Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 12.3.2018

Najväčšia výzva politickej kariéry Róberta Fica

Premiér Slovenskej republiky dnes musí riešiť situáciu, aká tu ešte nebola, a ktorej riešenie rozhodne o tom, ako bude jeho osoba a vláda vnímaná v dejinách.

Bude premiérom, ktorého vláda vykonala pre túto krajinu zopár dobrých vecí, alebo odíde ako niekto, ktorého záver politickej kariéry bude v znamení uprednostnenia osobného prospechu a prospechu jemu blízkych osôb pred dobrom krajiny a jej obyvateľov? Na túto otázku nám prinesú odpoveď nasledujúce dni.

Rozhorčenie približne sto tisíc ľudí, ktorí minulý piatok zaplnili námestia slovenských miest, vychádza z udalostí, ktoré sa stali v počas posledných dvoch týždňov a rovnako tiež z množstva káuz, ktoré počas poslednej vlády nielenže neboli objasnené, ale boli štátnymi orgánmi arogantne zametené pod koberec. Napriek protestom v prípade kauzy Bašternák alebo opakovanému protikorupčnému pochodu študentov, sa predstavitelia vlády Róberta Fica tvárili ako keby sa nič nestalo. Dnes je však situácia celkom iná. Hoci sa premiér pokúsil diskreditovať protesty tvrdením, že boli organizované zo zahraničia, autentickosť zármutku a hnevu desaťtisícov ľudí všetkých generácií, ktorí sa v piatok postavili na námestia a povedali nie súčasnému stavu vecí verejných v našej krajine môže spochybniť iba ignorant.

Práve v opravdivosti a spontánnosti piatkového protestu bola jeho najväčšia sila. Ľudia prišli hoci ich premiér, minister vnútra aj policajný prezident odrádzali zaručenými správami o násilnostiach, ktoré sa na protestoch odohrajú.

Na námestiach stáli obyčajní ľudia. Muži, ženy aj deti. Demonštrovali kultivovane, bez vulgarít alebo provokácií. Protestovali nespokojní ľudia, žiadni Sorošovi platení agenti. Ich transparenty boli väčšinou robené doma „na kolene“ a na mnohých z nich boli vtipné slogany, typické pre politickú satiru Slovákov aj Čechov. Protesty boli pietné, vážne, dôstojné a naliehavé. Ich silou bola účasť, ktorá napríklad v Bratislave dosiahla sily protikomunistických protestov z novembra roku 1989.

Ľudia na uliciach prejavovali jednoduché požiadavky, a síce odstúpenie ministra vnútra Kaliňáka (ku ktorému dnes aj došlo), policajného prezidenta Gašpara a samotného premiéra Fica. Dôvody? Veľmi závažné: sme krajinou, ktorou otriasla dvojnásobná vražda novinára a jeho partnerky, človeka, ktorý písal o personálnom prepojení ľudí spojených s talianskou mafiou s ľuďmi v najbližšom okolí premiéra Fica. Vyšetrovanie tohto zločinu od začiatku sprevádzajú pochybenia a veľmi zvláštne kroky vyšetrujúcich orgánov. Dôvodom, ktorý v piatok priviedol do ulíc najviac ľudí, bude zrejme snaha premiéra zdiskreditovať tieto protesty a ich usporiadateľov, konšpirovanie o G. Sorošovi, ktorý mal byť autorom prezidentovho nedávneho prejavu a človekom v pozadí týchto protestov. Tieto slová museli uraziť každého, kto demonštroval pred týždňom a teraz vyhnali do ulíc aj množstvo ďalších, a to aj napriek intenzívnej zastrašovacej kampani.

Pred župnými voľbami som na týchto stránkach vyjadril nespokojnosť s počtom účastníkov protifašistického pochodu v Banskej Bystrici a písal som o ľahostajnosti obyvateľov. Neskôr však obyvatelia prišli voliť a vykázali fašistov z Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. To, že nie sú ľahostajní, ukázali aj teraz.

V civilizovaných krajinách padajú vlády a politici odstupujú pre oveľa banálnejšie dôvody, ako sú napríklad neoprávnené použitie služobnej kreditky alebo netransparentné zákazky, často rezignujú na svoje funkcie iba keď sa objaví podozrenie, alebo prebieha vyšetrovanie. Myslím, že keby premiér odstúpil, a v kampani pred predčasnými voľbami sa snažil o svoje očistenie a o novú dôveru ľudí, raz by sme si ho pamätali v lepšom svetle, ako keby sa do poslednej chvíle „zuby nechty“ držal moci. Dnes odstúpil minister Kaliňák. Pochopí aj pán premiér, že politici sú verejní služobníci a nie uzurpátori moci a že sú tu oni pre nás a nie my pre nich? Premiér Fico môže odísť dôstojne a so cťou, alebo nasledovať šľapaje iného bývalého premiéra, Vladímíra Mečiara.

V roku 2000 Róbert Fico povedal: „Ak Smer nebude úspešný vo voľbách, z politiky odídem. Rovnako vtedy, keď ma verejnosť nebude chcieť a ľudia mi budú nadávať na uliciach.“

Modlime sa, nech dá Boh Slovensku dobrú vládu, nech v našej krajine vládne právo a spravodlivosť. Verme, že je to možné.

Tento komentár bol písaný v dobe, kedy ešte nebolo známe rozhodnutie strany Most-Híd o zotrvaní v koalícii alebo odchode z vlády. Možno, že dilemu pána premiéra zaňho vyriešia druhí.

 


Späť na správy