Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
Vydanie 22.5.2018
Priznávam, že patrím medzi ľudí, ktorí majú radi tradície, ušľachtilú kultúru a históriu. To všetko býva prítomné na oficiálnych akciách britskej kráľovskej rodiny, a tak som si nemohol nechať ujsť kráľovskú svadbu princa Harryho s herečkou Meghan Markleovou. Celú tú slávu som si pozrel v pokoji zo záznamu a nebol som sklamaný. Bola to prehliadka vkusu, noblesy a krásy. A táto nádhera bola pozadím pre Božie slovo, ktoré tam mnohokrát a z rôznych úst odznelo. Hoci môžeme mať odôvodnené pochybnosti o úprimnosti a ozajstnosti tohto tradičného rituálu, skutočnosť, že v Európe, ktorá sa pomaly vzdáva svojho kresťanského a konzervatívneho dedičstva, verejne zaznievali slová Písma a kresťanské chválospevy, ma potešila.
Princ Harry ani jeho americká nevesta nie sú vzormi bohabojného kresťanského životného štýlu a ťažko ich môžeme považovať za biblických kresťanov, no Harryho stará mama, kráľovná Alžbeta II., otvorene hovorí, že aj ona slúži kráľovi, a týmto jej Kráľom je Ježiš Kristus z Nazareta. Toto životné krédo britskej panovníčky sa mi páči ešte viac ako sláva, ktorá v sobotu prebehla vo Windsore. Nebola to žiadna evanjelizácia, no keď sa o tom rozprávame s našimi neveriacimi priateľmi, je to príležitosť na kázanie. My, znovuzrodení veriaci v Krista sa raz zúčastníme ešte veľkolepejšej kráľovskej svadby. A už teraz na ňu môžeme pozývať ďalších. Je to našou úlohou na tomto svete.
Moje sympatie voči ĽSNS Mariána Kotlebu sú hlboko pod bodom mrazu. Pre jej antisemitizmus a konšpiračné videnie sveta ju viac ako nemusím. Čo jej však treba priznať je prefíkanosť s akou predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona obmedzujúci interrupcie. S vedomím, že sa jedná o otázku, ktorá rozdeľuje konzervatívnych a liberálnych politikov naprieč politickými stranami, naprieč pravicou aj ľavicou, predkladajú tento návrh v snahe nakloniť si konzervatívnu verejnosť.
Konzervatívni poslanci rôznych strán stoja pred ťažkou voľbou. Zahlasovať za návrh predložený fašistami alebo hlasovať proti svojmu presvedčeniu, že ľudský život je hodný ochrany už od počatia. Je to ozajstná dilema. Obávam sa, že zdržať sa hlasovania je v prípade takejto principiálnej otázky to isté ako hlasovať proti.
Na Kotlebu sa nehnevajme, jeho strana iba využila príležitosť, ktorú jej dali demokratickí konzervatívci tým, že sami už dávno nepredložili podobný návrh. Hlasovať teda treba podľa svedomia každého poslanca. Keby som bol jedným zo zákonodarcov, hlasoval by som za.
