Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Vydanie 13.11.2017
Pod názvom Odovzdávanie fakle prebehla v hlavnom meste Nigérie posledná veľká evanjelizačná kampaň vedená človekom, ktorý zmenil chápanie masovej evanjelizácie a so svojou organizáciou CfaN (Kristus pre všetky národy) priviedol tento spôsob hlásania evanjelia takmer k dokonalosti. Už sme si zvykli na niekoľko sto tisícové davy Afričanov zhromaždených, aby počúvali zvesť o Kristovi sprevádzanú vyliatím Ducha Svätého a prejavmi Božej moci v podobe množstva zázrakov uzdravenia a vyslobodenia. Tento mimoriadny človek, ktorý naplnil víziu o Afrike obmytej Ježišovou krvou a ktorého organizácia doteraz eviduje vyše 76 miliónov jednotlivých kariet rozhodnutia vyplnených ľuďmi, ktorí počas kampaní CfaN odovzdali svoje životy Kristovi, odchádza na odpočinok a odovzdáva pomyselnú fakľu nastupujúcej generácii služobníkov, ktorí budú svetlo evanjelia a oheň Ducha Svätého šíriť ďalej.
Na túto päťdňovú kampaň pozval Reinhard Bonnke svojich dlhoročných spolupracovníkov a podporovateľov z celého sveta, ako aj perspektívnych služobníkov už spomenutej nastupujúcej generácie. Medzi 400 pozvanými hosťami boli aj Slováci, pastori Miro Tóth a Peter Kuba.
Počet ľudí, ktorí potrebujú počuť evanjelium, neustále rastie a cirkev 21. storočia čelí výzvam, ako zasiahnuť modernú spoločnosť evanjeliom. Tak ako bola kedysi misijným poľom Afrika, dnes je to tzv. “postkresťanská” Európa, ktorá potrebuje zásah mocou evanjelia viac ako kedykoľvek predtým. Nech sa Danielovi Kolendovi, pokračovateľovi v Bonnkeho službe, podarí naplniť víziu zdvojnásobenia počtu rozhodnutí pre Krista v rámci služby CfaN na 150 miliónov počas nadchádzajúcich desiatich rokov tak, ako si zaumienil, a nech hnutie modernej evanjelizácie v moci Ducha zasiahne aj európske krajiny! Nič lepšie si ani nemôžeme želať.
V Novej zmluve sú početné zemetrasenia označované ako jedno z počiatočných znamení posledných čias (Mt 24,7). Špecifické potom je, keď sa tieto javy vyskytujú v biblických krajinách alebo v ich blízkosti. Stojí za to venovať im pozornosť hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým je skutočnosť, že Izrael (ľud aj zem) je pre Boha niečo ako “zrenica oka” (Zach 2,12), teda všetko, čo sa okolo Izraela deje, má nepochybne význam pre dejiny celého sveta. Súčasní izraelskí politici už niekoľko rokov vyjadrujú vážne obavy z Iránu a jeho jadrového programu, kritizujú tiež mierovú dohodu, podpísanú medzi USA a Iránom, ktorá neviedla k zastaveniu iránskeho jadrového programu. To, že bol Irán zasiahnutý pomerne ničivým zemetrasením, môže znamenať Boží súd na nepriateľoch Izraela a tiež šancu na pokánie pre iránsky ľud a na hľadanie Boha. V Iráne totiž existuje podzemná cirkev a sú tam ľudia, ktorí môžu kázať evanjelium a pomáhať blížnym v týchto pohnutých časoch. Ešte síce nepoznáme definitívny rozsah škôd a počet obetí, no už teraz vieme, že následky zemetrasenia boli pomerne rozsiahle. Modlime sa za Irán s a nehľaďme na katastrofu iba ako na súd, ale predovšetkým ako na príležitosť.
Pán premiér po týždni mlčania interpretoval výsledok volieb do VÚC, počas ktorých vládna strana Smer získala posty iba dvoch županov a jej čierne kone, kandidáti Juraj Blanár v Žiline a Richard Raši v Košiciach, asi najsympatickejšie tváre v strane, prehrali s opozičnými protikandidátmi. Podľa premiéra Fica boli voľby jasným víťazstvom Smeru. Na tlačovej konferencii prezentoval čísla, ukazujúce, že jeho strana získala najvyšší počet poslancov, a to je predsa jasné víťazstvo. Skutočnosť, že tieto voľby znamenali pre Smer stratu niekoľkých županských postov a že protismerácke koalície a nezávislí poslanci ovládli väčšinu župných zastupiteľstiev, nijako nespomenul. Vyzerá to, že máme asi najpozitívnejšie zmýšľajúceho predsedu vlády široko-ďaleko. Alebo mu chýba vlastnosť, ktorá je predpokladom dlhodobého úspechu, a síce schopnosť sebareflexie?
