Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Vydanie 3.5.2018
Stalo sa niečo, čo by ešte pred pár rokmi nebolo vôbec možné — lídri severnej a južnej Kórey sa zišli na hraniciach, vymenili si vrelé úsmevy, dlho si potriasali rukami a hovorili o mieri medzi dvomi dovtedy na smrť znepriatelenými krajinami. Celé to pôsobí ako výjav z inej reality. Veď ešte iba nedávno seizmografy po celom svete opakovane zaznamenávali otrasy spôsobené testovacími výbuchmi severokórejských jadrových zbraní a ponad Japonsko lietali medzikontinentálne strely, ktoré KĽDR pripravovala ako nosiče svojich jadrových bômb. Ako je to možné?
Uprostred mediálneho ošiaľu, ktorý sprevádza tieto mimoriadne udalosti, chýba jedna podstatná informácia, o ktorej vedia tí, čo sledujú juhokórejskú kresťanskú scénu. Južná Kórea je krajinou, ktorá je významne zasiahnutá protestantským kresťanstvom. Je plná cirkví, ktoré navštevujú masy ľudí, kresťanov, ktorí sú po celom svete známi pre svoj intenzívny modlitebný život. A áno, títo kresťania sa modlia a už desaťročia volajú k Bohu za mier medzi obidvoma Kóreami, za zmenu severokórejského režimu a za to, aby sa k ujarmenému ľudu na severe dostalo evanjelium.
Podľa svedectiev utečencov z KĽDR, zažívajú miestni obyvatelia obrovskú dezilúzii. Desaťročia boli vedení k tomu, aby uctievali príslušníkov Kimovej rodiny, a dokonca, aby sa ku nim modlili. Stále väčší počet ľudí si však uvedomuje, že im to nič neprináša. Kimovci ich nedokážu uchrániť pred hladomormi ani dodať ich životom hlbší zmysel. Pokrytectvo, donášanie a zúfalý stav ľudí na severe už nedokáže prekryť ani sofistikovaná propaganda. A Kim to vie, vie to veľmi dobre, veď študoval v západných krajinách a vie, ako to vyzerá, keď sa ľudia usmievajú, lebo sú šťastní, a že je to obrovský rozdiel oproti tomu, keď niekto dostane úsmev príkazom. Zdá sa, že jedinou možnosťou politického prežitia Kim Čong Una, je postupné uvoľňovanie prísneho režimu v politickej, ekonomickej aj náboženskej rovine. Môže sa stať, že čoskoro bude v jedinom ateistickom štáte sveta znieť evanjelium. Boh naplní modlitby našich juhokórejských bratov a do krajiny Kimovcov príde radosť a nadšenie, ktoré prekoná to, čo vidíme na propagandistických materiáloch režimu. Bude to silné, bude to z neba. Veď evanjelium „je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka“. (R 1,16)
