Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 11.9.2017

Hurikán ako memento

Hrdé ľudstvo, dobývajúce vesmír a podmaňujúce si planétu Zem, dostalo v podobe dvoch hurikánov pustošiacich najvyspelejšiu krajinu sveta ďalšiu príučku. Nie sme všemocní a už vôbec nie sme zvrchovanými pánmi planéty, ktorá nám bola Stvoriteľom zverená, aby sme ju obrábali a strážili. Práve naopak, čoraz častejšie zažívame pocity bezmocnosti a obáv z budúceho vývoja udalostí.

Vždy, keď sú ľudia konfrontovaní s obmedzenosťou vlastných schopností, ide o zrkadlo, v ktorom môžu zazrieť večnú pravdu o tom, že potrebujú Boha. Potrebujú jeho intervenciu, a to nielen v materiálnej oblasti vtedy, keď sú ohrozené ich životy či majetok, potrebujú jeho pomoc predovšetkým v duchovnej oblasti, v ktorej v posledných časoch zúria búrky nebezpečnejšie a ničivejšie ako hurikány Harvey a Irma dohromady. Hurikány moderných liberálnych duchovno-morálnych trendov, ktoré v západnom, kedysi kresťanskom, svete ničia posledné zvyšky biblickej morálky, sú silami, ktorým musíme čeliť podobne ako obyvatelia Texasu a Floridy vetru a záplavám.

Ľudia potrebujú Božiu pomoc, potrebujú hľadať Stvoriteľa a potrebujú sa modliť. To, že modlitba funguje, vidíme aj v prípade hurikánu Irma. Ešte včera sa rútil k pobrežiu ako hurikán 5. stupňa sily, no kým dorazil k pobrežiu, jeho intenzita vďaka Bohu poklesla na stupeň č. 1. Škody, ktoré besniaci živel spôsobil a ešte spôsobí, budú isto obrovské, no každý zachránený život, každý zázračne ušetrený dom stojí za to, aby sa ľudia modlili. Platí totiž, že: „všetci ľudia sú ako tráva a celá ich sláva ako kvet v tráve. Tráva uschne, kvet opadne, ale Pánovo slovo ostáva naveky. To je to slovo, ktoré sa vám ohlasovalo v evanjeliu.“ (1Pt 1,24-25; SEP) Musíme si teda priznať vlastnú pominuteľnosť a to, že potrebujeme Božiu pomoc.

Keď skrze vieru prijímame Kristovo nepominuteľné kráľovstvo, nemusíme sa báť, že by sme museli čeliť búrkam sami a bezmocní. Náš Boh je „prepevným hradom“ (Ž 18,3), preto sa nemusíme báť. Duchovným búrkam aj tým v prirodzenom svete sa dá s pomocou Božou čeliť a nielen to - je možné pomôcť mnohým ďalším nájsť cestu k záchrane a k vyslobodeniu, ktorú ponúka evanjelium. Modlime sa a buďme pripravení pomôcť tým, ktorí to potrebujú. 


Späť na správy