Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 6.8.2018

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.

V Iráne bol už po druhý raz uväznený pastor Jusef Nadarchani. Jeho meno je medzi kresťanmi na Západe známe preto, že približne pred piatimi rokmi prebiehala veľká modlitebná a petičná iniciatíva za jeho prepustenie z väzenia, kde čakal na vykonanie rozsudku smrti za „odpadlíctvo od islamu“. 

Jeho kauza sa začala tým, že v roku 2009 zistil, že jeho deti sú v škole nútené študovať Korán, pričom ústava Iránu garantuje slobodu náboženskej viery. Keď sa šiel pastor Jusef sťažovať do školy, tá ho udala na políciu. Neskoršie ho polícia zatkla a bolo proti nemu vznesené obvinenie z odpadlíctva. Keď sa začalo súdne pojednávanie a sudcovia vyzvali pastora Jusefa, aby sa verejne kajal, on odmietol s tým, že nemôže zaprieť svoju vieru v Ježiša Krista. Keď sudca naliehal, Jusef odpovedal: „Kajať sa znamená vrátiť sa.  A k čomu by som sa mal vrátiť? K rúhaniu, ktoré som páchal pred tým, ako som uveril v Krista?“ Sudcovia mu odpovedali: „Vráť sa k náboženstvu svojich predkov, k islamu!“ Jeho reakcia bola stručná: „To urobiť nemôžem.“ Nasledoval rozsudok smrti za konverziu na kresťanstvo. 

Tri dlhé roky čakal pastor Jusef vo väzení na vykonanie rozsudku. Po ich uplynutí bol však v dôsledku obrovského medzinárodného tlaku a modlitieb množstva kresťanov z celého sveta prepustený. Nedávna doba však ukázala, že jeho problémy v Iráne sa ani zďaleka neskončili. 

Dňa 22. júla sa agenti iránskej polície oblečení v civile snažili vyraziť dvere na dome pastora Jusefa. Keď im prišiel otvoriť Jusefov syn, zrazili ho na zem pomocou elektrického paralyzéra, ktorý použili tiež proti samotnému pastorovi. Ležiaceho Jusefa pred zrakom jeho manželky a syna surovo dobili a zatkli ho.  

Keď sa rodinní príslušníci opýtali úradov na to, čo sa so zadržaným pastorom stalo, bolo im povedané, že ho umiestnili do teheránskej väznice Evin. Na tomto mieste, ktoré je neslávne známe krutým zaobchádzaním s väzňami a odopieraním lekárskej starostlivosti, zadržiava iránsky režim množstvo politických väzňov a tiež veľa kresťanov. Ďalší osud pastora Jusefa nie je jasný, dokonca nevieme ani z čoho bol obvinený. Kresťanské médiá však jeho prípad budú aj naďalej monitorovať. 

Ďalším zadržaným pastorom je americký misionár a pastor Andrew Brunson, ktorý roky viedol evanjelikálny zbor v tureckom Izmire. Krátko po potlačenom pokuse o prevrat proti tureckému prezidentovi Erdoganovi bol pastor Andrew zatknutý a obvinený z terorizmu a napojenia na opozičné hnutie islamského duchovného Fetullaha Gulena. Vo väzení strávil dlhé obdobie až do 25. júla, kedy bol prevezený do domáceho väzenia. Turecko však stále rozhorčene vzdoruje akémukoľvek tlaku civilizovaného sveta na pastorovo prepustenie. Minulotýždňové vystúpenie amerického viceprezidenta Mikea Pencea, ktorý nazval Brunsona obeťou náboženského prenasledovania, odmietol samotný turecký prezident ako „výhražné výroky amerického evanjelistu a prejav neprijateľnej sionistickej mentality“. 

Kvôli tejto kauze prebieha medzi USA a Tureckom pomerne horúci diplomatický konflikt, a to napriek tomu, že oba tieto štáty sú vojenskými spojencami v rámci Severoatlantickej aliancie. Američania zmrazili v USA sa nachádzajúce aktíva a majetky tureckých ministrov spravodlivosti a vnútra a Turci odpovedali rovnakým opatrením proti dvom americkým ministrom. 

Medializované prípady obidvoch zadržaných pastorov svedčia o skutočnej miere náboženskej slobody v islamských krajinách, a to aj v tých relatívne umiernených, medzi ktoré môžeme rátať Turecko, aj v radikálnych islamských diktatúrach typu Iránu. Riešenia tejto situácie sú politické (čiže zmena režimu) aj duchovné (čo predstavuje explozívny rast cirkvi, tzv. prebudenie). Modlime sa za to, aby sa v islamskom svete uskutočnili obidve tieto riešenia. 

5. augusta otvorili vo washingtonskom Múzeu Biblie výstavu venovanú životu a službe asi najslávnejšieho evanjelistu 20. storočia Billyho Grahama. Výstava odhaľuje podrobné detaily života človeka, ktorý počas svojej služby preukázateľne priviedol ku Kristovi takmer 3 milióny ľudí. 

Výstava nesie názov Kazateľ pútnik: Billy Graham, Biblia a výzvy moderného sveta. Kurátor tejto výstavy pán Anthony Schmidt hovorí o tom, že výstava dokonale zapadá medzi ostatné expozície Múzea Biblie, pretože pomáha návštevníkom pochopiť dopad Biblie a jej posolstva na celý svet. „Naším cieľom bolo zobraziť Billyho Grahama ako historickú osobnosť, nie ako nejakého svätca či ikonu,“ hovorí Schmidt a dodáva, že Graham ovplyvnil americkú aj svetovú kresťanskú duchovnú scénu tak ako nikto pred ním. 

Na výstave okrem množstva prehľadne spracovaných informačných panelov a fotografií je možné vidieť aj veľmi zaujímavé exponáty, ako napríklad, pôvodnú kazateľnicu použitú počas jednej z Grahamových prvých veľkých evanjelizácií v meste Modesto v Kalifornii v roku 1948, pôvodnú kazateľnicu a Grahamove poznámky použité počas jeho poslednej masovej evanjelizácie v New York City v roku 2005, poznámky z najväčšej kampane v Južnej Kórei z roku 1973, tiež pôvodné plagáty a mnoho ďalších pozoruhodných exponátov. 

Vo svete bežne vídame výstavy o živote významných historických osobností - politikov, vedcov, či umelcov. Vidieť však veľkú výstavu o živote evanjelistu je niečo skvelé. Myslím, že nie je náhoda, že sa takáto výstava nachádza v hlavnom meste USA. Neostáva mi len vysloviť to, čo pravidelne hovoria americkí prezidenti: Boh žehnaj Amerike. A jedným dychom dodávam: Boh žehnaj všetkým krajinám sveta, nech sú také otvorené pre evanjelium, že tam zvesť o pravom Mesiášovi Ježišovi Kristovi dostane rovnaký priestor ako v USA.

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.


Späť na správy