A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
Vydanie 4.12.2017
Do médií prenikli správy, že tento týždeň americký prezident učiní vyhlásenie, v ktorom označí Jeruzalem ako hlavné mesto židovského štátu. Tieto informácie vyvolali zdvihnuté obočia mnohých západných diplomatov a Palestínčania sa dokonca začali vyhrážať použitím násilia. Jeden z poradcov prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása vyhlásil, že Trumpovo uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela bude predstavovať „totálne zničenie mierového procesu“, a dodal, že „svet zaplatí za akúkoľvek zmenu v statuse Jeruzalema“. Počuť sa nechalo aj hnutie Hamas, v ktorého stanovisku sa píše, že tento krok povedie k obnoveniu „jeruzalemskej intifády“, ktorá bola tiež známa pod názvom „nožová intifáda“, lebo počas nej dochádzalo k častým útokom palestínskych teroristov nožmi proti izraelským vojakom aj civilistom.
Donald Trump sa už niekoľkokrát nechal počuť, že plánuje presun ambasády USA do Jeruzalema, tak ako to nariaďuje rozhodnutie kongresu z roku 1995. Odvtedy všetci americkí prezidenti každého pol roka podpisujú odklad účinnosti tohto rozhodnutia. Donald Trump vo svojej predvolebnej kampani tvrdil, že dá ambasádu presťahovať. Aj on však pred pol rokom podpísal odklad tohto kroku s tým, že chce dať šancu mierovému procesu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Teraz sa pomaly, ale isto blíži termín, kedy bude musieť buď presťahovať veľvyslanectvo, alebo podpísať ďalší odklad. Tým, že by vyhlásil Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, by Donald Trump isto potešil Izraelčanov a mohol by následne podpísať ďalší odklad presunu ambasády. Nevôľa, ktorú tento avizovaný krok vyvolal, však ukazuje, ako veľmi je palestínska strana v otázke Jeruzalema neústupčivá.
Povaha Trumpovho prezidentovania však zatiaľ ukazuje, že najvyšší predstaviteľ si až tak veľmi nepripúšťa k srdcu, čo si o ňom myslia iní štátnici, opoziční politici, médiá, ba ani predstavitelia jeho vlastnej strany. Je preto možné, že tento tlak nebude mať na jeho rozhodovanie zásadný vplyv. Čo sa naozaj stane, by sme sa mali dozvedieť už tento týždeň.
Stalo sa to minulý štvrtok. Valné zhromaždenie OSN, ktorému v tomto období predsedá šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, opäť po nejakom čase vychrlilo smršť protiizraelských dokumentov. Jedna z týchto rezolúcií sa týka Jeruzalema a hovorí: „Akékoľvek kroky podniknuté Izraelom ako okupačnou silou, snažiacou sa uplatňovať svoje zákony, jurisdikciu a správu vo svätom meste Jeruzalem, sú ilegálne, a preto nemajú žiadnu platnosť ani účinnosť.“ Pre túto rezolúciu hlasovalo 151 členských štátov, 6 bolo proti a 9 sa ich zdržalo hlasovania. Štáty, ktoré hlasovali proti, boli: Kanada, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, USA a Izrael. Skupinu deviatich krajín, ktoré sa zdržali hlasovania, tvoria: Austrália, Kamerun, Stredoafrická republika, Honduras, Panama, Papua Nová Guinea, Paraguaj, Južný Sudán a Togo. Smutné je, že medzi týmito krajinami sa nenachádza žiaden európsky štát a že Slovensko aj Česko hlasovali za túto rezolúciu.
Druhá rezolúcia sa týka Golanských výšin, ktoré nazýva sýrskym územím a ich izraelskú „okupáciu“ označuje ako „prekážku na ceste k dosiahnutiu spravodlivého, úplného a trvalého mieru v regióne“. Ak vezmeme do úvahy vojnu, ktorá už 6 rokov nivočí Sýriu, znie toto vyhlásenie neuveriteľne. Izrael nemá s vojnou v Sýrii spoločné vôbec nič a je to práve jeho vojenská prítomnosť na Golanoch, ktorá zabránila rozšíreniu konfliktu aj na jeho územie.
Ďalšia rezolúcia OSN vyhlasuje „Deň solidarity s palestínskym ľudom“ na 29. novembra, tzn. na výročie pamätnej rezolúcie OSN č. 181, ktorá vyhlásila zriadenie židovského štátu na území vtedajšieho Britského mandátneho územia Palestína.
Boli schválené ešte tri ďalšie protiizraelské rezolúcie: „Komisia pre vykonávanie neodcudziteľných práv palestínskeho ľudu“, „Pokojné urovnanie otázky Palestíny“ a „Špeciálny informačný program zameraný na otázku Palestíny na Oddelení verejných informácií Sekretariátu OSN“.
V tomto roku už Valné zhromaždenie OSN prijalo 18 rezolúcií zameraných proti Izraelu. Vďaka Bohu za statočné krajiny, ktoré sa proti nim, hoci neúspešne, postavili. V niekoľkých prípadoch medzi nimi boli aj krajiny Čechov a Slovákov.
V súvislosti s dvoma správami, o ktorých dnes píšeme, je možné povedať, že sa nám doslova pred očami začínajú napĺňať slová Zachariášovho proroctva: „V ten deň urobím Jeruzalem ťaživým kameňom pre všetky národy. Všetci, čo ho budú dvíhať, sa celkom doráňajú. Všetky národy zeme sa zhromaždia proti nemu.“ (Zach 12,3)
