Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Sedem benefitov čítania Božieho slova

logos-05-2018-depositphotos-79241848.jpg

Modernú dobu, v ktorej žijeme, môžeme nazvať vekom informácií. Nikdy v dejinách ľudia neprijímali také obrovské množstvo často celkom nepotrebných informácií, ako je tomu dnes.

V minulosti si ľudia mnohé informácie (fakty) vydedukovali rozmýšľaním, overili si ich skúsenosťou. Inak povedané, ich mozgy boli oveľa aktívnejšie a kreatívnejšie ako mozgy mnohých súčasníkov, ktorí dnes informácie iba pasívne prijímajú nalepení na dis­pleje svojich počítačov, televízorov alebo mobilných zariadení. Psychológovia začínajú otvorene hovoriť o probléme zvanom digitálna demencia.

Náš prístup sa podobá na mentalitu starých Aténčanov, s ktorými sa stretol apoštol Pavol na svojej misijnej ceste. Ich charakteristickou črtou bolo to, že „najviac času venovali tomu, že rozprávali alebo počúvali niečo nové“. (Sk 17,21b) Náš mozog túži po informáciách, stále chce objavovať niečo nové, a pokiaľ ho neskrotíme, táto jeho túžba sa stane závislosťou a vyústi v to, že sa v živote nedokážeme sústrediť na to, čo je naozaj dôležité. Naša doba nie je iba vekom informácií, ale tiež vekom vyrušovania či rozptyľovania. V anglickom jazyku sa tomu hovorí age of distraction, tento výraz sa veľmi podoba inému anglickému slovu age of destruction – vek skazy.

Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Dnešná mladá generácia trpí tým, že málo číta knihy. Radšej totiž sleduje videá, počúva hudbu a keď už číta, používa na to rôzne elektronické zariadenia. Títo mladí ľudia sa tak pripravujú o obrovské výhody, ktoré im poskytuje čítanie starých dobrých papierových kníh. Knihe musíme venovať čas, počas ktorého sa náš mozog sústreďuje na jednu problematiku a neskáče od témy k téme, ako sa to často deje pri čítaní na internete. Čítanie stimuluje a rozvíja našu fantáziu a príbehy, ktoré čítame, dokážeme prežiť oveľa intenzívnejšie ako tie, ktoré iba vidíme sfilmované. Čítanie hodnotnej literatúry tiež obohacuje našu slovnú zásobu a učí nás lepšie sa vyjadrovať.

Tieto riadky píšem s jediným cieľom, motivovať drahých čitateľov Logosu, aby ešte viac čítali a dokázali venovať svoju pozornosť tomu, čomu naozaj treba – jedinej knihe, o ktorej môžeme povedať, že ju dal ľuďom Boh. Tou knihou je Biblia, presnejšie 66 kníh Starej a Novej zmluvy. Musíme si byť vedomí benefitov, ktoré pramenia z čítania Božieho slova, a práve o tom je tento článok.

Božie slovo ako potrava

„Prišiel k nemu pokušiteľ a povedal: Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby. On mu však odpovedal: Je napísané: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,3-4) Túto veľmi dôležitú pravdu povedal Pán pokušiteľovi, ktorý sa ho hneď na začiatku jeho služby pokúšal zviesť z cesty. Božie slovo je pre kresťanov duchovnou potravou, ktorú nemožno ničím nahradiť.

Žiadnemu človeku ani nenapadne, aby iba tak prestal jesť. Takéto správanie môže znamenať iba dve veci, buď je daný človek chorý, alebo ide o veriaceho, ktorý sa postí. Pokiaľ však ide o konzumáciu duchovného pokrmu, akoby nám ani nebolo čudné, keď nejaký kresťan číta Písmo tak raz do týždňa. Existuje smutná štatistika uverejnená v časopise Christianity Today, podľa ktorej si iba 45% pravidelných návštevníkov bohoslužieb číta Bibliu viac ako raz za týždeň! Hovorí sa, že cirkev zasiahla epidémia biblickej negramotnosti. Keď robili prieskum medzi deťmi z rôznych amerických kresťanských zborov, zistili, že pomerne veľké množstvo z nich si myslí, že Superman je postava z Biblie! Toto sa dá zmeniť jediným spôsobom, a to tak, že ľudia začnú opäť venovať svoj čas čítaniu Písma.

Pravidelné čítanie Biblie je, žiaľ, v živote mnohých kresťanov vzácnosť a realitou je čosi ako „duchovná podvýživa“. Vysvetlenie súčasného stavu je pomerne jednoduché. Satan tlačí na to, aby sme preferovali telesné na úkor duchovného. Ľudia sa preto venujú rôznym diétam a dávajú si pozor na to, čo jedia, a už menej pozornosti venujú tomu, čím kŕmia svoju dušu a ducha. Ideálne by bolo, keby sme v úrovni svojej telesnej a duchovnej výživy dosiahli minimálne rovnováhu. Navyknime si preto čítať Písmo uvedomelo a pravidelne. Používajme klasickú papierovú knihu a venujme tomu primeraný čas. Áno, čítanie Biblie nie je oddychová záležitosť, často sa musíme potrápiť s textami, ktorým nerozumieme, no keď o nich diskutujeme s bratmi a sestrami, ktorí sú skúsenejší vo viere, a kladieme im správne otázky, duchovne rastieme. Majme na pamäti, že čítanie Písma nie je náboženská povinnosť, je to duchovná potreba.

Božie slovo ako liek

„Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby.“ (Ž 107,20) Vždy, keď sa Boží ľud kvôli svojim hriechom a zlyhaniam dostal do problémov, Boh im pomohol tak, že im poslal svoje Slovo. Tento princíp rovnako platí aj dnes, lebo najväčšou potrebou trápiacich sa ľudí je živé Božie slovo. Kniha Príslovia nám hovorí o tom, že Božie slovo je liekom.

„Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nájdu, a celému ich telu lekárstvom.“ (Pr 4,20-22) Nielenže toto slovo hovorí o liečivom vplyve Božích výrokov, ale obsahuje v sebe aj návod, ako tento liek používať. Nijako sa nezmieňuje o dávkovaní. To preto, lebo Božím slovom sa nedá predávkovať. Čím viac ho v sebe máme, tým blahodarnejší má na nás vplyv. Ak chceme, aby na nás Slovo optimálne pôsobilo, na prvom mieste mu potrebujeme venovať pozornosť. Čítanie Písma nie je doplnková aktivita ani nástroj na krátenie si času, vyžaduje si celé naše sústredenie. Slovo nám treba vnímať viacerými zmyslami, zrakom aj sluchom. Písmo je dobré čítať aj počúvať. Ak si ho čítame nahlas, zapájame obidva tieto zmysly a ešte ho aj vyznávame ústami. Samozrejme, tiché čítanie alebo počúvanie audiozáznamu biblického textu je tiež veľmi vhodnou formou „konzumácie“ Slova. Cieľom týchto aktivít je dostať Božie slovo do nášho srdca a udržať ho tam. Výsledkom tohto trvalého procesu je uvoľnenie liečivej moci Slova do všetkých boľavých oblastí nášho života.

Majme na pamäti, že v Božom slove je obsiahnutý život. Pán o tom hovoril celkom otvorene: „Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.“ (Jn 6,63) Keď počúvame kázané Božie slovo, ide o Slovo spojené s Duchom. Táto kombinácia je doslova životodarná a pravidelne prebieha na bohoslužbách živých charizmatických zborov. Existuje množstvo príbehov ľudí, ktorí hovoria o tom, že boli spontánne uzdravení, keď počúvali kázeň kazateľa, cez ktorého prúdilo živé Božie slovo.

logos-05-2018-depositphotos-45436633.jpg

Božie slovo ako svetlo

„Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku.“ (Ž 119,105) Židia sú veľkými milovníkmi Božieho slova. Tí ortodoxní zasvätili celý svoj život štúdiu Tóry. Výraz Tóra, ktorý najčastejšie prekladáme ako Zákon, má aj jeden veľmi konkrétny význam. Z hebrejského jazyka by sme ho mohli preložiť ako „ukazovateľ cesty“, v prenesenom význame návod ako a kadiaľ správne kráčať, teda žiť.

Ak sa potrebujeme zorientovať v živote a v hodnotách, v tom, čo je naozaj dôležité a na čom naozaj záleží, niet lepšej pomôcky, ako je Biblia. Svetonázor súčasnej generácie je do veľkej miery formovaný televíziou a internetom, v dôsledku čoho je kresťanský pohľad na svet neustále konfrontovaný troma nepriateľskými „izmami“. Prvým z nich je ateizmus, ktorý jednoducho tvrdí a vo všetkých svojich záveroch predpokladá, že niet Boha. Tento životný postoj označuje Písmo za bláznovstvo, ktoré vedie k mnohému zlu. (Ž 14,1) Z ateizmu vychádza humanizmus, v ktorom Boha ako najvyššiu hodnotu a mierku všetkých vecí nahrádza človek. Táto filozofia má zničujúce dopady na kresťanskú morálku a jej vplyv na spoločnosť, lebo dobro už viac nie je to, čo hovorí a požaduje Boh. Dobro je to, čo je dobré a príjemné pre človeka. Stav súčasnej spoločnosti, ktorá široko akceptuje hriechy v oblasti sexuality a umožňuje ľuďom zabíjať nenarodené deti, je priamym dôsledkom nadvlády humanizmu. S humanizmom je úzko spätý tiež liberalizmus, ktorý je tiež prejavom vzbury voči morálnemu imperatívu Božích prikázaní, proti ktorým stavia slobodu jedinca ako vyššiu a dôležitejšiu hodnotu. Či už si to pripúšťame alebo nie, tieto myšlienky sú v modernej spoločnosti dominantné a prostredníctvom médií a ducha tohto sveta na nás vplývajú.

Jediný spôsob, ako si udržať a posilniť biblický svetonázor, je čítanie Písma. Iba myšlienky Božieho slova nás naučia správne konať a správne sa rozhodovať. Božie výroky sú svetlom, ktoré nám umožňuje správne vidieť realitu a dáva nám schopnosť sa v nej zorientovať.

Božie slovo ako semeno

V 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša nachádzame podobenstvo o rozsievačovi, ktoré nám predstavuje Božie slovo ako semeno rozsievané do sŕdc ľudí, ktorí ho počúvajú. Toto semeno vzíde a prinesie úrodu priamoúmernú stavu srdca toho ktorého poslucháča. Pokiaľ teda správne pristúpime k počúvaniu Slova, prinesie to v našich životoch úžitok. Hlavným úžitkom Božieho slova zasadeného v srdci človeka je viera. (Rim 10,17)

Okrem toho, že z počúvania Božích výrokov rastie naša viera, pôsobí Slovo v našich životoch ďalekosiahle pozitívne zmeny, podobne ako semeno zasadené do pôdy rastie na to, aby samo donieslo hojnú úrodu. Píše o tom aj apoštol Pavol: „A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale – ako je pravda – slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.“ (1Tes 2,13) Keď čítame Bibliu, niečo sa v nás deje. Aj naše znovuzrodenie je výsledkom pôsobenia Slova v nás, lebo sme boli „znova splodení nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného živým slovom Boha a zostávajúcim na veky“. (1Pt 1,23) Aj v tomto prípade platí, že čím viac sejeme, tým viac úrody môžeme očakávať.

Božie slovo ako meč

„Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.“ (Žid 4,12) Ďalšou funkciou Božieho slova je jeho ostrosť a prenikavosť. Je pripodobnené k „dvojsečnému meču“. Týmto mečom je myslený konkrétny typ meča, rímsky vynález zvaný gladius. Išlo o krátky meč rímskeho legionára, ktorý bol zakončený ostrým hrotom a obojstranné ostrie mu dávalo obrovskú prenikavú silu. Týmto mečom rímski vojaci bodali svojich nepriateľov medzerami v hradbe, ktorú postavili zo svojich štítov. Bola to veľmi účinná zbraň pre boj zblízka. Pôsobenie Božieho slova ako meča vidíme napríklad pri Petrovej kázni na sviatok Letníc, keď zvestoval Krista zástupu, ktorý sa zbehol po tom, ako bol vyliaty Duch Svätý na cirkev v Jeruzaleme. Keď Peter dokončil svoju kázeň, „bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, muži, bratia?“ (Sk 2,37)

V tomto prípade funguje Božie slovo ako pomyselná čepeľ operatéra, ktorá preniká dovnútra srdca človeka a rieši tam prítomný problém. Svojou ostrosťou a jednoznačnosťou dokáže posúdiť vnútorný stav človeka, jeho myšlienky a postoje.

A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie.

Obojstranné ostrie Slova však neslúži iba ako chirurgický nástroj, ale je tiež veľmi účinnou zbraňou duchovného boja. Apoštol Pavol to opisuje nasledujúcimi slovami: „A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie, modliac sa každou modlitbou a prosbou každého času v Duchu a tým cieľom bdejúc s celou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých, i za mňa, žeby mi bolo dané slovo, keď otvorím svoje ústa, aby som prosto a smelo oznámil tajomstvo evanjelia, za ktoré posolstvujem v reťazi, žeby som ho zvestoval prosto a smelo, ako mi náleží vravieť.“ (Ef 6,17-20) Božie slovo je tu nazývané duchovným mečom, a tým aj skutočne je. Ide o vyslovované Slovo (v pôvodnom gréckom texte je tu použitý výraz réma na rozdiel od Žid 4,12, kde sa nachádza termín logos), ktoré vytrvalo používame v modlitbách, duchovnom boji a ktoré kážeme, čo nám objasňujú verše 18 až 20.

Ak máme teda používať meč Ducha, potrebujeme Božie slovo urobiť súčasťou nášho modlitebného života a duchovného boja. Ako duchovná zbraň tiež funguje, keď je kázané.

V 1. kapitole knihy Zjavenia sa apoštolovi Jánovi ukázal oslávený Pán Ježiš ako žiariaca bytosť plná svetla a slávy. Z jeho úst vychádzal „ostrý dvojsečný meč“ (Zj 1,16). Tento prorocký obraz je ďalším potvrdením skutočnosti, že duchovný meč Božieho slova sa používa ústami tak, že sa toto Slovo s vierou vyslovuje. Biblia v našom vrecku alebo v knižnici nie je žiadnym mečom. Stáva sa ním vtedy, keď ho vyslovujeme.

S obrazom Ježiša, z ktorého úst vychádza meč Slova, sa v knihe Zjavenia stretávame ešte raz v 19. kapitole opisujúcej Jeho príchod na bielom koni v čele nebeských armád. V tomto prípade ide o meč súdu, ktorým má „biť národy“ (Zj 19,15). Táto situácia nastane v období, keď sa už skončí doba milosti a Boží Syn sa vráti súdiť svet. Duchovný meč Slova bude nástrojom tohto súdu.

logos-05-2018-depositphotos-165179930.jpg

Božie slovo ako vakcína proti mystickým proroctvám a snom

„Počul som, čo hovoria tí proroci, ktorí prorokujú v mojom mene lož a hovoria: Snívalo sa mi, snívalo sa mi! Až dokedy to bude trvať? Či je to v srdci prorokov, ktorí prorokujú lož, a v srdci prorokov, ktorí prorokujú lesť svojho srdca? Či myslia spôsobiť to, aby môj ľud zabudol na moje meno, svojimi snami, ktoré rozprávajú druh druhovi, tak ako zabudli ich otcovia na moje meno pre Bála? Prorok, u ktorého je sen, nech rozpráva sen; ale ten, u ktorého je moje slovo, nech hovorí moje slovo, pravdu. Čo má pleva spoločného so zbožím? hovorí Hospodin. Či nie je moje slovo ako oheň? hovorí Hospodin, a ako kladivo, ktoré rozráža skalu?“ (Jer 23,25-29)

Boží ľud mal odpradávna tendenciu prepadať rôznym mystickým zážitkom, ktoré neboli ničím iným, ako ľudským či diabolským plagiátom duchovných darov. Tieto svojvoľné prorokovania, sny a videnia môžu dokonale zmiasť mladých, neskúsených veriacich, ktorí sú neupevnení vo viere a neistí. Stále treba hľadieť na to, že Boh vždy koná tak, že Jeho pôsobenie prináša pokoj, radosť, spravodlivosť, vieru a ďalšie spoľahlivé rozpoznávacie znaky. Mysticizmus, naopak, vedie k zmätku, neistote, duchovnej ospalosti a melanchólii.

Jeremiáš opisuje Božie slovo ako niečo veľmi silné a energické, niečo nekompromisne jednoznačné. Je to práve náš vzťah s Božím slovom a naše spoločenstvo s ním, čo nás účinne zaočkuje voči falošnému prorokovaniu a mystickým tendenciám, ktoré, žiaľ, prenikli aj do letnično-charizmatického hnutia.

Božie slovo ako očisťujúca a posväcujúca voda

Keď apoštol Pavol v liste Efezanom pripodobňuje ľudské manželstvo ku vzťahu Krista a cirkvi, zmieňuje sa o ďalšej dôležitej úlohe Božieho slova v našich životoch – o jeho očisťujúcej a posväcujúcej schopnosti: „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“ (Ef 5,25-27) Vplyv Božieho slova na našu dušu a životný štýl je nesmierne pozitívny. Keď sa venujeme čítaniu Slova, doslova nás to premieňa a približuje k Bohu.

Toto očisťujúce pôsobenie Božieho slova je v Biblii viackrát naznačené. Keď chce Pán umývať nohy svojim učeníkom, argumentuje tým, že sú už čistí pre Slovo, ktoré im hovoril. (Jn 15,3) Prorockým predobrazom rovnakej skutočnosti je tiež umývadlo, ktoré bolo súčasťou Mojžišovho svätostánku a neskoršie tiež jeruzalemského chrámu. Kňazi si v ňom mali pravidelne umývať vodou ruky a nohy, aby nezomreli. (Ex 30,17-21)

Kňaz Ezdráš, podľa mnohých pravdepodobný autor Žalmu 119, tiež hovorí o tom, ako Božie slovo dokáže posvätiť život mladého človeka, a tak ho ochrániť pred hriechom: „Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, že sa bude chovať podľa tvojho slova. Hľadám ťa celým svojím srdcom; nedaj mi zablúdiť od tvojich prikázaní! Vo svojom srdci som ukryl tvoju reč, aby som nezhrešil proti tebe.“ (Ž 119,9-11)

Vo svete plnom nečistoty a mnohých pokušení je pravidelné čítanie Božieho slova otázkou prežitia, zotrvania v posvätení a schopnosti „vytrvať až do konca“, o ktorej hovorí Pán v Mt 10,22.

Vypnime svoje elektronické zariadenia, eliminujme každý rušivý prvok a venujme čas čítaniu biblie.

Boh k nám hovorí, počúvajme Ho

Slová Písma sú predovšetkým Božou komunikáciou s nami. Biblia nie je staroveký teologicko-rituálny spis určený na vedecké bádanie. Je to osobné Božie slovo, ktoré zaznieva vekmi ku každému z nás, a to, že ho dnes máme k dispozícii v nám zrozumiteľnom jazyku, je obrovská výsada a milosť.

Čítanie Biblie by v žiadnom prípade nemalo byť iba akousi náboženskou povinnosťou. Vypnime svoje elektronické zariadenia, eliminujme každý rušivý prvok a venujme jej pozornosť. Naučme sa ju čítať tak, že budeme schopní počúvať Pánov „tichý a jemný hlas“, ktorý sa nám z jej stránok prihovára.



Súvisiace články

O Bohu|Logos 10 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Neobviňuj Boha|Logos 8 / 2009 | E. Hagin Kenneth |Vyučovanie
Božia vôľa|Logos 11 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma
Boh je Bohom rastu|Logos 12 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma
Hledání Boha|Logos 4 / 2013 | Daniel Šobr |Vyučovanie