Viktorovo impérium

Na povesti Maďarska sa v ostatných mesiacoch začínajú objavovať čoraz väčšie škvrny. Jednofarebná vláda premiéra Viktora Orbána sa od svojho nástupu postupne stáva terčom viacnásobnej kritiky za ohrozovanie úrovne demokracie v krajine. Práve Orbánovo drvivé volebné víťazstvo spred dvoch rokov je príkladom toho, aké ťažké je odolať pokušeniu moci, keď v parlamente disponujete pohodlnou ústavnou väčšinou. Hlasovacia mašinéria vládneho FIDESZ-u, napríklad, schválila novú kontroverznú ústavu bez akejkoľvek konzultácie s opozíciou a presadila zákony, ktoré podľa Európskej únie a aj Spojených štátov obmedzujú politickú pluralitu, vážne ohrozujú slobodu tlače a nezávislosť súdnictva a presúvajú ich pod kontrolu vlády. Americká organizácia Freedom House najnovšie dokonca označila Maďarsko (po novom náš južný sused oficiálne už ani nie je republikou) za najväčší problém strednej Európy, pokiaľ ide o úroveň občianskych slobôd. Kvôli snahe o  podriadenie si centrálnej banky sa maďarská vláda dostala až do sporu s Európskou úniou a s Medzinárodným menovým fondom, od ktorých Budapešť nutne potrebuje finančnú pôžičku pre svoju chudokrvnú ekonomiku. Situácia zašla až tak ďaleko, že Európska komisia ohlásila voči Maďarsku právne kroky.

Zdá sa, že v roku 2010 došlo u nášho južného suseda nielen ku zmene vlády, ale že Orbánov kabinet postupne pracuje aj na zmene režimu. Hoci sa vláda pred svojimi občanmi voči kritike EÚ ohradzuje tvrdením, že má ambíciu zaviesť v krajine nejaký vlastný, maďarský typ demokracie, v skutočnosti sa politický systém v Maďarsku nebezpečne nakláňa smerom k vláde jednej strany a vypätému nacionalizmu. Aj keď premiér tieto aktivity zdôvodňuje snahou o zjednotenie Maďarov pod vlajkou novej národnej obrody, akosi sa nedá ubrániť myšlienke, že do súčasného Maďarska sa vracia duch Horthyho režimu z medzivojnového obdobia.

Môžeme sa iba domnievať, či má Orbán skutočný záujem o ideologickú prestavbu krajiny, alebo či má táto politika za cieľ iba odpútať pozornosť občanov od zhoršujúceho sa stavu ekonomiky. To však nakoniec ani nemusí byť dôležité, podstatné je, že verejný život u nášho južného suseda sa postupne dostáva pod kontrolu jednej vládnej strany, čo vážne ohrozuje politické slobody jeho občanov. Z určitého cynického hľadiska by sa nad týmto vývojom dalo mávnuť rukou s konštatovaním, že maďarskí občania jednoducho majú takú vládu, akú si sami zvolili, a že dôsledky svojej voľby si aj sami zožnú. To však v tomto prípade neplatí, pretože parlament v Budapešti schválil také zákony, ktoré vytvárajú hrozbu pre celý stredoeurópsky región. Prioritne je to kontroverzný zákon o občianstve, umožňujúci masové a benevolentné rozdávanie maďarského občianstva, čo je v rozpore nielen s medzinárodnými zvyklosťami, ale v niektorých prípadoch to ide aj proti vyslovenej vôli susedných štátov. Pre toho, kto stále nerozumie, prečo je tento zákon  kontroverzný, stačí spomenúť, že práve otázka postavenia menšín poslúžila v strede Európy v nie až tak vzdialenej budúcnosti ako zámienka ozbrojených konfliktov. Okrem toho sa regiónu negatívne dotýka aj tzv. zákon o národnej súdržnosti, ktorý označuje Trianonskú mierovú zmluvu za národnú tragédiu, čím vzýva nebezpečných duchov revizionizmu. Veď ako inak sa to dá interpretovať, ak nie tak, že Budapešť je nespokojná s výsledkami 1. svetovej vojny a s povojnovým usporiadaním a súčasnými hranicami, napríklad, aj so Slovenskom? Spomínaným zákonom navyše samotná vláda živí zhubný mýtus o údajnej historickej krivde na maďarskom národe (priznať si, že Trianon bol len prirodzeným a spravodlivým následkom šovinistickej politiky uhorských vládnych kruhov, je zrejme stále nepredstaviteľné). Samozrejme, každý štát si vykladá minulosť podľa seba, netreba však zabúdať, že snaha o nápravu tejto údajnej „krivdy“ už v minulosti zviedla Budapešť do vojny a spôsobila veľa zla okolitým národom a v konečnom dôsledku aj samotným Maďarom.

Viktor Orbán sa teda podľa všetkého rozhodol vybudovať nové, národne obrodené Maďarsko. Podobne ako jeho predchodca z 30. rokov však môže svojou politikou ohroziť nielen slobody vlastných občanov, ale aj spolužitie s okolitými národmi a pokoj v strednej Európe.