Ukrajina smúti nad stratami, kým násilie sa stupňuje

Ukrajina vyhlásila deň národného smútku za 25 obetí zabitých v poslednej vlne násilia, ktorá zasiahla krajinu. Tisíce členov bezpečnostných síl pokračujú v zásahoch, demonštranti sa pripravujú na ďalší deň konfrontácie. Z Kyjeva sa vysielajú ohromujúce výjavy násilia, aké nebolo vidieť za posledných 20 rokov od vyhlásenia nezávislosti. Mnohí sa obávajú krvavej občianskej vojny.

V noci z utorka na stredu bola veľká časť protestného tábora v centre Kyjeva v plameňoch. „Myslím, že dnes, po tom všetkom, ľudia naozaj povstanú,“ povedal jeden demonštrant. Okolo desaťtisíc príslušníkov vládnych síl obkolesilo demonštrantov, zatlačili na nich a nakoniec prevzali kontrolu asi nad tretinou Námestia nezávislosti. „Je to naozaj desivé,“ povedal ďalší demonštrant. „Nevieme pochopiť, ako môže vláda až tak nenávidieť svoj ľud. Ale na druhej strane, nie je to desivé tu, pretože keď prídete na Námestie nezávislosti, je zrejmé, že ľudia sú tu zjednotení a že zostanú až do konca.“

Počas noci protivládni demonštranti bojovali kameňmi a Molotovovými koktailmi s políciou vyzbrojenou omračujúcimi granátmi, gumovými projektilmi a vodnými delami. Ďalší deň boli demonštranti späť na námestí pripravení na nový boj. „Toto je posledná vojna, posledná šanca pre nás,“ povedal demonštrant menoval Mykola. „Ak teraz všetko necháme tak, všetko sa pokazí.“

Kríza v krajine začala v novembri minulého roku, kedy ukrajinský prezident odmietol obchodnú dohodu s Európskou úniou. Demonštranti chcú užšie vzťahy s Európou, zatiaľ čo prezident sa prikláňa k ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi. „Myslím, že Putin by bol rád, keby bola Ukrajina pod jeho vedením,“ povedal Steve Weber, ktorý stojí v čele kancelárie CBN pre Ukrajinu. Weber vysvetlil, že z pohľadu Kremľa, Rusko nemá žiadne hranice. „Existuje spojenie medzi Kazachstanom a Bieloruskom a Ruskom, niečo ako hospodárska konsolidácia, a on by tam chcel aj Ukrajinu,“ dodal.

Ukrajina získala nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991 a od tej doby si národ hľadá svoju pravú identitu. Východná polovica krajiny je do značnej miery orientovaná prorusky. Západná strana je zas proeurópska a súčasná kríza len zdôraznila tieto divízie.

Cirkvi rôznych denominácií využívajú protesty ako príležitosť hlásať pravdu a nádej do národnej politickej krízy. Organizovali 24-hodinové modlitebné bdenia a mnoho evanjelizačných akcií. „Nehanbíme sa hovoriť o Bohu, nehanbíme sa hovoriť o Ježišovi Kristovi. V meste v Majdane sme vylepili plagáty sa nápismi ,Modlite sa k Ježišoviʻ a ,Ježiš má budúcnosť nášho národaʻ.“

Ešte v stredu ráno Steve Weber uverejnil cez Facebook medzinárodnú prosbu o modlitby za Ukrajinu. „Musíme sa modliť za to, že príde úplne nová generácia ľudí, ktorí naozaj chcú slúžiť a byť lídrami vo vláde, a nie pre osobný prospech, ale pre dobro ľudu,“ napísal.

Zdroj: CBN News (George Thomas), 19.2.2014

Foto: Euromajdan v Kyjeve (Wikimedia Commons; Nessa Gnatoush)