Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)
Vydanie 16.10.2017
Rozhodnutie najvplyvnejšej krajiny sveta opustiť organizáciu UNESCO rozvírilo v minulom týždni mediálnu scénu civilizovaného sveta. Ide o ďalší prejav „barbarstva amerického prezidenta Trumpa“, ako by to chceli interpretovať liberálne ladené médiá, alebo má tento krok nejaký racionálny dôvod? Domnievam sa, že správnou odpoveďou je druhá možnosť. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru sa totiž dávno prestala zaoberať výhradne ochranou kultúrneho dedičstva ľudstva a stala sa nástrojom politického boja proti Izraelu. Konkrétne ide o niekoľko rezolúcií, ktoré vyhlasujú, že Izrael nemá žiadne historické spojenie s Chrámovou horou v Jeruzaleme, a tá je tak výhradne moslimským posvätným miestom, alebo nedávna rezolúcia označujúca Hebron ako miesto palestínskeho kultúrneho dedičstva. Hebron je, mimochodom, po Jeruzaleme druhým najposvätnejším miestom judaizmu. Nachádza sa tu jaskyňa Machpela, hrobka patriarchov, v ktorej sú podľa Biblie a rabínskej tradície pochovaní Adam a Eva, Abrahám a Sára, Izák a Rebeka a Jákob a Lea.
Tieto nezmyselné rezolúcie sa stali politickým nástrojom Palestínčanov v ich boji s Izraelom a snahe čo najviac židovskému štátu ublížiť. Na postoji USA je najcennejšou skutočnosťou otvorenosť, s akou dokázali pomenovať dôvod svojho rozhodnutia, ktorým je dlhodobo nespravodlivo protiizraelský postoj tejto organizácie. Trumpova Amerika, hoci je kritizovaná liberálmi celého sveta, sa správa tak, že jej to v konečnom dôsledku nemôže nepriniesť Božie požehnanie. Podľa Písma Boh žehná tých, ktorí žehnajú jeho vyvolený národ (Gn 12,3), a Donald Trump o tom vie a zjavne tomu aj verí. Skutočnosť, že len čo sa Izraelčania dozvedeli o rozhodnutí USA, oznámili rovnaký krok voči UNESCO, už asi nikoho neprekvapila.
Víťazstvo Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) vedenej iba 31-ročným Sebastianom Kurzom (31,36%), tesne nasledovanej krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ - 27,35%), jasne ukázalo, že Rakúšania zmýšľajú podobne ako obyvatelia krajín V4. Aj oni považujú migračnú vlnu tvorenú prevažne moslimami zo Severnej Afriky a Blízkeho východu za hrozbu, proti ktorej je potrebné sa brániť. Média húfne píšu o vlne populizmu, ktorá ovládla stredoeurópsky región, no zodpovední politici EÚ si hádam už budú musieť odpovedať na otázku, komu vlastne slúžia a koho chránia. Sú to ich vlastní občania alebo občania cudzích štátov, ktorí sa chcú v EÚ usadiť. Občania ich vlastných krajín a príslušníci európskych národov by mali pociťovať, že sú im ich vlády v tejto pohnutej dobe schopné poskytnúť aspoň minimálne bezpečnostné záruky. V strednej Európe, v kultúrnom okruhu bývalej „C. K. monarchie“ (Rakúsko-Uhorska), zmýšľajú obyvatelia veľmi podobne. Bude zaujímavé sledovať, čo tento vývoj prinesie v nasledujúcich týždňoch. Budúci víkend totiž prebehnú parlamentné voľby aj v Česku.
Aj na Slovensku sa pomaly, ale isto rozbieha predvolebná mašinéria, týkajúca sa tentoraz volieb do VÚC, tzv. župných volieb. Čo sa týka volieb županov, súčasná vláda zmenila volebný systém z dvojkolového na jednokolový. Znamená to, že županmi sa v jednotlivých VÚC stanú kandidáti, ktorí získajú v prvom kole najviac hlasov. Už nebude potrebné získať nadpolovičnú väčšinu v druhom kole, kde sa v minulosti rozhodovalo iba medzi dvoma najsilnejšími kandidátmi. Táto zmena robí vrásky najmä demokraticky zmýšľajúcim ľuďom v banskobystrickom kraji. Takmer istá 30%-ná podpora, ktorej sa teší súčasný župan, je veľkou výzvou pre kohokoľvek, kto by ho chcel nahradiť. Hoci si zmenu župana praje väčšina ľudí, ich hlasy sa môžu rozdeliť medzi rôznych kandidátov. Práve to je dôvodom odstúpenia dvoch silných kandidátov z demokratického tábora, pánov Mičeva a Klusa, z volieb v prospech najsilnejšieho demokratického kandidáta - pána Jána Luntera. Žiaľ, nie všetci kandidáti, ktorí hovorili, že sa zachovajú zodpovedne, tak učinili. Negatívnym príkladom je brezniansky kandidát Martin Juhaniak, ktorý sa rozhodol pokračovať v kandidatúre. Keby sa vzdal v prospech Luntera, domnievam sa, že porážka Mariána Kotlebu by bola takmer istou vecou. Takto však budú voľby do poslednej chvíle veľmi napäté a do značnej miery bude záležať na volebnej účasti.
Tieto riadky píšem preto, že kresťania si nemôžu povedať: Toto je politika, toto je svet, toto sa ma netýka. Týka sa to nás všetkých a ak máme byť ako kresťania požehnaním pre mestá a krajiny, v ktorých žijeme, nemôžeme zostať ľahostajní. Podľa Písma sme povinní modliť sa za „kráľov a za všetkých, ktorí majú moc, aby sme mohli žiť nerušene a pokojne vo všetkej pobožnosti a dôstojnosti“. (1Tm 2,2) V dobách apoštola Pavla neboli voľby, bolo rímske cisárstvo a moderná demokracia bola niečím celkom neznámym. Dovolím si vysloviť smelý predpoklad: Keby písal apoštol Pavol svoje slová dnes, zrejme by napísal, že sa máme modliť a voliť. Ak sa totiž nemodlíme a nevolíme, nemáme právo na čokoľvek sa sťažovať.
