Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Kto (ne)zdedí Božie kráľovstvo

dieta-opt.jpeg

„Alebo či neviete, že nespravodliví nezdedia kráľovstva Božieho? Nemýľte sa ani smilníci, ani modlári, ani cudzoložníci, ani mäkci, ani samcoložníci, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani nadávači, ani dráči nezdedia kráľovstva Božieho.“ (1Kor 6:9-10) „A zjavné sú skutky tela, ktoré sú: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota a nestudatosť, modloslužba, čarodejstvo, nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice, sekty, závisť, vraždy, opilstvá, hodovania a tomu podobné, čo vám predpovedám, ako som už aj prv povedal, že tí, ktorí robia také veci, nebudú dediť Božieho kráľovstva.“ (Gal 5:19-21)

Každý normálny človek, vidiac svet s jeho bolesťami ako sú choroby, vojny, krivdy, násilia a hlavne smrť, intuitívne túži po lepšom, spravodlivejšom svete, kde tieto problémy nie sú. Preto sa v bájkach objavujú hrdinovia, ktorí majú moc tento svet ustanoviť, hľadá sa utopická krajina. Biblia nám odhaľuje, že takáto krajina skutočne existuje a je to pre nás tá najlepšia správa, aká len môže byť. Táto krajina sa volá Nebeské kráľovstvo. Je veľmi ťažké ju popísať, lebo úplne presahuje ľudské predstavy. Apoštol Pavol píše: „Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Boh prihotovil tým, ktorí ho milujú.“ (1Kor 2:9) Fakt je ten, že je dokonalé, spravodlivé a je v ňom plnosť života. Do tohto kráľovstva je možné vstúpiť, čo hovorí o nesmiernej Božej láske a milosrdenstve. Obyčajný človek môže mať dokonalý, večný život v spoločenstve so Všemohúcim Bohom, svätými anjelmi a tými, ktorí do tohto kráľovstva vstúpia. Hrdinovia Starého zákona sa vyznačovali práve tým, že očakávali a hľadali niečo lepšie, ako im ponúkal tento svet. „(Abrahám) vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jákobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Boh.“ (Žid 11:9-10) So zjavením Mesiáša sa Kráľovstvo Božie priblížilo, krajina, o ktorej snívali starozákonní veriaci, sa stala reálnejšou a Spasiteľ, Záchranca a Vykupiteľ Ježiš Kristus Nazaretský obšírne hovorí, ako je možné do Božieho kráľovstva vstúpiť. Ľudia, ktorí túžia prijať účasť v tejto zasľúbenej krajine, zvolia radšej utrpenie, pohŕdanie, šikanovanie, dokonca v niektorých prípadoch aj smrť, lebo záchrana duše pre večnosť je pre nich všetkým.

Každý normálny človek vidiac
svet s jeho bolesťami túži po
lepšom, spravodlivejšom svete

Druhá možnosť, kde ľudský život vyústi, je neporovnateľne horšia. Ten kto nevojde tesnou bránou, dostane sa najprv do podzemia, kde je šeol (peklo) a po Poslednom súde bude hodený spolu s diablom, démonmi a ostatnými odsúdenými do ohnivého jazera (geheny) na večné zatratenie. Tretia možnosť nie je, nie je neexistencia, nie je reinkarnácia, nie je náprava v purgatóriu. Posledný súd je večný, nie dočasný. Teraz je ešte stále možnosť posúdiť sám seba, nájsť cestu do Kráľovstva Božieho a vyhnúť sa zatrateniu. Ako vstúpiť do Božieho kráľovstva teraz nebudeme podrobne riešiť. My kresťania veríme, že jediná záchrana je vo viere v dokonalú obeť Ježiša Krista, ktorá sa uskutočnila pred dvetisíc rokmi. V rámci kresťanstva je však veľké množstvo konfesií, ktoré si nárokujú na to, že práve oni majú tú najpravejšiu vieru a Nebeské kráľovstvo je pripravené prijať práve ich. Urobme to opačne, pozrime sa tvárou v tvár Božím výrokom, ktoré hovoria o tom, kto do Božieho kráľovstva nevstúpi a to bez ohľadu na jeho vierovyznanie.

Smilstvo, cudzoložstvo (porneia, moicheia)

Obidva hriechy sú sexuálneho charakteru. Výraz smilstvo sa používa vtedy, keď ide o pohlavný styk ľudí, ktorí nie sú v manželskom zväzku (najčastejšie predmanželský styk), výraz cudzoložstvo sa používa vtedy, keď jeden alebo obidvaja sú v manželskej zmluve. V tejto otázke musia kazatelia každý týždeň biť na poplach, lebo celosvetovo prebieha rozmach týchto hriechov. V prvej polovici 20. storočia bolo najviac pošľapávané prikázanie nezabiješ (dve svetové vojny, komunistický teror), dnes je najviac v pohŕdaní prikázanie nezosmilníš. Od školských detí až po dôchodcov, všetci sú vťahovaní do sexuálnych hriechov. Ešte aj tí, ktorí sami vydržali v čistote do svadobnej noci, svojim deťom hriech tolerujú. Začína sa tolerovať aj v cirkvách, z jednoduchého dôvodu, že problém je tak masívny, že ho už nikto nechce riešiť. Slovo Božie však platí aj dnes, tak ako aj v minulosti a bude platiť stále. Nescudzoložíš, nezosmilníš, jeden muž, jedna žena, sex v manželstve.

Samcoložníci (arsenokoitai)

Na rozdiel od sveta, ktorý chce túto zvrátenosť nazývať peknými slovami ako je napríklad „náklonnosť k rovnakému pohlaviu“, Biblia udiera priamo. Homosexualita je nielen proti Bohu, ale aj proti prírode. Ľudstvo sa ešte stále rozmnožuje, takže je treba muža a ženu, nestačia dve ženy alebo dvaja muži. Ak si predstavím, že by ma vychovávali dvaja otcovia alebo dve mamy, chodí mi mráz po chrbte. Tieto deti musia byť úplne zlomené bytosti. Niekto môže namietať, že tento jav tu bol vždy, čiže nič nové pod slnkom. Áno, ale nebol všeobecne tolerovaný, a hlavne nebol propagovaný ako alternatívny štýl života.

Mäkkí a nečistota (malakoi, akatharsia)

Ide znovu o sexuálne hriechy, pri ktorých nedochádza k úplnému aktu, ale k pošpineniu srdca. Ježiš povedal: „Ale ja vám hovorím, že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj scudzoložil s ňou vo svojom srdci.“ (Mt 5:28)

Vrahovia (androfonoi)

Vražda je jeden z najťažších hriechov, dochádza pri ňom k vyliatiu krvi. Vieme, že v krvi je duša a duša zabitého človeka volá k Bohu o pomstu. Ide o takzvanú krvnú kliatbu, ktorá je veľmi ťažká. Napríklad Dávid za svojho kraľovania zažil obdobie kedy nepršalo, lebo bola vyliata nevinná krv Gibeoňanov. V týchto dňoch je veľká polemika ohľadom bilboardu, na ktorom je niekoľkotýždňový ľudský tvor, ktorého život bol ukončený interrupciou. Nejde o prerušenie, lebo prerušiť je možné niečo, v čom sa dá ďalej pokračovať. Na bilboarde je však úplne zreteľná jedna vec, ide o vyliatie krvi, teda o vraždu. Nemýľte sa, páchatelia tohto skutku nevojdú do Božieho kráľovstva.

Modlári (eidólolatrai)

Modlárstvo a modloslužba sa objavuje v obidvoch pasážach v epištole Korinťanom aj Galaťanom. Modlárstvo bolo hlavným dôvodom, prečo Boh trestal Izrael, a prečo sa dostal do zajatia. Dnes nie je tento problém o nič menší. Hriech modlárstva spočíva v tom, že ľudia sú presvedčení, že cez materiálny predmet (najčastejšie vyrobený ľudskými rukami) je možné získať milosť od Boha. Je to vylúčené, preto Boh zakázal vyrábať predmety s cieľom získania Božej priazne. Modlárstvo je vyrábať obrazy, obrázky, sochy, rytiny a vôbec akékoľvek výtvory, a potom sa pred nimi klaňať, kľakať a bozkávať ich. Niektorí tvrdia, že sa to netýka spodobovania ľudských tvárí alebo postáv. „Pozorujte veľmi na svoje duše, lebo ste nevideli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril Hospodin na Horebe sprostred ohňa. Aby ste sa neporušili a neučinili si nejakej rytiny, podoby nejakého obrazu, nech už by bol akýkoľvek, nejakej podobizne muža alebo ženy.“ (5Moj 4:15-16)

Je mierny rozdiel v pohľade na sochy a obrazy na Východe a na Západe. Kým na Východe (hlavne gréckokatolíci) otvorene priznávajú, že vec ako taká (napr. ikona) má zvláštnu moc človeka ochrániť, na Západe sa propaguje mäkšia forma modlárstva, kedy sa hovorí, že socha, obraz alebo rytina majú iba pomôcť ku tomu, aby si človek vedel lepšie predstaviť toho, ku komu sa modlí. Problém je totiž práve v tom, že obraz je subjektívnym vyjadrením konkrétneho umelca, jeho predstavy o Bohu. Títo umelci zväčša vôbec nie sú bohabojní. Predstavu o tom aký je Boh, nevie sprostredkovať žiadna forma umeleckého diela, ale Svätý Duch a to iba vtedy, keď sa človek zaoberá Božím slovom - Bibliou. Boh prísne odsudzuje vyrábanie podobizní práve preto, lebo predstavu o Bohu deformujú. Skutočnou ikonou (obrazom), ktorá nesie Boží obraz, je človek. Pomazaní Boží muži vedia oveľa lepšie sprostredkovať ľuďom realitu Božieho kráľovstva ako akákoľvek materiálna vec. Nemýľte sa, modlári nezdedia Božie kráľovstvo, hoci by bolo modlárstvo zaodiate do akéhokoľvek náboženského šatu.

Opilstvo, obžerstvo a veci tomu podobné (methé, kraipalé)

Do tejto kategórie spadajú aj návykové látky ako napríklad fajčenie. Keďže opilec podľa Biblie nevojde do Božieho kráľovstva, kam sa už potom podeje narkoman závislý od pervitínu. Žiaľ, tradícia nepovažuje opilstvo za hriech. Je úplne bežné, že ľudia idú z kostola rovno do krčmy a požívajú alkoholické nápoje do vysokého stupňa opilosti. No Boh má názor iný.

Zlodeji, lakomci a dráči (kleptai, pleonektai, harpages)

Jedným z dôvodov, prečo prišla na starý svet potopa, bolo, že zem bola naplnená ukrutnosťou, človek k človeku sa nesprával ako k bratovi, ale silnejší utláčal a využíval slabšieho. Boh chce kresťanov naučiť, aby milovali ľudí a v praxi to aj preukazovali dobrými skutkami, almužnami a štedrosťou. „Zlaté pravidlo“ je: „Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci.“ (Mt 7:12) Do neba nevojdú tí ľudia, ktorí žijú na úkor druhých, ktorí neustále rozmýšľajú, ako ich ozbíjať a vycicať. V nebi nebude organizované podsvetie, presnejšie - podsvetie tam nebude vôbec. Nebudú tam zlodeji, či už sa jedná o veľkých privatizérov, biele goliere alebo obyčajných vreckových zlodejíčkov.

Čarovanie (mageia, farmakeia, baskainenin)

Čarovanie je jedným z najťažších hriechov. Podstata čarovania je v tom, že človek zneužíva spirituálnu, psychickú alebo inú moc (peniaze, informácie alebo médiá), na ovládanie alebo zničenie iného človeka. Ľudské rozhodnutia musia vychádzať zo slobodnej vôle, iba tak vie človek podriadiť svoju vôľu pod vôľu Božiu. Boh tvrdo odsudzuje čarodejníctvo práve preto, lebo ľudia pod čarovaním sú odrezávaní od Božieho kráľovstva. Dokonca, jeden z pôvodných hebrejských výrazov pre čarovanie znamená odrezávanie (kášaf). Čarovania sa dopúšťajú tí, ktorí zabraňujú ľuďom čítať Bibliu, slúžiť Bohu, alebo napĺňať sa Svätým Duchom. S takými ľuďmi sa stretávame stále, niektorí čarujú vedome, niektorí iba preto, lebo nemilujú Boha, každopádne ide o veľmi vážny hriech.

Sekty (haireseis)

O tom, ako definovať sektu, môžeme viesť spory. Obyčajne jedna náboženská skupina obviňuje druhú z toho, že je sekta. Pokúsim sa podať veľmi zrozumiteľnú a jednoduchú definíciu sekty. Každý, kto tvrdí, že je ten pravý, čiže, že práve jeho skupina má oprávnenie vojsť do Božieho kráľovstva, je sekta. Každý kto hovorí: „Pokiaľ nebudeš u nás, nemôžeš byť spasený a spoznať Boha,“ nutne odsudzuje druhých a je sektár. Niekedy bývajú zo sektárstva obviňované Kresťanské spoločenstvá, no my nikdy vyššie uvedené netvrdíme a zastávame názor, že každý, kto úprimne hľadá Boha, môže cez vieru v Ježiša Krista vojsť do Božieho kráľovstva. Rešpektujeme, že okrem nás sú na svete milióny kresťanov, s ktorými sa v nebi stretneme.

Nepriateľstvá, zvady, žiarlenia, hnevy, dráždenia, rôznice (echthrai, eris, dzélos, thymoi, eritheiai, dichostasiai)

Boh je Bohom pokoja. My sme pokoj získali vtedy, keď sme boli zmierení s Bohom a On od nás požaduje, aby sme boli nástrojmi a šíriteľmi pokoja. Ten, kto neustále vyvoláva konflikty, provokuje, hecuje, trápi druhých ľudí, prezrádza, že v ňom má Pánov duch veľmi málo miesta. Prajem vám, aby ste mali pokoj vo svojej duši, v rodine, s blížnymi, v robote, aj v cirkvi. Boží pokoj je úžasný. Nie je v ňom chaos, strach, nervozita, nutkanie. Iba pokojný človek môže byť šťastný. Ježiš v Kázni na hore hovorí: „Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími.“ (Mt 5:9)

Drahí priatelia, verím, že tento jednoduchý zoznam všetkým pomôže ku korekcii postojov, lebo som presvedčený, že všetci, ktorí čítate Logos, chcete vojsť do Božieho kráľovstva. Božie slovo v plnej svojej autorite oznamuje, dokonca aj s varovaním, aby sme sa nemýlili, kto Božie Kráľovstvo nezdedí, kto bude zo spasenia vylúčený. Nie je miesto na polemiku. Treba sa podriadiť Božím požiadavkám, zmeniť sa a prosiť Boha o milosť. Ježiš upozorňuje, že bude veľa ľudí, ktorí sami seba oklamú. Ich viera (vierovyznanie, konfesia) môže byť správna, no ich skutky nie. Keď sa nezmenia skutky, je v podstate jedno, aké vierovyznanie kto má. Prajem každému, aby jeho každodenný život vyhovoval biblickým normám.



Súvisiace články

O Bohu|Logos 10 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Božie kráľovstvo|Logos 7 / 2019 | Jaroslav Kříž |Téma
Neobviňuj Boha|Logos 8 / 2009 | E. Hagin Kenneth |Vyučovanie
Kto bol kto|Logos 9 / 2008 | Rastislav Bravčok |Z histórie
Božia vôľa|Logos 11 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma