Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 8.1.2018

Kto je väčší vlastenec?

Dňa 1. januára udelil prezident Kiska štátne vyznamenania 25 osobnostiam. Pre výber ocenených osobností sa naňho zvalila lavína kritiky predovšetkým od členov vládnej strany Smer, SNS a protagonistov nacionalistických zoskupení typu ĽSNS. Vyčítajú mu pozoruhodnú vec. Predovšetkým to, že vybral osobnosti, ktoré boli pred 25 rokmi proti vzniku samostatného Slovenska. Tie hrubšie komentáre sa pohoršujú nad ocenením Fedora Gála, s odôvodnením, že je nepatričné udeliť takéto ocenenie Židovi. Veď Židia sú predsa odvekými nepriateľmi Slovákov, rozumej kresťanov. Deje sa to, že vo svojej kritike prezidenta používajú ľavičiari rovnaké argumenty ako fašisti.

Priznám sa, že keď som čítal tieto stanoviská, pociťoval som veľký zármutok hraničiaci s pocitmi zúfalstva nad tým, v akom stave sa nachádzajú ľudia, ktorí by mali byť elitou spoločnosti. Ako keby ma ovial duch politických procesov 50. rokov. „Nepriateľ ľudu Kiska v službách liberálnych sionistických síl sa dopúšťa zločinu proti slovenskému národu“, takto nejako by sa dali parafrázovať reakcie, ktoré sa v masívnej miere objavili na slovenskom internete.

Ak bol niekto v roku 1993 proti rozdeleniu Československa, znamená to, že bol zlý Slovák alebo zlý Čech? Väčšina ľudí, ktorých poznám, vtedy s rozdelením spoločného štátu, nesúhlasili. Nástup mečiarizmu, ktorý na Slovensku relatívne krátko po vzniku samostatného štátu nastal, a ktorý predstavoval akúsi novú formu totality, viedol mnohé popredné slovenské osobnosti k presťahovaniu do novovzniknutej Českej republiky. To, že sa podarilo mečiarizmus nakoniec poraziť a urobiť pravicové reformy, je obrovským úspechom, ktorému vďačíme za to, v akom stave sa dnes nachádza naša ekonomika. Morálny stav krajiny úzko prepojený so stavom politiky a podnikateľského prostredia je dôvodom, pre ktorý dnes mnohí mladí ľudia odchádzajú do vyspelých západných krajín. Skutočnosť, že tam lepšie zarobia, je iba čiastočným dôvodom, predovšetkým sa tam totiž ľahšie dýcha a zákony platia pre všetkých vrátane politikov a bohatých podnikateľov.

Prezident Kiska s najväčšou pravdepodobnosťou nie je kresťan, je moderným pravicovým liberálom a predovšetkým človekom, ktorý sa nebojí kritizovať ľudí mocnejších ako je on sám. S jeho názormi môžme v mnohom nesúhlasiť (EU, prisťahovalecká politika atp.), ale treba mať v úcte jeho hodnotovosť a zmysel pre spravodlivosť. V tomto nemá medzi slovenskými politikmi koalície ani opozície konkurenciu. Odkedy ho v politike sledujem, vnímam, že nebojuje za svoje záujmy, ale za slušnosť a spravodlivosť. Odvaha a priamosť s akou sa opovážil kritizovať ministra Kaliňáka mu vyniesla prenasledovanie štátnou mocou za delikty, ktoré sú omrvinkami v porovnaní s kauzami posledných troch vlád súčasného pána premiéra. Jednoducho sa nám pred očami naplnil princíp, že na každého niečo majú. Sledovať súboj prezidenta s Ficovým štátnym aparátom bude ešte veľmi zaujímavé.

Vráťme sa ale ku kritike, ktorú prezident za ocenenia zožal. Jej argumenty odhaľujú niečo, čo je nesmierne nebezpečné, a síce pomaly sa zvyšujúcu mieru antisemitizmu a neznášanlivého nacionalizmu, ktorá na Slovensku žiaľ evidentne existuje, a to napriek porážke ĽSNS v župných voľbách. Totalitne sa správajúci konzervatívec je horší ako slušný a spravodlivý liberál. Totalitný konzervativizmus má totiž s kresťanstvom veľmi málo spoločné. Možno zdieľa rovnaké hodnoty, ale nesie v sebe veľmi zlého ducha. Uvedomme si, že Pán bol v očiach farizejov a zákonníkov nebezpečným liberálom, ktorého bolo potrebné zniesť zo sveta.

Verím, že milovať Slovensko neznamená len s hrdosťou uctievať národné symboly a idealizovať si históriu, ide predovšetkým o usilovnú prácu na zlepšení života v našej krajine, na presadení spravodlivosti a z kresťanského hľadiska na evanjelizácii ľudí, ktorí tu žijú. Mávať zástavou a velebiť samostatné Slovensko nestačí. Pán prezident si možno mohol vybrať iných kandidátov na ocenenie, rozhodne sa však nedopustil žiadneho zločinu proti Slovensku a Slovákom. A čo sa týka pána Gála, jeho úloha pri pokojnom zvrhnutí komunistického režimu je neodškriepiteľná. Jeho osobu môžeme chápať rôzne, no osočovať ho pre jeho židovský pôvod je ďaleko za čiarou slušnosti a morálky. Škoda, že si to politici, ktorí sa tak ostentatívne hlásia ku kresťanským hodnotám, neuvedomujú.