Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Týždeň podľa Daniela Šobra

Týždeň podľa Daniela Šobra

Vydanie 1.10.2018

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.

Vitajte pri počúvaní jubilejného stého pokračovania nášho komentára. Dnes je 1. októbra 2018 a prvý Týždeň podľa Daniela Šobra vyšiel bez mála pred dvoma rokmi. Bolo to 10. októbra 2016, kedy sme na stránkach milost.sk uverejnili prvý, vtedy ešte iba písaný komentár a otvorili tak novú rubriku pravidelných týždňových komentárov a úvah reagujúcich na dianie okolo nás, v cirkvi aj vo svete. 

Týmto sa chcem v mene všetkých, ktorí pomáhajú na tejto relácii ako korektori, zvukoví technici aj v mene mojom ako autora poďakovať za vašu priazeň a mnohé pozitívne ohlasy na túto prácu. Naša sledovanosť aj čítanosť narastajú a mnohí z vás sa ku nášmu komentáru pravidelne každý nový týždeň vracajú. 

Rád by som pri príležitosti tohto malého jubilea v krátkosti porozprával o tom, aký je zmysel a cieľ týchto komentárov. Mojím cieľom je priblížiť kresťanským aj sekulárnym užívateľom internetových médií moderný kresťanský svetonázor. Hoci sa vyjadrujem aj k spoločenským udalostiam, ktoré majú presah do politiky, snažím sa o to, aby toto hodnotenie zostávalo v teologicko-etickej rovine. 

Počas uplynulých rokov nám do redakcie prišlo tiež zopár kritických mailov. Dočítal som sa o sebe, že som platený mimovládnymi organizáciami Georgea Sorosa, že som agentom sionistov a podobne. S niektorými dotyčnými som sa pokúšal komunikovať a argumentovať, no tieto debaty niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi povestného rytiera Dona Quijota. S konšpiráciami sa totiž vo všeobecnosti bojuje veľmi obťažne. 

Aby som predchádzal podobným debatám a sporom, rozhodol som sa všetky svoje názory zdôvodňovať, aby poslucháči vedeli prečo tvrdím rôzne veci, a aby súčasne s takýmto tvrdením počuli aj argumenty. Znamená to trocha viac práce, ale v rámci boja s rôznymi konšpiráciami a zavádzajúcimi informáciami, to stojí za to. 

Aj uplynulý týždeň priniesol udalosti, ktoré stoja za komentár, tak sa na dve z nich spoločne pozrime. 

Slovenská polícia pozatýkala podozrivých z vraždy Jána Kuciaka a jeho družky. Takýto vývoj zrejme očakával málokto. Už sme si zvykli na to, že dôležité kauzy je veľmi ťažké a niekedy takmer nemožné vyriešiť a aj teraz mnohí rozmýšľali o tom, že zrejme aj táto brutálna vražda skončí odložená ako nevyriešený prípad. Teraz však vidíme, že vlna rozhorčenia, ktorá vyvolala v našej krajine masové protesty a viedla k výrazným zmenám vo vláde, niečo skutočne vyvolala. Prokuratúra sa dala počuť, že proti zadržaným osobám existujú závažné dôkazy a súd ich všetkých umiestnil do väzby. Vrahov a prostredníčku teda zrejme dolapili, no treba sa modliť za to, aby neostalo iba pri tom, ale bol dolapený aj ten, kto si túto vraždu objednal. Len vtedy bude spravodlivosti učinené za dosť a istej útechy a satisfakcie sa dočkajú aj pozostalí po oboch mladých obetiach. 

V USA prebieha doslova mediálny hon na sudcu Bretta Kavanaugha, ktorý je kandidátom prezidenta Trumpa na post sudcu Najvyššieho súdu USA. Situácia je vskutku bizarná. Donald Trump drží slovo dané svojim konzervatívnym voličom a snaží sa uvoľnené posty na Najvyššom súde obsadzovať konzervatívnymi sudcami, medzi ktorých patrí aj spomenutý sudca Kavanaugh. Konzervatívny najvyšší súd je z dlhodobého hľadiska veľmi dôležitý. Rozhoduje totiž v sporných prípadoch a vykladá zákony. Konzervatívni sudcovia chápu Ústavu USA doslovne, v takom duchu a hodnotách, v akých bola napísaná a nedávajú jej novodobé liberálne výklady. Keďže ju písali ľudia hlásiaci sa k biblickým morálnym normám, konzervatívni sudcovia ju takto aj vykladajú. Toto sa vôbec nepáči liberálnym hnutiam a organizáciám, ktorých záujmy a hodnoty reprezentuje Demokratická strana. Práve preto bolo treba nájsť argument proti vymenovaniu Bretta Kavanaugha za sudcu najvyššieho súdu. A čuduj sa svet, argument sa našiel. Objavila sa žena, dnes už staršia pani, ktorá sa rozpamätala, že kedysi dávno na strednej škole ju sudca Kavanaugh počas jedného z večierkov povalil na posteľ a obchytkával. Malo teda ísť o sexuálne zneužívanie. 

Liberálne médiá rozpútali štvanicu s cieľom ochrániť USA pred sexuálnym predátorom Kavanaughom. Celé to znie veľmi neuveriteľne, lebo tento sudca má vynikajúcu povesť človeka žijúceho usporiadaným životom, s ktorým nie sú spojené žiadne škandály. Tieto obvinenia sú absurdné hneď z niekoľkých dôvodov: 

Sudca Kavanaugh je obvinený z niečoho, čo nie je ani pekné ani správne, ale je to niečo, čo pubertálni chlapci tu a tam robia, občas schytajú od dievčat zaucho, no väčšinou sa nad tým ľudia pousmejú. Brett Kavanaugh však toto obvinenie rezolútne odmieta. Pred výborom Senátu USA vyhlásil, že nie len, že počas strednej školy neobchytkával dievčatá, ale že ešte dlho po strednej škole zostal panicom. 

Druhým dôvodom absurdity obvinenia je fakt, že dotyčná, dnes pani profesorka, čakala vyše 30 rokov na to aby Bretta Kavanaugha obvinila. Keby vtedy utrpela ujmu, mala to riešiť hneď, povedať to rodičom, v škole, aťd. Ak vtedy zažila traumu akú opisuje, prečo o tom tak dlho mlčala? 

Tretí dôvod je načasovanie obvinenia presne na obdobie, kedy má byť Kavanaugh vymenovaný do významnej pozície v americkej justícii. Jednoducho indícií poukazujúcich na účelovosť tohto obvinenia je až zarážajúco veľa. 

Štvrtým dôvodom je absencia akýchkoľvek dôkazov, alebo svedkov údajného priestupku. 

Sudca Kavanaugh senátnemu výboru, ktorý napokon odobril jeho nomináciu, predložil písomné stanoviská množstva žien, svojich dávnych spolužiačok, spolupracovníčok a známych, ktoré hovoria o jeho vzťahu a správaniu k ženám len v dobrom. Demokrati samozrejme hovoria o ďalších ženách pripravených Kavanaugha obviniť. 

Dvojaký prístup Demokratov k jednotlivým kauzám môžeme vidieť na príklade prezidenta Billa Clintona, ktorý preukázateľne klamal o svojej manželskej nevere, ktorej sa dopúšťal snáď priamo v Oválnej pracovni Bieleho domu so stážistkou Monikou Lewinskou. Dokonca proti nemu bol spustený proces odvolávania, v ktorom ho nakoniec Demokrati, členovia jeho strany, podržali. V súčasnej dobe sa správanie Demokratických senátorov nedá nazvať inak ako pokrytectvom. 

Žiaľ v tomto zápase nejde o morálnosť či nemorálnosť kandidáta. Ide o svetonázorový stret. Ide o to, či ostane americký Najvyšší súd konzervatívny a prokresťanský, alebo sa posunie v smere liberalizácie morálnych noriem. Na to, či sa sudcu Kavanaugha nakoniec podarí vymenovať na Najvyšší súd, si budeme musieť ešte nejaký čas počkať, no vojna medzi liberálmi a konzeravtívcami v USA horí naplno a vďaka Bohu americkí konzervatívci sú v boji proti liberálom silnejší ako európski konzervatívci v rovnakom zápase. Americká cirkev sa za svojich politických reprezentantov vrátane prezidenta intenzívne modlí. Keď to budeme robiť aj my v Európe, aj tu sa môžu posilniť zdravé a rozumné konzervatívne sily. 

Dopočutia o týždeň.

Tento komentár si môžete vypočuť na stránkach milost.tv a YouTube.


Späť na správy