Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno... (Ján 1,12)

Cirkev? Áno!

Dôležité sú dve veci: kázať evanjelium a zhromažďovať učeníkov do cirkvi

logos-04-2016-cirkev.jpg

Verím tomu, že každý rozumný človek, ktorý sa zamýšľa nad existenciou svojou, celého ľudstva, prírody či vesmíru a vôbec všetkých realít spojených s bytím, nakoniec dôjde k autorovi všetkého – Stvoriteľovi – Všemohúcemu Bohu. Rýchlo si ujasní, že ak Stvoriteľ je živá osoba, zároveň dal všetkému poriadok, pravidlá, podľa ktorých veci fungujú a podľa ktorých sa má správať aj človek. Nutne z toho vyplynie, že za porušovanie týchto pravidiel je sankcia. Biblia jasne hovorí o večnom zatratení a večnom spasení. Každý, kto prijme Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa a stane sa Jeho učeníkom, sa môže tešiť, že sa vyhne súdu, ide do Neba a bude naveky s Pánom. Úplne prirodzene dostane túžbu, aby aj ostatní jeho blízki, rodinní príslušníci, priatelia a vôbec všetci ľudia zmenili smerovanie svojho života a stali sa učeníkmi Pána Ježiša Krista. Túto túžbu do nás vkladá Boh, lebo Jeho vôľou je, aby všetci boli spasení. „Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy.“ (1Tim 2,3-4) „A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi. A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich v meno Otca i Syna i Svätého Ducha učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt 28,18-20) Pre splnenie tohto cieľa, sú dôležité dve veci. Po prvé – KÁZAŤ EVANJELIUM, po druhé – ZHROMAŽĎOVAŤ UČENÍKOV DO CIRKVI.

Niekoľko zažitých omylov ohľadom cirkvi

Chcem sa postaviť na obranu cirkví, lebo aj s ohľadom na vyššie uvedené tvrdenie je zrejmé, že účinne zasiahnuť spoločnosť a vychovávať učeníkov bez cirkvi je celkom pomýlené. A vôbec, ohľadom cirkvi je veľa zmätkov, a preto sa chcem pokúsiť niektoré mylné názory a tvrdenia uviesť na správnu mieru:

1. Cirkev všeobecná a miestna - Jedným z omylov je tvrdenie, že stačí patriť do cirkvi všeobecnej (neviditeľnej, spirituálnej), ale do konkrétnej miestnej cirkvi patriť netreba. Tento argument sa nám posilňuje spolu s prechodom na internetové kresťanstvo. Tých, ktorí prijali tento typ kresťanstva za vlastný (podľa mňa toto kresťanstvo ani nie je), sa pravdepodobne nepodarí presvedčiť, aby zmenili svoje myslenie, ale môžeme posilniť tých, ktorí sú do miestnej cirkvi začlenení, zamilovali si ju a pracujú na jej zveľadení. Stačí niekoľko argumentov. Jedným je, že v Zjavení Jána Pán Ježiš Kristus dáva odkaz siedmim konkrétnym cirkvám, a to do Efezu, do Smyrny, do Pergamu, do Tyatír, do Sárd, do Filadelfie a do Laodicey (Zj 1,11). Bezpochyby išlo o miestne zbory, ktoré mali vlastného predstaveného (angelosa, biskupa...), jasné vedenie, štruktúru, kde každý mal svoje miesto a slúžil podľa svojho obdarovania. Druhým argumentom je, že každá miestna cirkev (eklézia) má aj právomoc niekoho zo svojho stredu vylúčiť. Veľmi zrozumiteľne o tom hovorí 18. kapitola Matúša. Keď sa niekto dostane do konfliktu s celým zborom a nechce sa napraviť, Slovo Božie hovorí, „nech je ako pohan a publikán“. Zvláštne. Uvedomme si, že ide o človeka, ktorý má pravdepodobne správne vyznanie – vyznáva Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa – len v niektorých oblastiach sa nechce podriadiť Božiemu slovu, ale bez ohľadu na jeho vierovyznanie má byť považovaný za neveriaceho, neobráteného, za hriešnika a publikána. Štandardne môžeme pozorovať, že človek, ktorý má konflikt v jednej miestnej cirkvi, má konflikt aj v ďalších, kam sa neúspešne snaží začleniť. Tvrdí, že sa doma modlí, číta Bibliu, surfuje po internete, ale Biblia hovorí o ľuďoch nezačleniteľných do miestnej cirkvi jasne – hriešnik a publikán.

2. Ďalšia otázka, ktorú musíme zodpovedať, je, či v rámci všeobecnej cirkvi Pána Ježiša Krista môžu byť cirkvi so svojimi štruktúrami od seba nezávislé; samozrejme, nutným predpokladom však je, že všetky sú závislé od Krista. Niektorí možno s tým nebudú súhlasiť, ale Biblia hovorí, že áno, je to možné, aby bolo viac cirkví. To, že je viac cirkví, vôbec neoslabuje ich autoritu a silu, s ktorou skrze ne pôsobí Boh. Toto tvrdenie vieme doložiť z Písma úplne vierohodne. Prvý príklad nájdeme na začiatku Epištoly Galaťanom, kde Pavol jasne hovorí o tom, že kázal z poverenia Boha, nebol vyslaný človekom, rozhodne nebol vyslaný Petrom, s ktorým sa videl až po rokoch. „Potom po troch rokoch som odišiel hore do Jeruzalema poznať Kéfaša, Petra, a pobudol som u neho pätnásť dní. A iného z apoštolov som nevidel okrem Jakoba, brata Pánovho.“ (Gal 1,18-19) „... lebo ten, ktorý pôsobil Petrom čo do apoštolstva medzi obriezkou, pôsobil aj mnou čo do pohanov, a poznajúc milosť, ktorá mi je daná, Jakob, Kéfaš a Ján, ktorí sú považovaní za stĺpy, podali mne i Barnabášovi pravice spoločenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi ľudom obriezky...“ (Gal 2,8-9) Samozrejme, Pavol rešpektoval autoritu jeruzalemského zboru, ktorý je matkou všetkých cirkví. Ďalej na príkladoch odkazov do už spomínaných zborov v Malej Ázii celkom jasne vidíme, že tieto zbory boli samostatné, nemali nad sebou štruktúru alebo jedného človeka, ktorý by ich riadil. Preto pokus podriadiť všetky cirkvi pod vedenie jedného človeka nezodpovedá biblickému modelu a už vôbec neobstojí tvrdenie, že nejaký človek žijúci na zemi je hlavou cirkvi. Hlava cirkvi je v Nebi, a nie na zemi. Táto Hlava – Ježiš Kristus – povoláva služobníkov zo všetkých národov sveta. Preto zostaňme úplne pokojní, keď u nás vidíme rôzne cirkvi, ako sú baptisti, letniční alebo charizmatické cirkvi, ktoré sa združujú či nezdružujú do ďalších štruktúr. Hlavne, že stoja na Písme a rešpektujú Hlavu.

3. Ďalšie zavádzajúce tvrdenie je, že sa stačí do cirkvi prirodzene narodiť. Nestačí sa narodiť napríklad ako katolík alebo evanjelik, do cirkvi je potrebné ZNOVUZRODIŤ SA – inak nie je možné vidieť Božie kráľovstvo. K znovuzrodeniu dochádza, keď Boh otvorí človeku srdce a ten uverí, podobne ako Peter v Cézarei Filipovej, že Ježiš je Kristus (Pomazaný) Syn Boží.

4. Má byť cirkev malá alebo veľká? Jednoducho sa snažme, aby cirkvi boli veľké. Nemá žiadnu logiku nesnažiť sa o veľké zbory a brojiť proti nim. Pred časom sme sa vysporadúvali s touto tendenciou, keď sme často vyučovali o tzv. undergroundových (bez vplyvu na spoločnosť) cirkvách. Vtedy sme celkom úspešne vyvrátili tvrdenie, že Boh v posledných časoch veľké cirkvi obíde a bude konať iba cez malé skupiny učeníkov. Dlho som nevedel pochopiť, prečo sa niektoré skupiny odtrhnú od celku, stretávajú sa v malých počtoch a nesnažia sa o rast. Práve pod vplyvom týchto náuk došli k presvedčeniu, že vlastne ony sú v dokonalej Božej vôli. Podľa mňa je to úplná katastrofa. Samozrejme, že sa tešíme, keď Boh koná cez malé skupiny a dokonca aj cez jednotlivcov, ale ak Boh naozaj pôsobí, ľudia sa obracajú, vtedy príde na rad ďalšie vyučovanie, budovanie cirkvi a rast. Čím viac Boh pôsobí, tým bude cirkev väčšia. Vidím ako celkom neúprimné tie snahy, ktoré broja proti všetkým veľkým zborom, či už ide o tradičné, evanjelikálne, znovuzrodenecké alebo charizmatické, iba preto, že sú stabilné, majú zázemie a prežili veľa otrasov. Teraz sa šíri (opäť vďaka internetu) nová vlna útoku proti cirkvi. Spochybňuje sa predovšetkým potreba štruktúr a spôsob financovania cirkví. Je však pozoruhodné, že hneď prvým krokom po tom, ako sa niekoho podarí dostať z fungujúcej štruktúry, je pozvánka na biblickú školu (veď niekto konkrétny ju musí viesť, organizovať a vyberať vyučovanie) a číslo účtu, kam treba poslať príspevok. De facto vytvárajú štruktúru, skrze ktorú chcú uplatňovať vplyv, ale nemajú žiadnu zodpovednosť za tých, ktorých pod svoj vplyv dostanú. Nič nové pod slnkom. Nedajte sa nachytať. VEĽKÉ ZBORY SÚ DOBRÉ A SÚ BOŽÍM PLÁNOM.

Niekoľko argumentov:

a) Cirkvi, ktoré nájdeme v Slove Božom, boli veľké. Samozrejme, začali na ulici v malom (v Efeze začal Pavol s dvanástimi učeníkmi), ale stali sa veľkými – dnes by sme na to použili výraz megazbor. Už v Skutkoch 4,4 sa hovorí o piatich tisícoch mužov, z čoho jasne vyplýva, že cirkev mala viac ako desaťtisíc členov. Podobne, na základe historických prameňov môžeme odhadovať, že aj zbory prvej cirkvi v jednotlivých regionálnych centrách boli veľmi veľkými komunitami. Napríklad, zbor v 200-tisícovom meste Efeze navštevovalo okolo 70-tisíc veriacich a zbory v Acháji (korintský zbor s okolitými zbormi) mali dohromady okolo 50-tisíc členov.

b) V cirkvi, ktorá nerastie a zostáva malá, sa skôr alebo neskôr pokazia vzťahy. Tvrdenie, že v „rodinných“ zboroch je viac lásky, je hlúposť, a to poriadna. A vôbec, ak niekto tvrdí, že má viac lásky, okázalo dáva najavo svoju namyslenosť a pýchu.

c) Malé cirkvi nevedia vytvoriť zázemie. Súčasťou života každej normálnej organizácie sú inštitúcie, ako je škola alebo nehnuteľnosti, ktoré zabezpečujú jej fungovanie.

d) V malých skupinách chýbajú vzory. Kresťanstvo je založené na tom, že nasledujeme ľudí, nielen učenie. Nasledujeme Krista a sme inšpirovaní Božími ľuďmi, či už z histórie alebo zo súčasnosti. Najviac nás ovplyvnia vzory, s ktorými prichádzame do kontaktu.

e) Čím viac ľudí, tým viac vzťahov, priateľov, partnerov, ľudí, ktorí náš život obohacujú a cez ktorých Boh donáša do našich životov požehnanie. Napríklad, položme si úplne pragmatickú otázku: Koho si ľudia v malej odtrhnutej skupine môžu zobrať za manželského partnera? Veď aj v zboroch, ktoré už dosiahli väčší počet členov, je to problém, v malej skupine je však neriešiteľný.

f) Je veľmi pravdepodobné (a diablovi je to na rozdiel od kresťanov jasné), že malá skupina za pár rokov zmizne zo zemského povrchu. Bez štruktúry, inštitúcií a nehnuteľností po nich nezostane nič, ani ich deti už nebudú slúžiť Pánovi.

Záver

Posledná otázka, na ktorú chcem odpovedať, je: Čo máme robiť, aby sme sa týmto nepochybne mazaným, prefíkaným, sofistikovaným, pravoverne sa tváriacim tendenciám vedeli brániť? Predovšetkým treba zabezpečovať neustály a kontinuálny rast cirkví. Novoobrátených treba s láskou systematicky budovať a harmonicky začleňovať do úžasného tela Kristovho. Ďalej je dobré zakladať školy, biblické školy, kde budú vychovávané ďalšie generácie. Každému zboru radím, aby ste nadobudli nehnuteľnosti. V dnešnej legislatíve je najlepšou formou vlastníctva nehnuteľnosti družstvo, kde každý veriaci, ktorý sa zúčastňuje na živote cirkvi, môže byť spolumajiteľom všetkého majetku. Nech sú v každom meste veľké zbory, ktoré zakladajú ďalšie skupiny.



Súvisiace články

Cirkev má budúcnosť|Logos 8 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Jak roste církev|Logos 5 / 2010 | Jaroslav Kříž |Téma
Příběh velkého rozkolu|Logos 10 / 2010 | Daniel Šobr |Z histórie
Cirkev a duch doby|Logos 12 / 2006 | Tibor Ruff |Prevzaté z Új Exodus
Církev Víry Hodonín|Logos 4 / 2017 | Redakcia |Predstavujeme