Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 21.8.2017

Dva pochody

Naším hlavným mestom prešli počas víkendu dva pochody. Jeden s názvom Dúhový pochod Pride 2017 za práva sexuálnych menšín a tiež druhý pochod s názvom Hrdí na rodinu, v ktorom sa zišli zástancovia tradičného, biblického pohľadu na rodinu ako na zväzok muža a ženy, ktorého cieľom je splodiť a vychovať nasledujúcu generáciu. Prvý z pochodov sa samozrejme tešil obrovskému záujmu médií, druhý bol trocha v ústraní, hoci iba ten môžeme označiť za zmysluplný.

Pripúšťam, že tento komentár môže niekomu pripadať trocha bigotný alebo netolerantný, pokúsim sa však uviesť niekoľko argumentov, ktorými ukážem, prečo sa stotožňujem s pochodom za tradičnú rodinu a nie s bojom za práva sexuálnych menšín.

Slovensko je slobodnou krajinou, kde nik nie je utláčaný pre svoje presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu. Naša krajina má mnohé problémy spojené s korupciou a chápaním politiky ako biznisu, no utláčanie sexuálnych menšín problémom naozaj nie je. Nikto na Slovensku nie je nijakým spôsobom prenasledovaný kvôli svojej sexualite. Postihovaní sú iba devianti či násilníci, ktorí nekontrolovanými prejavmi svojej sexuality niekomu ublížili.

Druhou rovinou tohto problému je skutočnosť, že Slovensko je krajinou s pomerne konzervatívnym obyvateľstvom, ktoré doposiaľ veľmi nepodľahlo liberálnej prohomosexuálnej propagande, ktorá sa snaží presvedčiť verejnosť o tom, že zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia je rovnocenný klasickej, biologickej rodine, a takéto páry by mali mať právo na adopciu detí, ktorá by mala byť postupom času absolútne bežnou záležitosťou, lebo homosexuálne páry nemôžu splodiť potomkov. Odpor, ktorý sa proti modelu homosexuálnych rodín v spoločnosti objavuje, sa dá jednoducho opísať ako prirodzený odpor proti neprirodzenému. Zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia totiž nemôže byť rovnocennou alternatívou prirodzenej rodiny. Keďže v takýchto zväzkoch nemôže byť počaté dieťa, nemôže byť ani prirodzeným spôsobom vychovávané. Pozrime sa na samotnú podstatu slova rodina. Toto slovo je odvodené od slovesa rodiť. Rodina je zväzkom, ktorého cieľom je splodenie a vychovanie ďalších generácií, preto ju tvoria otec, mama, deti a starí rodičia. Je to skutočnosť, ktorú žiaden Dúhový pochod nezmení.

Tretia rovina je rovina kresťanská. Kresťanská etika vylučuje homosexuálne správanie. Podľa Písma je praktizovanie homosexuality vážnym hriechom, niečím nezlučiteľným s životným štýlom kresťanov. Rovnako, ako biblickí kresťania odmietajú sexuálne vzťahy mimo manželstva, zavrhujú aj homosexuálne praktiky. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je sekulárnym štátom, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo, nemôžeme tento argument používať v spoločenskej debate, je však záväzný pre morálku kresťanských cirkví, zborov či spoločenstiev, ak sa tieto naozaj hlásia k biblickej morálke.

Na základe spomenutých skutočností sa nemôžeme čudovať tomu, že hlasná a výstredná propagácia homosexuality v podobe Dúhového pochodu vyvolá reakciu konzervatívne a kresťansky založených ľudí. Nemám na mysli pravicových radikálov, ktorí homosexuálov urážajú a nerozpakujú sa na nich fyzicky útočiť. Hovorím o mladých rodinách s deťmi, ktoré s obavami sledujú kultúru homosexualismu a rôznych genderových experimentov popierajúcich hodnoty, na ktorých prirodzene po stáročia stojí naša civilizácia. Účastníci pochodu Hrdí na rodinu pripúšťajú existenciu homosexuality, ktorá je prítomná v ľudskej spoločnosti po stáročia, no bránia sa tomu, aby sa z nej stala norma. Intuitívne tušia, že západná „postkresťanská“ spoločnosť sa v otázke noriem sexuálneho správania a rodinného života vybrala veľmi zlým smerom. Za to, že sa neboja svoje presvedčenie verejne demonštrovať, som organizátorom a účastníkom pochodu za rodinu veľmi vďačný.