Začína Studená vojna medzi Izraelom a EÚ?

Izrael nepodpíše žiadne nové dohody s Európskou úniou, kým bude trvať bojkot Judska a Samárie. Oznámil predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu, ktorý tak reagoval na nariadenie EÚ, zakazujúce akékoľvek kontakty s izraelskými spoločnosťami a inštitúciami, operujúcimi za hranicami prímeria z roku 1949.

Podľa doterajšej predstavy EÚ by musel Izrael aj každá izraelská osoba či inštitúcia v zmluve s EÚ alebo jej členským štátom výslovne vyhlásiť, že sa zmluva nevzťahuje na územie Judska a Samárie, „východného Jeruzalema“ a Golanských výšin a tieto že nie sú súčasťou Izraela. Súčasne nariadenie od 1. januára 2014 zakazuje akúkoľvek spoluprácu s izraelskými osobami na týchto územiach.

Netanjahu, ktorý postoj EÚ ihneď odmietol, o veci rokoval s ministerkou spravodlivosti, ministrom priemyslu, obchodu a práce, ministrom financií, ministrom poľnohospodárstva, ministrom vedy a technológií a námestníkom ministra zahraničia. Po stretnutí premiér vyhlásil, že „Izrael nepodpíše zmluvy s EÚ, kým nariadenie o hraniciach z roku 1967 zostane v platnosti".

Počas diskusie bolo odsúhlasené, že sa Izrael obráti na EÚ a bude sa snažiť získať presnejšie objasnenie dôsledkov bojkotu. Prítomní sa zhodli, že nariadenie Únie vážne poškodzuje diplomatický proces medzi Izraelom a Palestínskou arabskou autonómiou.

Zmysel izraelského rozhodnutia vysvetlil v armádnom rozhlase Zeev Elkin: „Máme veľmi veľký záujem na pokračovaní spolupráce s Európou, ale nemôžeme podpísať niektoré nové veci, ktoré sa Európania snažia do dohôd pridať.“

„Ak trvajú na hraniciach (prímerie s Jordánskom) pred rokom 1967, potom hovoríme o veľmi veľkej časti (hlavného mesta) Jeruzalema, vrátane v Jeruzaleme sa nachádzajúcich podnikov na moderné technológie, vrátane veľmi veľkých spoločností. Podľa nových navrhovaných pravidiel Únie bude diskvalifikovaných mnoho izraelských osôb, ktoré doteraz odmietané neboli,“ dodal.

Tento týždeň sa na Vysokú komisárku Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovú obrátilo niekoľko stoviek právnikov z Izraela a mnohých ďalších krajín sveta so žiadosťou, aby EÚ svoj zámer zrušila. Právnici argumentujú tým, že európske rozhodnutie nemá právny podklad, pretože Judsko a Samária nie sú v právnom slova zmysle okupovanými územiami - pretože v čase, keď ich Izrael v roku 1967 získal, ani nikdy predtým, na nich neexistoval žiadny štát „Palestína“, ktorého územie by Izrael začal „okupovať“.

Izrael už na európsky bojkot čiastočným spôsobom reagoval, keď minister obrany Moše Jaalon (Moshe Yaalon) nariadil Koordinátorovi vládnych aktivít na Územiach, aby odmietol žiadosti EÚ o spoluprácu, týkajúcu sa častí Judska, Samárie a Gazy.

Ak európsky bojkot Judey a Samárie zostane vo svojej súčasnej podobe, potom môže mať veľký vplyv na účasť Izraela na programe Horizon 2020, čo je európsky program na podporu inovácií, vytvárania pracovných miest a posilnenie ekonomického rastu. Izrael je jedinou krajinou mimo EÚ, ktorá bola prizvaná k plnej účasti. Izraelský príspevok do programu by mal počas 7 rokov činiť okolo 600 miliónov eur, ale prínos by mal činiť 1,3 až 1,5 násobok vkladu. Za súčasnej situácie je však účasť Izraela - vrátane prínosu, ktorý by z izraelskej participácie plynul zase Únii - ohrozená.

Podľa izraelských analytikov prinesie bojkot značné škody aj palestínskym Arabom, ktorí v značnom množstve pracujú v izraelských podnikoch v Judsku a Samárii, kde si zarobia výrazne viac než v podnikoch arabských. Ak bojkot donúti izraelské firmy presunúť výrobu do hraníc „vnútorného Izraela“, t. j. do hraníc z rokov 1947 až 1967, potom títo Arabi samozrejme prídu o prácu.

Vláda v Jeruzaleme dúfa, že Únia znenie vyhlásení, ktoré podľa jej predstavy majú podpisovať izraelské osoby pri zmluvách s európskymi inštitúciami a osobami, upraví.

Zdroj: eretz.cz