Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. (Žalm 1,6)

Operácia v Entebbe

logos-05-2018-showimage1.jpg

Záchranná protiteroristická akcia na oslobodenie rukojemníkov unesených palestínskymi teroristami, ktorú vykonala Špeciálna jednotka izraelskej armády Sajeret Matkal v noci z 3. na 4. júna 1976 na letisku Entebbe v Ugande.

27. jún 1976, Airbus A 300 spoločnosti Air France, let číslo 139 z Tel Avivu do Paríža s medzipristátím v Aténach. Na palube je 248 cestujúcich a 12 členov posádky. Pri medzipristátí v Aténach niekoľko cestujúcich vystúpilo a namiesto nich nastúpili dvaja Nemci, členovia teroristickej organizácie „Revolučné bunky“, Wilfried Boese a Brigitte Kuhlmanová. Okrem nich nastúpili aj dvaja Palestínci, členovia teroristickej „LFOP – Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny“. Všetci štyria únoscovia využili štrajk pozemného personálu na letisku v Aténach na to, aby na palubu letu číslo 139 priniesli výbušniny a zbrane. Airbus A 300 spoločnosti Air France o 12.30 hodine vzlietol z aténskeho letiska, smer Paríž. Tam už však doletieť nemal. Osem minút po vzlete únoscovia vtrhli do kokpitu a prinútili pilota, kapitána Michela Bacosa, zmeniť smer do líbyjského Benghází.

logos-05-2018-flickr-government-press-office-gpo-rescue-plane-lands.jpgNa palube uneseného Airbusu bolo 84 pasažierov z Izraela, 42 z Francúzska, 32 z USA, 30 z Veľkej Británie a ďalej občania Belgicka, Dánska, Grécka, Japonska, Južnej Kórey, Nemecka, Španielska a Talianska. Spolu 248 pasažierov. Posádku tvorilo 12 francúzskych štátnych príslušníkov spoločnosti Air France. Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí dovolil unesenému Airbusu pristáť v Benghází a doplniť palivo. Pristátie v líbyjskom Benghází využila vo Veľkej Británii narodená občianka Izraela Patrícia Martellová, ktorá nemeckým únoscom nahovorila, že je tehotná a že jej hrozí potrat. Únoscovia ju prepustili. Patrícia Martellová odletela z Benghází do Londýna, kde ju vypočúvali agenti britského Scotland Yardu. Od nich išli prvé informácie o únose aj do Izraela. Unesený Airbus vzlietol z líbyjského Benghází a o 03.15 hodine 28. júna 1976 pristál na letisku v ugandskom Entebbe, na brehu Viktóriinho jazera.

Táto destinácia nebola náhoda. Ugandský diktátor, generál Idi Amin, podporoval snahy palestínskych teroristických skupín. Únoscovia rozdelili rukojemníkov na Židov a „nežidov“. Ihneď po pristátí na letisku v Entebbe prišli na palubu uneseného Airbusu ďalší traja palestínski teroristi, celkovo bolo únoscov už sedem. Teroristi požadovali prepustenie 40 Palestíncov z izraelských väzníc a 13 z väzníc vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Ultimátum pre izraelskú vládu bolo stanovené na 1. júla. Krátko nato únoscovia premiestnili všetkých rukojemníkov z paluby francúzskeho Airbusu do starej letiskovej haly v Entebbe. Únoscovia následne nato 30. júna prepustili 48 pasažierov s „nežidovským pôvodom“. V deň vypršania ultimáta teroristov, 1. júla, izraelská vláda „naoko“ súhlasila s tým, že prepustí všetkých požadovaných Palestínčanov zo svojich väzníc. Únoscovia ako gesto dobrej vôle posunuli termín, kedy začnú zabíjať izraelských rukojemníkov na 4. júla. Zároveň prepustili zvyšných „nežidovských“ rukojemníkov – išlo o 100 pasažierov. Všetkých prepustených, samozrejme, dôkladne „vyťažila“ po ich prílete do Paríža izraelská spravodajská služba Mossad. Každý detail bol pre spravodajcov Mossadu veľmi dôležitý. Agenti vypočúvaním pasažierov zistili, že útočné komando bude musieť zlikvidovať 7 únoscov a približne 100 ugandských vojakov, ktorí akože „strážili“ únoscov. V skutočnosti ugandskí vojaci chránili práve teroristov/únoscov lietadla v Entebbe na rozkaz diktátora Idi Amina. Ďalšia výhoda na strane Izraelčanov bola tá, že starú budovu letiskového terminálu v ugandskom Entebbe stavala v minulosti izraelská stavebná spoločnosť, ktorá poskytla izraelským vojakom detailné plány. Generál izraelských pozemných síl, Dan Šomron, schválil zásah proti únoscom v ugandskom Entebbe 3. júla 1976. Vzdialenosť z Izraela do Ugandy bola 4000 km! Vykonaním zásahu na oslobodenie zadržiavaných rukojemníkov bola poverená špeciálna jednotka generálneho štábu izraelskej armády č. 269, „Sayeret Matkal“. Okrem mnohých iných úspešných operácií sa jednotka zúčastnila aj operácie „Mladá jar“ v Libanone v roku 1973. V tom čase jednotke Sayeret Matkal velil podplukovník Jonatan Netanjahu (13.3.1946 – 4.7.1976). Jednotka trénovala obsadenie reálnej letiskovej haly na makete, ktorú jej dali postaviť na izraelskom vojenskom letisku Ophir na juhu Sinajského polostrova (dnešný Šarm aš-Šajch v Egypte).

logos-05-2018-showimage.jpgV noci 3. júla 1976 odletela z letiska Ophir prepadová skupina v štyroch vojenských dopravných lietadlách C-130 Hercules a jednom Boeingu 707, na palube ktorého bol veliteľský štáb s generálom Danom Šomronom a vojenskí lekári, pripravení poskytnúť ošetrenie prípadným zraneným po zásahu. Na palube prvého C-130 Hercules bol veliteľ prepadového komanda podplukovník Jonatan Netanjahu spolu s členmi svojho komanda. Všetci boli prezlečení do ugandských uniforiem a tváre mali natreté čiernou farbou. Ďalej bol na palube jeden čierny Mercedes, rovnaký, aký používal ugandský diktátor Idi Amin, a dva džípy Land Rover ako jeho „sprievod“. Ďalšie dve dopravné lietadlá C-130 Hercules viezli na svojich palubách príslušníkov výsadkovej brigády izraelskej armády. Títo mali za úlohu obranu perimetra tak, aby útočiacemu komandu nemohli v oslobodení rukojemníkov zabrániť ugandskí vojaci. Parašutisti v týchto dvoch Herculesoch mali k dispozícii transportéry M 113 s ťažkými zbraňami. O 23.01 hodín ugandského času pristáva prvý C-130 Hercules na letisku v Entebbe. Riadiacej veži letiska oznámil pilot Herculesu, že priváža prepustených palestínskych väzňov. Vzápätí za prvým strojom pristával aj druhý Hercules. Vtom ale obsluha riadiacej veže zistila, že niečo nie je v poriadku, a dovtedy osvetlenú pristávaciu dráhu zhasla. To už ale prvý Hercules vyložil svoj náklad – čierny Mercedes „Idi Amina“ a jeho „sprievod“ dva Land Rovery s „ugandskými“ vojakmi – príslušníkmi komanda Sayeret Matkal. Pred starou letiskovou halou hliadkovali dvaja ugandskí vojaci, ktorých komando Sayeret Matkal ihneď zneškodnilo. Potom vtrhli vojaci s pokrikmi v hebrejčine a angličtine: „IDF, izraelské obranné sily, všetci si ľahnite na zem!“ do letiskovej haly. V zmätku, ktorý nastal, sa jedna mladá pasažierka postavila a vojaci komanda ju zastrelili v domnienke, že je to teroristka. Medzitým už zareagovali aj únoscovia a opätovali streľbu. Ďalších dvoch rukojemníkov sa únoscom podarilo zastreliť, kým ich zneškodnili príslušníci zasahujúceho komanda. Štyroch únoscov a niekoľko ugandských vojakov Izraelčania zastrelili v hale terminálu. Následne vtrhli do vedľajšej miestnosti, kde zastrelili zvyšných troch únoscov. Medzitým už na letisko dosadli aj posledné dva Herculesy, z ktorých vyšli transportéry M 113. Tieto pokryli paľbou letiskovú vežu v Entebbe, odkiaľ ugandskí vojaci strieľali na útočiace komando Sayeret Matkal.

logos-05-2018-yoni-netanyahu.jpgUgandským vojakom sa podarilo zastreliť veliteľa prepadového komanda Sayeret Matkal, podplukovníka Jonatana Netanjahua. Bol jedinou obeťou z radov izraelských vojakov. Ďalší piati izraelskí vojaci utrpeli rôzne strelné zranenia, ale všetci prežili. Po tom, ako výsadkári umlčali paľbou guľometov svojich obrnených vozidiel ugandských vojakov na riadiacej veži letiska, zlikvidovali 11 stíhačiek MiG-17 a MiG-21 ugandského letectva. Tým si zabezpečili, že ich tieto stroje nebudú prenasledovať pri návrate späť do Izraela. Celý zásah na oslobodenie rukojemníkov trval od pristátia prvého Herculesu do odletu posledného iba 57 minút. Generál Dan Šomron telefonoval z paluby jeho veliteľského Boeingu 707, ktorý celý čas krúžil nad Entebbe, do Tel Avivu, že operácia „Blesk“ dopadla úspešne. 108 rukojemníkov, vrátane členov posádky, bolo izraelskými vojakmi oslobodených. Všetci siedmi únoscovia boli zastrelení. Ugandská armáda prišla o 45 vojakov, ktorých v boji zastrelili útočiaci Izraelčania. Generál Dan Šomron mal smutnú správu pre Benjamina Netanjahua (súčasný premiér Izraela) o smrti jeho brata. Izraelčania na jeho počesť premenovali dovtedy nevídanú operáciu na oslobodenie rukojemníkov (4000 km vzdialenosť uneseného lietadla!) na „Operácia Jonatan“.



Súvisiace články

Operácia „Serval“|Logos 2 / 2013 | rcs |Zo sveta
Operácia Mladá jar|Logos 4 / 2018 | rcs |Izrael
Operácia „Boží hnev“|Logos 3 / 2018 | rcs |Izrael
Vojna v Gaze|Logos 1 / 2009 | rcs |Aktuálne
A k Ježišovi privádzali aj deti, aby sa ich dotýkal...|Logos 8 / 2013 | Redakcia |Skutočný príbeh