vydanie 28.8.2017
Slovenská politická scéna je bojiskom strán, ktoré majú (v ideálnom prípade) reprezentovať iba záujmy svojich voličov, v slovenskom kontexte sú to aj (niekedy predovšetkým) záujmy podnikateľských kruhov, ktoré ich sponzorujú. Vidíme to znovu a znovu pri všetkých kauzách, ktoré sa pravidelne opakujú počas úradovania jednotlivých vlád, ktoré sa striedajú pri moci. Tohto javu sa asi tak ľahko nezbavíme a súperiace politické strany si stále budú navzájom vykrikovať svojich Bašternákov, Kaliňákov, Plavčanov či Richterov. Kresťania sa však stále, a veríme, že úspešne, budú modliť za to, aby sa tieto excesy diali čo možno najmenej.
Občas sa na politickej scéne udeje niečo, čo poteší. Mnohí ľudia tejto krajiny s nevôľou znášajú skutočnosť, že na poste banskobystrického župana a taktiež v slovenskom parlamente sedí človek, ktorý hoci verbálne popiera svoje sympatie k fašizmu, no svojimi skutkami a mnohými vyhláseniami vyvoláva obavy v mnohých, ktorí vedia, čo to fašizmus je, ako sa v minulosti zrodil a ako sa dostal k moci. Snaha zabrániť znovuzvoleniu pána Kotlebu na post predsedu BBSK je preto prioritou slušných a rozumných politikov a predmetom intenzívnych modlitieb kresťanov, hoci sa jeho strana pyšní heslom „Za Boha a za národ!“. V tomto kontexte som si veľmi vážil deklarovaného úmyslu hlavných protikandidátov Mariána Kotlebu odstúpiť pred voľbami v prospech najsilnejšieho z nich.
Po tom, ako prieskum verejnej mienky už po druhýkrát potvrdil vedenie pána Jána Luntera s tým, že tesne preskočil aj samotného Kotlebu, prišlo vyjadrenie strany Smer, že tohto kandidáta v župných voľbách podporí. Toto vyjadrenie bolo prekvapením, lebo ako o neoficiálnom kandidátovi Smeru sa hovorilo o riaditeľovi Múzea SNP Stanislavovi Mičevovi. Onedlho nato vyjadrila Lunterovi podporu aj ďalšia vládna strana Most-Híd.
Pán Lunter o podporu politických strán neprosil, bol a podľa svojich slov aj zostáva nezávislým kandidátom, túto podporu však pochopiteľne neodmietol. Teraz veľmi záleží na tom, či sa za Luntera postavia a podporia ho aj páni Mičev a Klus. Nič totiž nie je isté. Ján Lunter síce má najvyššie preferencie, no jeho náskok pred Mariánom Kotlebom je iba zanedbateľný a vôbec nič nie je vyhrané. Teraz je skutočne potrebné zabudnúť na stranícke dresy a zachovať sa rozumne. Nech sa nestane to, že opozičné strany odmietnu podporiť Luntera preto, že ho podporili Smer a Most-Híd. Miera podpory extrémizmu v našom kraji je pomerne vysoká, no stále ešte je viacej ľudí, ktorí uniformy a fakľové pochody v slovenskej politike nechcú. Tí sa však potrebujú zjednotiť. Na to, aby si štandardní demokratickí politici v Banskobystrickom kraji zmerali sily medzi sebou, bude priestor v nasledujúcich voľbách, teraz sa musia správať zodpovedne. Ledaže by nakoniec pán Kotleba nekandidoval. Toto by celú situáciu úplne zmenilo. Modlime sa a očakávajme dobré.