
Na pamiatku Winstona Churchilla bola v Jeruzaleme odhalená plastika s pamätnou tabuľou, ktorá ho vyhlasuje za priateľa židovského národa a podporovateľa sionistických cieľov. Stalo sa tak takmer pol storočia po smrti tohto britského štátnika. Veľkú bronzovú bustu, oceňujúcu britského vojnového premiéra, ktorý pravdepodobne navždy zostane jednou z najvýznamnejších historických osobností, vytvoril známy sochár Oscar Nemon.
Slávnostného odhalenia sochy v Miškenot Ša’ananim za múrmi Starého mesta Jeruzalema sa zúčastnil vnuk bývalého premiéra Randolph Churchill, rovnako ako izraelskí i britskí diplomati a politici. Hoci sa Winstonovi Churchillovi niekedy vyčíta, že nebombardoval nacistický vyhladzovací tábor v Osvienčime, je všeobecne oceňovaný ako priateľ židovského národa a štátu Izrael.
Britský veľvyslanec Matthew Gould pri slávnostnom ceremoniáli vyhlásil, že je „úplne správne“, že je Churchill ocenený v Jeruzaleme. „Zastával sa práva židovského národa na židovskú vlasť dávno predtým, než to prišlo do módy – ak to vôbec niekedy do módy prišlo,“ povedal Gould. Starosta Jeruzalema Nir Barkat citoval Churchillove slová: „Ak máte nepriateľov, je to dobré, znamená to, že ste sa v živote za niečo postavili.“
K odhaleniu busty došlo krátko po vydaní knihy Churchillovho oficiálneho životopisca Sira Martina Gilberta Churchill and the Jews: A Lifelong Friendship (Churchill a Židia: Celoživotné priateľstvo).
„Viac než pol storočia bol Churchillov život prepojený so židovskými záležitosťami,“ napísal Gilbert v predslove knihy. „Ako mladý poslanec parlamentu v rokoch 1904 až 1908 mal mnohých židovských voličov; ako minister vlády v rokoch 1921 až 1922 bol zodpovedný za rozhodnutie o štatúte židovskej národnej domoviny v Palestíne; ako vojnový vodca v rokoch 1940 až 1945 bojoval s vojenskou silou a tyraniou nacistického Nemecka; ako mierový premiér v rokoch 1952 až 1956, v počiatočných dňoch štátu Izrael, si bol vedomý židovských obáv a sympatizoval s nimi. Hoci taký sympatizujúci postoj bol u mnohých jeho kolegov, poslancov a súčasníkov neobľúbený, Churchill odmietol to, čo označil za ‚antisemitské črty predsudkov‘ a snažil sa podporovať židovské národné ašpirácie, a to jednak ako občanov Británie plne sa podieľajúcich na národnom živote a jednak ako obhajcov a účastníkov vytvorenie Izraela.“
„Kvôli svojej podpore sionistického podniku v Palestíne bol Churchill jedným poslancom varovaný, že v dôsledku svojho úsilia sa ocitne sám ‚proti dedičnej antipatii, ktorá existuje voči židovskej rase po celom svete‘. Churchilla to neodradilo,“ píše Gilbert. „Aj keď nebol nikdy nekritickým podporovateľom sionizmu, bol jedným z jeho najvytrvalejších priateľov a obhajcov. Vo svete, kde Židia boli často predmetom opovrhnutia, nechuti, nedôvery a nepriateľstva, ich mal Churchill vo veľkej úcte a chcel, aby mali právoplatné miesto vo svete.“
Gilbert tiež vysvetľuje, že v čase, keď Churchill kritizoval židovské podzemné hnutie v Palestíne pred vznikom štátu Izrael, svojmu židovskému priateľovi, ktorý bol z kritiky nesvoj, povedal: „Židovský národ veľmi dobre vie, že som jeho priateľ.“
„To bola pravda: bol jeho priateľom ako v čase núdze, tak svojimi činmi,“ uvádza Gilbert v závere predhovoru svojej knihy.
Zdroj, foto: Eretz.cz, Arutz Sheva (Rachel Hirshfeld)