Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 10.7.2017

Pozoruhodný prejav Donalda Trumpa vo Varšave

Americký prezident pricestoval do Varšavy na stretnutie vodcov krajín strednej a východnej Európy. Zahraniční politickí komentátori sa zhodujú, že chcel tiež verejne prejaviť priazeň Poľsku ako najvernejšiemu a najoddanejšiemu spojencovi, akého USA v Európe majú. Zatiaľ čo predstavitelia západoeurópskych štátov viac či menej otvorene kritizujú USA a ich prezidenta, poľskí predstavitelia si s administratívou prezidenta Trumpa hodnotovo aj politicky výborne rozumejú.

Donald Trump predniesol vo Varšave prejav, za ktorý ho nemôžeme inak než pochváliť. Trumpov prejav bol silnou obhajobou západnej európskej civilizácie, ktorá je podľa prezidenta v ohrození. Toto ohrozenie predstavuje terorizmus, prebujnelá byrokracia a erózia našich tradícií. Islamizmus je podľa prezidenta bezprostredným ohrozením celého ľudstva. Radikálov je nutné odrezať od zdrojov financií a akejkoľvek inej podpory. Neustála „plazivá byrokracia“, ktorú vytvárajú vlády, je podľa Trumpa hodná odsúdenia. To, čo je potrebné budovať, sú suverénne národné štáty s jasnou identitou. Na to, aby sa západná civilizácia ubránila, nestačí disponovať prostriedkami, potrebná je rozhodná vôľa obyvateľstva k obrane. Príkladom takéhoto postoja je Poľsko, ktoré je odhodlané svoju kultúru a civilizáciu brániť. Donald Trump bol počas svojho prejavu opakovane prerušovaný súhlasnými výkrikmi zhromaždeného davu a skandovaním „USA, USA“. Pre Poliakov, žijúcich medzi dvoma mocnosťami Nemeckom a Ruskom, ktoré si v dejinách opakovane odkrojili z jeho územia, je blízke spojenectvo s USA niečím, za čo sú vďaka svojej historickej skúsenosti nesmierne vďační. Atmosféra mítingu pripomínala Trumpove mítingy počas predvolebnej kampane a prijatie, akého sa mu v Poľsku dostalo, ho po vlnách kritiky, ktoré sa naňho opakovane valia z na Západe dominantných liberálnych médií, muselo veľmi tešiť. Poliakom sa odvďačil pomerne ostrými slovami na adresu Ruskej federácie, ktorú vyzval, aby prestala s podporovaním režimov nepriateľských voči západným hodnotám (Sýria, Irán) a aby sa zapojila do obrany našej civilizácie.

Prezident Trump vyzval Európanov, aby spoločne čelili silám - či už prichádzajú zvnútra alebo zvonka - ktoré sa snažia ohroziť hodnoty našej civilizácie a vymazať väzby týkajúce sa kultúry, viery a tradícií. Tieto nás totiž robia tými, kým sme. Podľa prezidenta naša civilizácia nikdy nepadne, nikdy nebude porazená ani nikdy nebudú porazené naše hodnoty. Základnou otázkou je, či má naša civilizácia vôľu prežiť.

Rokovanie mocných v Hamburgu

Ďalšou významnou udalosťou uplynulého týždňa bolo stretnutie lídrov 20 najvyspelejších krajín sveta v nemeckom Hamburgu. Už tradičnými kulisami podobných stretnutí býva vyčíňanie antiglobalistických väčšinou ľavicových radikálov. Ani tentoraz tomu nebolo inak. Opäť horeli autá a zem bola pokrytá črepinami z rozbitých skiel výkladov rôznych obchodov.

Rokovaniam štátnikov dominovali otázky medzinárodného obchodu a snaha zabrániť colnej vojne medzi USA a EÚ ohľadom ocele a rôznych poľnohospodárskych komodít. V tejto záležitosti zostalo množstvo otázok otvorených.

Najväčšej publicite sa tešila udalosť, ktorá zatienila všetko ostatné, čo sa na samite odohralo. Bolo to prvé vzájomné stretnutie prezidentov Trumpa a Putina. Pôvodne naplánovaná 30-minútová zdvorilostná konverzácia sa predĺžila na vyše dve hodiny a narušila tak ďalšie plánované schôdzky. Japonský premiér, napríklad, musel desiatky minúť čakať na dohodnuté stretnutie s ruským prezidentom.

Počas spomenutých 2 hodín hlavy štátov stojacich na opačných stranách šachovnice geopolitického konfliktu prerokovali množstvo tém. Bezprostredným výsledkom ich rozhovoru bolo okamžité vyhlásenie prímeria v južných oblastiach Sýrie. Zdá sa, že v niektorých otázkach našli spoločnú reč. Či Vladimír Putin presvedčil Donalda Trumpa o tom, že Rusko nezasahovalo do amerických volieb, nevieme, no opäť sme sa presvedčili o tom, že keď sa štátnici spolu priamo rozprávajú, dá sa vyriešiť veľa vecí.

Zlý sen slovenských športových fanúšikov pokračuje

Po pocite krivdy, ktorý museli znášať slovenskí priaznivci športu po futbalových Majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov, prišla ďalšia rana v podobe sporného vylúčenia Petra Sagana z Tour de France. Vášnivé debaty ešte ani nestačili utíchnuť a v médiách začala rezonovať ďalšia jóbovská zvesť o suspendovaní slovenského olympijského šampióna v chôdzi na 50 km Mateja Tótha pre podozrenie z dopingu. Nezrovnalosti v jeho krvných testoch viedli k jeho vyradeniu z budúcich atletických majstrovstiev sveta. Ako sa len dostať z nepríjemných pocitov, že našej malej krajine je ubližované? Nech nám pomôžu slová Peťa Sagana o tom, že zelený dres predsa nie je to najdôležitejšie na svete. Majster sveta v cestnej cyklistike má pravdu. Profesionálny šport je pre diváka príjemnou zábavou, pre niektorých aj miliónovým biznisom, no jeho dôležitosť pre obyčajný ľudský život sa rovná nule. A to už vôbec nehovoríme o otázkach spasenia a večnosti.

Oslobodenie Mosulu

Vojenské ťaženie koalície irackej armády, kurdských síl a šíitských milícií slávi významný úspech. Mosul, jedno z dvoch hlavných centier Islamského štátu, z ktorého mešity jeho vodca Abú Bakr Al Bagdádí vyhlásil založenie kalifátu, bolo konečne oslobodené od fanatických vrahov, ktorí s Koránom v ruke podrezávali hrdlá každému, kto sa im akýmkoľvek spôsobom protivil. Pôsobenie Islamského štátu viedlo k radikálnej redukcii kresťanského obyvateľstva regiónu, ktoré bolo buď povraždené, alebo prinútené odísť. Táto správa o dobytí Mosulu je veľmi pozitívna a keď si uvedomíme, že druhú baštu IS, sýrske mesto Raká, čoskoro čaká rovnaký osud, je to skutočne dôvod na radosť. Porážkou IS však problém militantného islamu z Blízkeho východu nezmizne. Problémom totiž nie je organizácia, ale ideológia, ktorej sa, žiaľ, stále pomerne dobre darí nielen v arabských krajinách, ale aj v moslimských komunitách naprieč Európou.


Späť na správy