Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. (Matúš 6,33)
Vydanie 24.9.2018
Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.
Dnešný komentár venujem spisovateľovi Danovi Brownovi. Jeho knihu DaVinciho kód som už pred rokmi recenzoval a polemizoval som s ničím nepodloženými domnienkami o kresťanstve a o Kristovi, ktoré v tomto svojom románe prezentoval. Dnes ráno ma Brown zaujal svojim tvrdením, ktoré povedal v rozhovore pre jedny české noviny počas svojho súčasného pobytu v Prahe.
Dan Brown hovorí nasledujúce: „Dobro a etika sú z princípu od detstva zabudované v nás, máme ich v DNA a nepotrebujeme cirkev, aby nám hovorila, ako sa máme správať. Stojím si za tým, že cirkvi maximálne do 50 rokov zmiznú z našich životov a v Európe k tomu dôjde rýchlejšie ako v USA.“ Na otázku redaktorky, ktorá sa ho opýtala, či to nie je unáhlené tvrdenie, svoj výrok aj zdôvodnil. Povedal: „Nie je to unáhlené tvrdenie. Akonáhle sa dostane k moci najmladšia generácia, pre ktorú sú tablety, počítače a smartfóny bežnou súčasťou života, dôjde k veľkej zmene. Ich hodnoty spočívajú v niečom celkom inom. Mne moji rodičia povedali, že Ježiš bol takýto a urobil to a to. Týmto boli nastavené hranice môjho sveta. Dnes by som si všetko vygúglil a už od detstva by som s rodičmi polemizoval.“
Dan Brown je nepochybne veľmi inteligentný človek a brilantný spisovateľ, vo svojom pohľade na svet, ktorý pripúšťa iba a výhradne vedecké vysvetlenia sa však mýli. Pokúsim sa zdôvodniť, prečo si to myslím.
Brownovo presvedčenie o dobrote človeka a etických normách zabudovaných v jeho DNA je nesprávne hneď z dvoch dôvodov.
Prvý je empirický, teda vychádzajúci zo skúsenosti. Človek bez výchovy a vonkajšieho vplyvu nie je schopný prežiť žiaden akokoľvek hodnotový život. Pre deti je od narodenia prioritné ich individuálne šťastie, ich ego a osobné záujmy. Až v procese hodnotovej výchovy sa z človeka stáva osobnosť schopná zmýšľať nesebecky, nezištne milovať alebo vzdať sa osobného prospechu pre dobro spoločnosti.
Pokiaľ sa zo spoločnosti a z výchovného procesu vytrácajú hodnoty, spoločnosť sa kazí. Podčiarkujem, že ide o ozajstné, stáročiami overené hodnoty – my kresťania by sme povedali Bohom zjavené hodnoty, dnes nazývané hodnotami konzervatívnymi. Navyše mnohé psychologické experimenty, ktoré testovali uzavreté skupiny ľudí a ich správanie ukázali, že v človeku skutočne neprebýva dobré.
Druhý argument je teologický. Dominantná väčšina svetových náboženstiev verí tomu, že medzi božstvom a ľuďmi existuje problém. Podstatou mnohých náboženských rituálov rôznych kultúr je snaha uzmieriť si rozhnevané božstvo a získať si jeho priazeň. Akoby ľudia intuitívne vedeli, že kedysi dávno došlo k niečomu, čo postavilo ľudí proti Bohu. Judeokresťanská teológia má na tento problém uspokojivú univerzálnu odpoveď, ktorú doposiaľ neprekonalo žiadne učenie. Áno, kedysi dávno, na počiatku, boli ľudia dobrí, stvorení pre vzťah s Bohom a pre spravovanie stvoreného sveta; prišiel však pád prvých ľudí do hriechu a ich odpadnutie od Boha. Táto skutočnosť zmenila všetko a ľudia sa dnes rodia v stave bezbožnosti. Biblia o tom hovorí nasledujúce slová: „Nieto spravodlivého, niet ani jedného, niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného,“ a na inom mieste dodáva: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru, v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ Tieto výroky výstižne opisujú podstatu problému, o ktorom hovoríme. Človek nie je dobrý, je hriešny, ale má šancu zmieriť sa s Bohom skrze Mesiáša, Ježiša Krista, skrze vieru v jeho obeť na kríži a skrze to, že mu odovzdá svoj život a prijme ho ako svojho Pána.
Tieto kresťanské pravdy sú potvrdené skúsenosťou dnes už okolo miliardy ľudí, ktorí prežívajú svoje zmierenie s Bohom a živý vzťah s ním.
Dan Brown tvrdí, že o 50 rokov vymiznú cirkvi zo spoločnosti. Toto jeho tvrdenie má isté racionálne jadro. Keď sa totiž pozrieme na stav tradičných kresťanských denominácií, predovšetkým v Európe, vidíme tragický úpadok.
Vidíme pokrytectvo rímskokatolíckej cirkvi, ktorej trvanie na povinnom celibáte kňazov vedie k mnohým sexuálnym deliktom, ktoré teraz masívne vychádzajú najavo snáď vo všetkých krajinách sveta a túto cirkev tak v očiach mnohých ľudí pomerne úspešne diskreditujú. Žiaľ tieto problémy sa cirkev veľmi dlho pokúšala tutlať a skrývať namiesto toho, aby ich riešila. Pritom povinný celibát duchovných je tak protibiblický, ako len môže byť. Sväté Písmo totiž výslovne hovorí o tom, že „biskup má byť mužom jednej ženy“ a tiež o tom, že jednou z podmienok toho, aby bol človek ustanovený do duchovnej služby je to, že má mať v poriadku rodinu a dobre vychované deti. Riešenie tohto problému by bolo jednoduché, stačilo by prosto poslúchať to, čo Božie Slovo hovorí.
Ďalším problémom je kultúrna irelevantnosť cirkví zamrznutých v kultúre dávno minulých stáročí a ich neschopnosť osloviť evanjeliom – ktoré je vo svojej podstate nadčasové – ľudí modernej doby. Takzvané ľudové cirkvi zabudli na to, že kresťanom sa človek nerodí, ale musí sa ku Kristovi obrátiť. Neexistuje nič ako zdedená viera. Viera musí byť autentická. K viere treba deti priviesť tým, že im sami rodičia budú príkladom živých Božie slovo žijúcich kresťanov.
S Danom Brownom môžem súhlasiť v tom, že niektoré cirkevné organizácie isto zaniknú. Rímskokatolícka cirkev pravdepodobne pre svoj obrovský majetok a vplyv zrejme prežije, no je otázne, či sa nestane iba akousi vplyvnou kultúrnou a moralizujúcou inštitúciou.
Som si však istý, že kresťanstvo prežije. Prežije také kresťanstvo, ktoré nestojí na inštitúciách, ale na Slove, to znamená na podstate odkazu Ježiša Krista a na viere, ktorá predstavuje osobný vzťah s ním. Kresťanské cirkvi, ktoré sú predstaviteľmi evanjelikálnych, letničných a charizmatických, teda prebudeneckých prúdov kresťanstva, ktoré reprezentuje množstvo veľkých a živých spoločenstiev po celom svete nie len že nezaniknú, ale budú pokračovať v masívnom raste, ktorý stále prebieha a moderná doba so svojimi masovokomunikačnými kanálmi tomu iba napomáha.
Hoci sa v podstate veci mýli, v tomto čiastkovom probléme má Dan Brown pravdu. Moderné technológie a predovšetkým dostupnosť internetu sú veľkou výzvou pre mladú generáciu aj pre rodičov, ktorí ju vychovávajú.
Internet je – aspoň zatiaľ – celkom slobodným médiom a každý si tam môže písať, čo chce. Ak naše deti nenaučíme kriticky uvažovať nad tým, čo čítajú, overovať si a porovnávať informácie, a rozpoznávať dôveryhodné zdroje, môžeme mať problém. Na internete totiž nájdeme, okrem vyložene toxických vecí, ako je napríklad pornografia, aj množstvo propagandy, zavádzajúcich konšpirácií a vyložených hlúpostí. Na to, aby sa v tom človek zorientoval, potrebuje istú mieru vzdelania a skúseností. Preto je nutné deti upozorňovať na to, že nie všetko, čo sa dočítajú na internete, je pravda.
Je potrebné naučiť ich stať sa duchovnými ľuďmi. Naučiť ich čítať Bibliu vytlačenú na papieri a rozmýšľať nad ňou a tiež viesť autentický modlitebný život. Ukázať im, že nestačí počúvať kázne cez mobil, ale že treba byť aktívne zapojený do bohoslužby v miestnom zbore. Fungujúci osobný vzťah našich detí s Bohom je základom pre to, aby tu naše zbory – v prípade, že ich nezastihne druhý Pánov príchod – boli aj o 50 rokov a boli ešte väčšie a živšie ako doteraz.
Svoj dnešný komentár teda zakončujem konštatovaním, že som zo srdca presvedčený o tom, že sa Dan Brown mýli. Pán si pripravuje svoju cirkev, svoju nevestu, aby ho pri jeho príchode privítala čistá, krásna a pripravená.
