúcho a posypať hlavu popolom podobne ako starí Židia, keď sa stretli s rúhaním či bezbožnosťou a chceli vyjadriť svoj zármutok a pobúrenie.
Každý objektívny čitateľ Písma od knihy Genezis po Zjavenie Jánovo nemôže nevidieť, že Boh opakovane varuje pred sexuálnym stykom medzi osobami rovnakého pohlavia. V Mojžišovom zákone je tento skutok považovaný za vážny hriech, za hriech trestaný smrťou. „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť… Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.“ (3M 18,22; 20,13) Biblický kresťan nekameňuje hriešnikov ani nie je tým, kto súdi, celým srdcom miluje blížnych a miluje Boha. Preto voláme hriešnikov k pokániu a homosexuálov vedieme k tomu, aby v Kristovi zažili moc nového stvorenia a nemuseli byť otrokmi svojej hriešnej prirodzenosti. Toto platí v prípade praktizovania homosexuality, ale týka sa to tiež hocijakého iného hriešneho životného štýlu. Boh miluje hriešnikov, no nenávidí hriech. Preto z kresťanského hľadiska bude zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia vždy hriechom. Toto sa nezmení, aj keby niekto zmenil teológiu.
