Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 3.9.2018 

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.

Posledné dni v médiách rezonovali dve témy, ktoré sa týkajú katolicizmu a sexuálnej čistoty. Prvou z tém je blahorečenie Anny Kolesárovej a druhou neutíchajúce škandály okolo zneužívania mladistvých rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa bývalého veľvyslanca Vatikánu v USA ich mal kryť sám pápež František. Spomenutý bývalý veľvyslanec Svätej stolice Carlo Maria Viganò vyzýva v otvorenom liste hlavu rímskokatolíckej cirkvi k rezignácii. Práve tieto dve témy ma inšpirovali pri písaní dnešného komentára. 

Katolícka cirkev si formálne v súlade s evanjeliom ctí sexuálnu čistotu, čo znamená, že sexualitu je správne a sväté praktizovať výhradne v heterosexuálnom manželskom zväzku. S tým sa nedá než súhlasiť, lebo ide o jednoznačnú a jasnú biblickú zvesť, ktorú nezmení ani usilovná snaha liberálnych teológov, snažiacich sa prekrútiť Sväté Písma tak, aby boli chápané v súlade s moderným životným štýlom väčšinovej spoločnosti. 

Na Slovensku minulý týždeň blahorečili Annu Kolesárovú, nešťastnú obeť násilníckych chúťok opitého sovietskeho vojaka, ktorý ju zastrelil, keď sa po oslobodení Košíc Červenou armádou odmietala dať znásilniť. Katolícka cirkev vyzdvihuje skutočnosť, že tomuto zavraždenému dievčaťu záležalo viac na svätosti ako na živote, a preto zahájila proces svätorečenia, ku ktorému je jej nedávne blahorečenie akýmsi predstupňom. Na obrade v Košiciach, ktorý viedol pápežský legát Angelo Becciu, bola nebohá Anna vyhlásená za blahoslavenú a oficiálne sa začalo jej uctievanie a uctievanie relikvií jej ostatkov. 

Celá táto záležitosť je samozrejme plne v kompetencii katolíckej cirkvi, ktorá má právo robiť svoje obrady podľa dogiem, ktorým verí a podľa svojej tradície. Pre biblických kresťanov je však dôležité pozrieť sa na to, či je všetko toto v súlade s Písmom a jeho učením. Blahorečenie Anny Kolesárovej, ktoré katolícka cirkev odôvodňuje tým, že si sama zvolila smrť, ktorú uprednostnila pred stratou panenskej čistoty, je z pohľadu Božieho slova veľmi problematické. Ak by toto bolo niečo, čo Boh vyžaduje od cnostnej kresťanskej ženy, boli by všetky ženy, ktoré sa stali obeťami znásilnenia, ktorému nezabránili, hriešnicami alebo menej svätými, pričom Biblia nazýva svätými všetkých veriacich v Krista, očistených a posvätených jeho vykupiteľskou obeťou na kríži. 

Málokto vie, že v Biblii je konkrétne riešená otázka znásilnenia a toho, ako sa má žena, ktorá sa do takejto veľmi nepríjemnej a nebezpečnej situácie dostane, správať. Podrobne o tom hovorí Mojžišov zákon v knihe Deuteronomium. Citujem z 22 kapitoly: „Keby stretol muž zasnúbenú devu na poli a násilne by sa jej zmocnil a súložil by s ňou, zomrie len muž, ktorý s ňou súložil. Deve neurob nič. Ona sa nedopustila hriechu, pre ktorý by mala byť potrestaná smrťou. V tomto prípade je to tak, ako keď niekto prepadne svojho blížneho a zavraždí ho. Stretol ju totiž na poli a zasnúbená deva aj kričala, ale nebolo nikoho, kto by jej pomohol.“ 

Mojžišov zákonník jednoznačne konštatuje, že znásilnená žena nenesie vinu a nedopustila sa hriechu. Hrešiacou stranou bol výhradne násilník. S vedomím, že ženy sú spravidla fyzicky slabšie ako muži, Mojžiš hovorí, že obranou ženy je krik o pomoc, ktorý jej môže pomôcť v meste, kde sú ľudia, ktorí sa jej môžu zastať a vyslobodiť ju. No aj keď sa jej nepodarí zabrániť násilníkovi v jeho konaní, zostáva bez viny. 

Z psychologického hľadiska je odpor dievčaťa voči násilníkovi prirodzený a správny a rozhodne nebol zodpovedný za smrť Anny Kolesárovej. Zodpovednosť leží v plnej miera na opitom agresorovi. Anna Kolesárová je isto hodná pietnej spomienky jej najbližších a ľudí, ktorí poznajú jej tragický príbeh, no robiť z nej takýmto spôsobom a po toľkých rokoch mučeníčku, ktorá položila život pre vieru, je podľa môjho názoru veľmi nefér voči všetkým ostatným obetiam znásilnenia, ktorých je v tejto hriechom nasiaknutej spoločnosti znepokojujúco veľa. Ak sa chce katolícka cirkev vymedziť proti dnešnej sexuálne zvrátenej morálke, nezvolila si najšťastnejší spôsob. Oveľa lepšie by bolo hlásať biblickú zvesť a dôsledne zachovávať pravidlá biblickej sexuálnej etiky, a to predovšetkým v radoch vlastného duchovenstva. 

Písmo učí, že Boží služobníci, kazatelia a pastieri, majú žiť usporiadaným životom v manželstve. Apoštol Pavol píše vo svojom prvom liste Timotejovi napríklad toto, citujem: „Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy.“ Písmo považuje zrieknutie sa manželského života, tzv. celibát, za čisto dobrovoľné individuálne rozhodnutie. Z cirkevných dejín vieme, že legitímne ženatí kňazi boli normálnym javom v cirkvi až do 12. storočia, odkedy bolo manželstvo kňazov lateránskymi zákonmi zakázané. 

Súčasný stav katolíckej cirkvi, v ktorej vďaka spomenutým udalostiam vidíme na jednej strane intenzívne vyzdvihovanie sexuálnej čistoty (a to až po mučeníctvo) a na druhej strane množstvo dlhodobo zakrývaných prípadov sexuálneho zneužívania, je veľmi nešťastný. Najmä druhá záležitosť trápi mnohých spravodlivo zmýšľajúcich ľudí v samotnej rímskej cirkvi. Tento stav je dôsledkom dlhodobého uprednostňovania ľudských tradícií a teologických dogiem pred jednoduchou a zrozumiteľnou zvesťou Božieho Slova. Riešenie je prosté a je známe už celé stáročia. Je ním reformácia, návrat ku koreňom kresťanskej viery, k Písmu, k jednoduchému evanjeliu Ježiša Krista.

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.


Späť na správy