A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
Ďakujem všetkým, ktorí ste podporili sobotňajšiu konferenciu. Okrem toho, že nás čakajú do konca roka ešte ďalšie konferencie, teraz je na čase upokojiť sa, a vašu pozornosť chcem bezprostredne zamerať na budovanie Božieho diela v BB a v okolí. Jednou dôležitou vecou, ktorá posilňuje cirkev a posúva kresťanov, je vzdelávanie. Skutočný učeník sa neustále učí. Gratulujem všetkým veriacim, ktorí sú zapojení v našej biblickej škole. Venujte pozornosť myšlienkam Braňa Matušeka, ktoré odzneli na vyučovaní na tému Epištola Galatským:
Jaroslav Kříž
Autor listu je známy. Apoštol Pavel hneď v úvode dáva o sebe vedieť. Vzápätí si môžeme položiť ďalšie otázky: Do ktorej oblasti je list smerovaný? Do oblasti Frígie na juh od Čierneho mora prišli Gálovia okolo roku 300 p. n. l. a založili si tam Galské kráľovstvo. Rimania ich porazili a zriadili si tu provinciu s názvom Galácia. Galaťanom bol teda etnický Gál, alebo jednoducho povedané – aj obyvateľ Galácie. List mohol byť smerovaný podľa niektorých bádateľov do severnejšej časti Malej Ázie, ale pravdepodobnejšie je, že Pavel píše do miest, ktoré navštívil počas 1. misijnej cesty. Do Pisídskej Antiochie, Ikonie, Lystry a Derby – miest, ktoré sú spomínané v knihe Skutkov a ležali na hlavnom ťahu medzi Rímom a Sýriou.
Druhou otázkou je, kedy bol tento list napísaný. Pred Jeruzalemským koncilom (Sk 15) (48 – 49. r.?) alebo po ňom (r. 52 – 53). Hlavnou témou koncilu bolo ako reagovať na snahy Židov, ktorí uverili a v pohanských zboroch hlásali, že bez napĺňania Mojžišovho zákona nemôžu byť spasení. Toto je hlavnou témou (koncil sa zhodol, že od pohanov nebudú chcieť viac, len nech sa zdržia obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva). Teda otázkou je, či prísnosť, s ktorou Pavel píše, pochádza z jeho autority alebo vychádza z autority koncilu.
Štruktúra listu je podobná ako rozhodnutia apoštolov. Najprv prišlo zjavenie, následne sa preskúmalo a porovnalo s Písmami a na záver sa vyviedli praktické kroky. V prvých dvoch kapitolách, po veľmi krátkom pozdrave, Pavel prísne konfrontuje Galaťanov. Dvakrát vyslovil kliatbu na tých, ktorí kážu iné evanjelium, ako to, ktoré prijali od Pavla. Zdôrazňuje, že on dostal zjavenie – evanjelium priamo od Ježiša a v kontakte s apoštolmi bol až potom. Zdôrazňuje spasenie a ospravedlnenie z viery (Gal 2,16) a novú identitu v Kristovi (Gal 2, 20). K veľmi prísnemu odsúdeniu zákoníctva sa Pavel vracia počas celého listu. V druhej časti – kapitoly 3 a 4 – vysvetľuje na starozákonných príkladoch. Hovorí, že Abrahám bol ospravedlnený skrze vieru, a to 430 rokov pred Mojžišovým zákonom. Pripomína, že to, že niektorí od viery odstúpili k zákonu, bolo spôsobené čarovaním cez reči, teda ich „obalamutili“. Kristus náš totiž vykúpil spod prekliatia zákona a oni sa svojou snahou opäť vracajú pod zákon a pod prekliatie. Na alegórii o Hagar a Sáre vysvetľuje, že tí, čo sú „z viery“, sú synmi, a teda aj dedičmi Božích požehnaní. Tretia časť, kapitoly 5 a 6, rieši veci prakticky. Treba si udržať slobodu, ktorú nám pán Ježiš vydobil. Odhaľuje postup odpadnutia od tejto slobody a od milosti a viery. Omámení sa podujali plniť zákon, teda už nechodili podľa Ducha, ale podľa tela. To ich teda od extrému zákonníctva priviedlo do extrému bezzákonosti. Ku skutkom tela, ktorých sa neduchovný – telesný kresťan dopúšťa, lebo „zo seba“ nevie byť dostatočný. Teda ich napomína, že keď sa hryzú, čo je typické pre zákoníctvo (obviňujú, dráždia, vadia, hnevajú… Gal 5, 19 – 21), nech si navzájom nespôsobia zánik. Ale následkom života so Svätým Duchom je možné obnovenie vzťahu s Bohom aj so súrodencami – cez pekné láskavé, zhovievavé, krotké a zdržanlivé správanie (Gal 5, 22). Pavel ich teda povzbudzuje k duchovnosti, zdieľnosti a dobrej sejbe, podpore bratstva, ktoré sa zrejme vplyvom zákoníctva vytratili. Na záver Pavel odhaľuje, že to boli úplne zlé motívy, pre ktoré falošní bratia viedli znovuzrodených späť pod zákon.
Branislav Matušek
