Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Vydanie 5.3.2018
Ako si sadám za klávesnicu v priebehu týchto rozbúrených dní, nemôžem nepísať o tom, o čom sa už niekoľko dní všetci rozprávame. S napätím očakávame každé nové vyhlásenie a každú tlačovú konferenciu, lebo všetci cítime, že doba sa mení, a čo bolo ešte nedávno nemysliteľné, môže sa stať realitou. Mám na mysli koniec politikov, ktorí doposiaľ zvládali ustáť jednu kauzu za druhou, javili sa ako nepriestrelní, a to do takej miery, že nad tým zostával rozum stáť. Stelesnením tohto typu politikov je minister vnútra Róbert Kaliňák. Menovaný prežil kauzu policajnej streľby na študentov, zlyhanie policajných zložiek pri výbušnine prepašovanej do lietadla, a ani sa len nezačervenal, keď sa prevalila kauza Bašternák. Premiér Fico sa svojho ministra vždycky zastával. Robil to s takou vehemenciou, že to vyvolávalo otázky typu: kto tu komu v skutočnosti šéfuje?
Robert Kaliňák sa vždycky ukázal ako veľmi zdatný súper. Keď si ho dovolil kritizovať prezident republiky, odrazu začali unikať dokumenty daňovej správy a prezident si vypočul nejedno obvinenie zo strany ministra vnútra za neoprávnené využívanie vládneho lietadla, ku ktorému bol pritom rovnakým ministrom predtým vyzvaný.
Po ohavnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a všetkých okolnostiach, ktoré ju sprevádzali, nastala v slovenskom verejnom živote situácia, ktorú zrejme „neodvolateľný“ minister neustojí, pričom so sebou s veľkou mierou pravdepodobnosti stiahne aj svojho straníckeho šéfa a predsedu vlády v jednej osobe.
Táto rozbúrená situácia prinútila popredných hráčov politickej scény ukázať, čo v nich vlastne je. Prezident Andrej Kiska vystúpil s prejavom, ktorý môže znamenať zásadný zlom v jeho politickej kariére. Z pomerne nevýrazného politika, ktorý si občas dovolil poukázať na morálne nedostatky niektorých aktérov politického života sa stal štátnik, ktorý sa nebojí prevziať zodpovednosť a hľadať riešenie situácie. Je si vedomý toho, že stav slovenskej politiky si vyžaduje zmenu. Jeho volanie po významnej obmene vlády alebo nových voľbách je spravodlivou požiadavkou vychádzajúcou zo spontánneho hnutia desiatok tisíc nespokojných občanov, ktorí minulý piatok vyšli na námestia slovenských aj niektorých zahraničných miest. Prezident prevzal iniciatívu a vyhlásil, že bude rokovať s predstaviteľmi politických strán o riešení, ktoré bude mať dostatočnú podporu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Nasledovalo vystúpenie predsedu parlamentu, ktoré sa nieslo v duchu, „keďže idú vystúpiť prezident aj premiér, aj ja som tu...“, nič podstatné sme sa v ňom ale nedozvedeli.
Oči otvárajúce bolo posledné vystúpenie nedeľného večera. Premiér Róbert Fico v ňom rezolútne odmietol požiadavky prezidenta. Vyhlásil, že prezidentov prejav nebol písaný na Slovensku, čím prezidenta nepriamo obvinil z vlastizrady a označil za agenta cudzích mocností. Premiér sa naozaj musí cítiť v úzkych, keďže použil slová a argumenty, ktoré doposiaľ patrili skôr do repertoáru Kotlebovej ĽSNS. Jeho dnešné obvinenie prezidenta, že za jeho konaním je George Soros, ukazuje, že je ochotný bojovať vabank a že naozaj ide o všetko.
Turbulenté udalosti začali naberať spád a situácia je do takej miery rozbúrená, že nasledujúci vývoj sa dá iba veľmi ťažko odhadnúť. Ak ľudia vydržia v uliciach, pád vlády je neodvratný. Všetko záleží predovšetkým od krokov strany Most – Híd, ktorá je ako jediná z koaličných strán so súčasnou situáciou viditeľne nespokojná. Verme, že zmysel pre spravodlivosť, ľudskosť a svedomie zvíťazia nad ekonomickými záujmami. Modlime sa za také vyústenie situácie, ktoré prinesie pozitívne zmeny do duchovno-morálnej situácie našej krajiny.
