Danielov charakter

Danielove zajatie (Dan 1:1-2)

"V treťom roku kraľovania júdskeho kráľa Jehojákima prišiel bybylonský kráľ Nebúkadnecar k Jeruzalemu a obľahol ho. Pán mu vydal do rúk júdskeho kráľa Jehojákina i časť náčinia domu Božieho. Odniesol ich do krajiny Šineár, do domu svojho boha."
keď babylonský kráľ, Nebúkadnecar, v roku 606 p.n.l. obsadil severné kráľovstvo, Júdu, medzi židmi, ktorých zajali a odvliekli do Bybylona, bol aj mladý Daniel. zakrátko bo daniel pozdvihnutý do vysokje pozície na babylonskom kráľovskom dvore a neskôr aj naperzskom, keď Perzia dobila Babylon.
Daniel, ktorý mal vysoké postavenie na oboch týchto kráľovských dvoroch, si získal veľkú úctu medzi Židmi, ktorí spolu s ním žili v zajatí a rovnako aj medzi pohanmi. Pritom zostal po celý svoj život verný Bohu. Daniel bol prominentnou osobnosťou svojej doby. Slúžil siedmim, po sebe nasedujúcim kráľom: Nabopolassar (625-604 p.n.l.), Nebúkadnecar (606-561 p.n.l.), Amel-Marduk (561-560 p.n.l.), Neriglissar (559-556 p.n.l.), Labiski-Marduk (556 p.n.l.) a Nabonidas (555-536 p.n.l.). Po páde Babylona Daniel slúžil na dvore médsko-perzských panovníkov Dária a Kýrosa.
Mesto Babylon, v ktorom Daniel prežil najväčšiu časť svojho života, bolo najznámejším mesto starovekého sveta. Hlavné mesto Babylonskej ríše sa trblietalo slávou viac ako sedem desaťročí. Podľa moderných archeologických výskumov to bolo rozsiahle mesto. Obvod jeho štvorcového pôdorysu s dĺžkou strán asi 23 km bol vyše 90 km. hradba postavená z tehál dosahovala miestami výšku 100 m a pod zemou siahala miestami až do hĺbky 10 m, preto aby nepriateľ pod ňou nedokázal vykopať tunel. Hradbi mali šírku asi 25 m. Mesto Babylon bolo známe svojími rozprávkovými stavbami. Pýšilo sa chrámom babylonského boha Merodáka a tiež prepychovým Nebúkadnecarovým palácom. Ďalej sa tam nachádzali slávne Semiramidine visuté záhrady, jeden zo „Siedmych starovekých divov sveta"...