Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Vydanie 18.9.2017
Ide o smutnú správu pre všetkých biblických kresťanov či konzervatívne zmýšľajúcich ľudí. Minulý utorok pristúpila EÚ hlasmi väčšiny europoslancov k tzv. Istanbulskému dohovoru. Tento dohovor si kladie za cieľ boj proti násiliu páchanému na ženách, čo je cieľ isto ušľachtilý, no spomenutý dokument v sebe obsahuje nesmierne kontroverzné zavedenie pojmu „gender“. Nejde o biologický rod, teda o to, či sa človek narodí ako muž či žena, chlapec či dievča, ale o „umelý konštrukt, ktorý má spoločnosťou pripísané isté dané úlohy“. Ide o veci, ktoré spoločnosť tradične očakáva od mužov alebo od žien, tzv. genderové stereotypy, ktoré majú byť obmedzujúce. Nik by už nemal hovoriť, že niečo je mužská a niečo ženská vlastnosť, charakteristika, profesia či úloha. Rozdiel medzi genderom a biologickým pohlavím je ten, že s pohlavím sa narodíme, ale gender si volíme a osvojujeme.
V tomto poňatí však ide o veľmi nebezpečnú ideológiu, ktorá ľuďom v budúcnosti môže priniesť namiesto lepšieho života oveľa viac utrpenia. Nevystavíme snáď ženy väčšiemu nebezpečenstvu, keď budeme zdôrazňovať ich rovnakosť s mužmi a skutočnosť, že nepotrebujú ochranu otcov, bratov či manželov, ktorá im bola poskytovaná počas celých dejín ľudskej rasy? Keď sa muži správajú k ženám s úctou a ohľaduplnosťou ako k slabšiemu a zraniteľnejšiemu pohlaviu, nie je to vlastne v duchu logiky genderovej ideológie diskriminácia? Zmätok v oblasti pohlavnej identity, ktorý už je v niektorých krajinách sveta kodifikovaný možnosťou uvádzať v dokladoch neutrálne pohlavie, sa bude stále viac posilňovať. V spoločnosti tak budú pribúdať ľudia, ktorí nebudú zdravými a šťastnými mužmi a ženami napĺňajúcimi prirodzené úlohy plodenia a výchovy nasledujúcich generácií, čo by malo byť zmyslom ich života, veď ide o úlohu danú im samotným Stvoriteľom (Gn 1,28), ale budú dezorientovanou homogénnou masou bytostí, ktoré budú iba prežívať v konzumnom svete bez akejkoľvek zodpovednosti alebo napĺňania zmysluplných životných cieľov. Hlavnou náplňou života tejto ľahko ovládateľnej masy sa stane uspokojovanie telesných potrieb, život v neprestajnom prúde zábavy a rozkoší. Takéto javy v spoločnosti pomaly badáme už dnes, premyslená likvidácia konceptu tradičnej rodiny a tradičných úloh otca a mamy, muža či ženy môže nakoniec viesť až k totálnemu spoločenskému rozvratu. A zdá sa, že nakoniec aj povedie. Hovorí o tom apoštol Pavol v svojom Druhom liste Timotejovi, keď píše, že nastane čas, keď ľudia „budú viac milovať rozkoše ako Boha“ (2Tm 3,4).
Proti násiliu na ženách, ktoré je obzvlášť odsúdeniahodným zločinom, samozrejme, treba bojovať, a to v rámci legislatívy jednotlivých krajín Európy. Centrálne vnucovanie genderizmu však nie je riešením, ale vytváraním nového, veľmi vážneho problému, ktorý v budúcnosti môže spôsobiť nenapraviteľné škody.
Slovenskí europoslanci boli v otázke hlasovania o Istanbulskom dohovore rozdelení. Na základe ich hlasovania môžeme vidieť, ku ktorému táboru patria, či sú liberáli, alebo zástancovia konzervatívnych hodnôt. Proti Istanbulskému dohovoru hlasovali Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Branislav Škripek, Ivan Štefanec a Jana Žitňanská. Pamätajme na to počas budúcich eurovolieb. Hoci boli v absolútnej menšine, bojovali za dobrú vec.
