Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Vratké opory evolučnej teórie II.

Darwinov strom života kontra kambrická explózia

Takzvaný Darwinov strom života, či presnejšie „veľký strom života“, ako ho nazval on sám, je jedinou ilustráciou v jeho diele o O pôvode druhov (1. vyd. 1859), v ktorom vyložil svoju teóriu biologickej evolúcie. Tento strom predstavuje akýsi rozvetvujúci sa vzorec, ktorý dokumentuje, ako postupnými a pomalými modifikáciami vznikajú v rámci evolučného procesu stále nové a nové druhy živočíchov a rastlín, to všetko pôvodne z jedného univerzálneho spoločného prapredka. Ako k tomu hovorí J. Wells: „Zo všetkých ikon evolúcie má strom života najširšiu účinnosť, pretože pôvod zo spoločného prapredka je základom Darwinovej teórie.“ Neodarvinista Ernst Mayer v roku 1991 prehlásil: „Dnes už najskôr nezostal ani jeden biológ, ktorý by mal pochybnosti o tom, že všetky organizmy, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Zemi vznikli z jednej formy života.“ Opak je však pravdou. Už Darwin sám totiž vedel, že nálezy raných fosílnych organizmov z obdobia označovaného geológiou ako kambrium, predstavujú kvôli udalosti, ktorú vedci označujú ako kambrická explózia, pre jeho strom života vážny problém. V nasledujúcich riadkoch si povieme o tom, čo to kambrická explózia vlastne bola, prečo je vo svojich dôsledkoch pre strom života ako evolučnú ikonu vlastne problémom a čo z nej vyplýva nielen preň, ale pre evolučnú teóriu vôbec. V rámci korektnosti neobídeme ani najčastejšie, aspoň tie, autorovi tohto článku známe, argumenty, ktorými sa zástancovia evolúcie snažia udržať status stromu života ako dôveryhodného teoretického zobrazenia vývoja života na Zemi. V závere ponúkneme kresťanské vysvetlenie tejto udalosti. Najprv si však musíme urobiť, kvôli lepšiemu porozumeniu našej ďalšej argumentácie v článku, pre čitateľa potrebnú malú odbočku. Pozrieme sa na klasifikáciu živých organizmov tak, ako platí v biológii pre drvivú väčšinu biológov už od 19. storočia až dodnes zásluhou Carla von Linného.1

Linného klasifikácia živých organizmov

V Linného systéme biologickej klasifikácie sa organizmy zoskupujú na základe podobností a rozdielov do hierarchických skupín. Najnižším článkom tejto hierarchie je druh, ďalším je rod, potom nasleduje čeľaď, rad, trieda, kmeň a najvyšším článkom je ríša. Napríklad, čo sa týka ľudských bytostí, podľa tejto klasifikácie je druhový názov pre človeka sapiens a rodový znie homo. Oba dohromady tvoria vedecký názov ľudských tvorov Homo sapiens - človek rozumný. Pre lepšie porozumenie tejto klasifikácie uvádzame tabuľku J. Wellsa, ktorá ukazuje, ako je v rámci nej prírodovedcami zaradený človek v porovnaní s muškou octomilkou, nielen pokiaľ ide o druh a rod, ale aj čo sa týka čeľade, radu, triedy, kmeňa a ríše.

Podľa Darwinovej teórie, ako to vyplýva aj z toho, čo sme spomenuli hneď v úvode, majú ľudia i octomilky kdesi v ďalekej minulosti spoločného predka, ktorý najskôr nevypadal ani ako človek, ani ako mucha. Darwin veril, že keby sme mohli byť svedkami evolučného procesu na vlastné oči, videli by sme najskôr ako sa tento prapredok – pôvodný druh rozdeľuje na niekoľko nových druhov, ktoré sa najprv od seba líšia len nepatrne. Tieto druhy sa potom mali vplyvom prírodného výberu2 vyvíjať rozdielnymi smermi. Rozdiely medzi nimi by sa stále viac hromadili, až by sa nakoniec jeden z nich tak odlišoval, že by bol považovaný za iný rod. Darwin nevidel žiadny dôvod, prečo by musel byť proces týchto postupných premien obmedzený iba na vznik druhov, ale domnieval sa, že rovnako tak je možný vznik nových čeľadí alebo radov a tak ďalej smerom vyššie. Ako však sám napísal: „Pretože prírodný výber sa uskutočňuje iba akumuláciou nepatrných úspešných zdatných odrôd a nie je schopný vytvárať veľké alebo náhle zmeny, môže sa prejavovať len v krátkych a pomalých krokoch.“ To znamená, že k veľkým rozdielom, ktoré od seba delia druhy a triedy, môže dochádzať iba po dlhom období menších a pomalých zmien. Práve tomuto Darwinovmu presvedčeniu, ktoré je kľúčovým aspektom jeho teórie, však protirečí udalosť známa ako kambrická explózia.

Kambrická explózia

Pod názvom kambrium rozumieme geologické obdobie vo vývoji zeme, o ktorom si súčasná geologická veda myslí, že sa začalo o čosi viac ako pred 540 mil. rokov3. V čase, keď Darwin písal svoju knihu O pôvode druhov, najstaršie známe nálezy fosílií spadali práve do tohto obdobia, ale vzorec kambrických fosílií nesúhlasil s Darwinovou teóriou. Namiesto toho, aby počítal s jedným alebo s niekoľkými druhmi, ktoré sa behom miliónov rokov vetvili do čeľadí, radov, tried a kmeňov, v kambriu sa „náhle“, akoby „z ničoho nič“ objavuje množstvo dokonale, plne vyvinutých a utvorených tried a kmeňov. Inými slovami, ako hovorí J. Wells: „Najvyššie stupne biologickej hierarchie živočíchov sa v kambriu objavujú hneď na počiatku. Toto je v priamom rozpore s Darwinovou evolučnou predstavou o vývoji života na Zemi, v priamom rozpore s tým, ako tento vývoj znázorňuje jeho evolučný strom. No a práve tento spomínaný fenomén sa stal medzi vedcami známy pod menom kambrická explózia alebo tiež aj „biologický veľký tresk“.

Geologická veda rozumie pod názvom kambrium obdobie vo vývoji zeme, ktoré sa začalo pred viac ako 540 mil. rokov.

Prečo? Priblížme si trochu bližšie, čo to vlastne táto kambrická explózia bola a čo sa počas nej udialo. J. Wells k tomu hovorí: „Skameneliny nám dokladajú, že už pred kambriom existovali určité medúzy, morské huby a červíky, hoci niet dôkazu, ktorý by dokazoval Darwinovu teóriu o dlhej histórii postupných odlišností. A potom na začiatku kambria – bum! – z ničoho nič nachádzame predstaviteľov článkonožcov, ktorých modernými reprezentantmi sú hmyz, kraby a podobne, ostnatokožce, medzi ktoré patria moderné hviezdice a morské ježovky, chordáty, medzi ktoré patria moderné stavovce, atď.“ Kambrická explózia dala vzniknúť väčšine živočíšnych kmeňov, ktoré existujú aj v súčasnosti, ako aj niektorým kmeňom, ktoré už vyhynuli. To všetko v priebehu maximálne 5-10 mil. rokov. Hoci, ako k celej veci hovorí J. Wells, podľa ľudských merítok je to dlhá doba, v geologickom chápaní, je to krátky časový úsek tvoriaci menej než dve percentá doby, ktorá ubehla od počiatku kambria. Nové kmene (a v rámci nich triedy, rady, čeľade, rody a druhy) sa teda v kambriu objavujú z pohľadu evolučnej teórie nielen nenormálne náhle, ale aj nenormálne rýchlo.

Čo z toho vyplýva pre strom života ako ikonu evolúcie a evolučnú teóriu ako celok?

Jednoduchá a stručná odpoveď na túto otázku znie, že kambrická explózia vyvracia a tým pádom robí nehodnovernou nielen strom života ako evolučnú ikonu, ale aj celú teóriu biologickej evolúcie. „Darwinova evolúcia totižto,“ hovorí Wells, „ide smerom zdola hore, kde sa podľa predpokladov tvrdí, že sa

nižšie skupiny organizmov v biologickej hierarchii objavujú pred tými vyššími. Ale kambrická explózia pôsobí v tomto ohľade presne opačným smerom. Veľké skupiny zvierat namiesto toho, aby sa objavili ako posledné na vrcholku stromu sa objavujú ako prvé, hneď ako sa objavujú prvé zvieratá. A to nie je zrovna to, čo by sme podľa Darwinovho scenára očakávali.“ Navyše ako sme už spomenuli, pre Darwinovu teóriu je neodmysliteľné postupné a veľmi pomalé rozrôzňovanie sa živých organizmov s množstvom prechodných foriem. Avšak, ak by sme medzi fosíliami pochádzajúcimi z geologických vrstiev starších ako kambrická chceli hľadať predchodcov drvivej väčšiny živočíchov, ktoré sa objavili v kambriu, hľadali by sme ich márne – snáď len možno (a slovíčko možno je tu treba naozaj poriadne zdôrazniť, lebo ide naozaj len o čistú domnienku) s výnimkou niekoľko málo fosílií pochádzajúcich z pohoria Ediacara v južnej Austrálii. Britský paleontológ S.C.Morris sa totiž v tejto súvislosti domnieva, že aspoň niektoré z pred-kambrických ediakarských druhov by mohli byť predchodcami niektorých živočíchov, ktoré sa objavili v kambriu. Upozorňuje však, že väčšina kambrických živočíšnych druhov svojich predchodcov v predkambrickej, ediakarskej faune a flóre nemala. „Pokiaľ nehľadíme na niekoľko preživších ediakarských organizmov“ (teda tých, ktoré to úspešne „dopracovali“ až do kambria) tak sa zdá, že medzi podivným svetom ediakarských živočíchov a relatívne príbuznými kambrickými fosíliami vedie ostrá demarkačná línia. Niektorí biológovia dokonca zastávajú názor, že ediakarské živočíchy sú tak odlišné, od všetkých ostatných foriem života, že v biologickej klasifikácii živých organizmov by mali byť zaradené do osobitnej ríše.

Na to, prečo sa nenašli fosílni predchodcovia drvivej väčšiny druhov objavujúcich sa v kambriu, majú zástancovia evolúcie, samozrejme, svoje argumenty. Tieto argumenty však už spadajú do širšej rodiny zdôvodnení či snáh, ktorými sa snažia zachrániť Darwinovu predstavu o vývoji života na Zemi (teda strom života) a tým pádom celú evolučnú teóriu. Na tie najhlavnejšie, aspoň tie v súčasnosti autorovi článku známe, sa teraz pozrieme.

Snahy evolucionistov zachrániť hodnovernosť stromu života a evolučnej teórie

Pokiaľ ide o to, že z predkambrickej éry sa nám nezachovali skameneliny predchodcov druhov živočíchov, ktoré sa objavili na dejinnej scéne v dôsledku kambrickej explózie, zástancovia evolúcie argumentujú nasledovne: po prvé, argumentujú rovnako ako argumentoval vo svojich časoch už samotný Darwin, a síce, že nejaké skameneliny kambrických predchodcov, ktoré vyplnia medzery stromu života sa predsa len ešte môžu nájsť v budúcnosti. Toto sa samozrejme z vedeckého hľadiska úplne vylúčiť nedá, lebo každý naozaj poctivý vedec to smerom do budúcna musí ponechať otvorené ako hoci čo i len teoreticky možné. J. Wells to však považuje za krajne nepravdepodobné: „Doteraz sa to ešte nestalo a to už boli vykopané milióny skamenelín. Pritom máme dosť dobré vrstvy usadenín z predkambrickej éry, aby nám mohli zachovať nejakých predkov, ak by takí boli.“ Britskí geológovia M. J. Bennton, M. A. Willis R. Hitchin došli v tejto súvislosti k tomuto záveru: „Fosílne nálezy z raných období sú zjavne nekompletné, no možno ich brať ako adekvátnu ilustráciu širokej vzorky histórie života.“ Brané z vedeckého hľadiska, je vysoko pravdepodobné, že fosílie živočíchov, o ktorých by sme s istotou mohli povedať, že sú predchodcami živočíchov objavujúcich sa v kambriu, sa až doteraz nepodarilo nájsť preto, lebo jednoducho neexistujú.

A Boh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu...“ (1M 1, 20-21)

Druhým častým argumentom, ktorý evolucionisti používajú, aby vysvetlili neprítomnosť skamenelín predchodcov živočíchov, ktoré sa objavili v kambriu, je myšlienka, že pred-kambrické organizmy mali buď veľmi malé, alebo veľmi mäkké telá na to, aby sa zachovali ich skameneliny. Ani táto myšlienka však neobstojí, pretože ako k tomu hovorí Wells: „Máme k dispozícii mikrofosílie baktérií zachované v skalách, ktoré sa datujú až na tri miliardy rokov. A v Austrálii sa našli skameneliny organizmov s mäkkými telami spred kambria – práve z už spomínaného pohoria Ediacara. A aj v samotnej kambrickej explózii vedci našli skameneliny zvierat s mäkkými telami.“

Inou snahou, ako sa zástancovia evolučnej teórie snažia zachrániť hodnovernosť stromu života a evolučnej teórie, ktorá je príznačná predovšetkým už pre tzv. Neodarwinizmus, je vytváranie tzv. molekulárnych filogenetických4 stromov života, v snahe dokázať, že pred kambriom existoval spoločný predok. „Tieto snahy však,“ hovorí J. Wells, „tak isto nie sú veľmi úspešné.“ A vysvetľuje: „Ide totiž o to, že zo samotných skamenelín nemôžete získať žiadny molekulárny dôkaz. To sa dá iba zo živých organizmov. Vezmete molekulu, ktorá je veľmi základnou pre život, povedzme ribozómovú RNA a skúmate ju vo hviezdici, potom budete študovať jej podobu v slimákovi, v červíkovi a v žabe. Snažíte sa nájsť nejaké podobnosti. Ak túto molekulu porovnáte s rozličnými kategóriami zvierat, ktorých stavba tela je rozdielna, a nájdete podobnosti, tak si urobíte záver, že pochádzajú z rovnakého predka a môžete si vytvoriť teoretický evolučný strom.“ „Ale,“ pokračuje Wells, „je tu príliš veľa problémov. Ak si porovnáte tento molekulárny strom so stromom založeným na anatómii, zistíte, že sú veľmi odlišné. Môžete potom preskúmať inú molekulu a vyjde vám zasa iný strom. A nakoniec, ak by ste tú istú molekulu dali na preskúmanie dvom odlišným laboratóriám, môže sa vám stať, že vám dodajú dva odlišné stromy. Niet tu proste žiadneho súladu. Rozporuplnosť medzi fylogenetickými stromami vypracovanými podľa analýz rozličných molekúl a bizarne vypadajúce stromy, ktoré sú výsledkom niektorých molekulárnych analýz, v súčasnosti doviedli molekulárnu analýzu do krízy.“

Záver

Snahy zástancov evolučnej teórie nejakým spôsobom, zoči-voči skutočnostiam, ktoré pred nich stavia kambrická explózia, zachrániť hodnovernosť stromu života, sa teda ukazujú ako nedostačujúce. Táto udalosť vyvracia nielen tento strom ako jednu z evolučných ikon, no ako to už bolo spomenuté, celú teóriu biologickej evolúcie, a to minimálne tým, že ho de facto stavia hore nohami, predstavuje pre evolučnú teóriu mega problém. Náhle a rýchle objavenie sa úplne nových a úplne a dokonale vyvinutých druhov, ba dokonca celých kmeňov živočíchov počas kambrickej explózie, pri ktorých už od čias Darwina vedci márne hľadajú ich fosílnych predchodcov, totiž vôbec nesúhlasí s evolučnou predstavou o vývoji organizmov postupnými a pomalými premenami, ako si to myslel Darwin. Avšak, veľmi dobre zapadne do toho, čo sa o vzniku živočíšneho sveta a rôznosti jeho foriem môžeme dočítať v Božom slove, v Biblii, v 1. knihe Mojžišovej: „A Boh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvormi, živou dušou a vtáctvo nech lieta nad zemou na tvári nebeskej oblohy. A Boh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu...“ (1M 1, 20-21).

Biblia, tiež na jednom mieste hovorí aj o tom, že Stvoriteľ zanechal prostredníctvom svojho stvorenia, človeku v prírode svoj dobre čitateľný podpis, základné informácie o sebe: „Lebo Jeho, len zmyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti, vidieť od stvorenia sveta, po učinených veciach, totiž Jeho večnú moc a Jeho božstvo“ (Rim 1,20). No a v prípade kambrickej explózie je tento Jeho podpis obzvlášť výrazný. Neporovnateľne viac ako z prírody sa však o Ňom dá dozvedieť práve z Jeho Slova. A každý znovuzrodený kresťan, ktorý to s ľuďmi myslí dobre, teda taký, ktorý má živú skúsenosť so vzkrieseným Ježišom Kristom, ktorý sám je Slovo, vám povie nasledovné: Je vo vlastnom záujme každého človeka, aby po ňom siahol, venoval mu čas a zobral vážne, čo hovorí. V hre je totiž oveľa viac ako len nejaká vedecká teória. V hre je človek sám – a to, kde strávi večnosť.

Použité zdroje:

HAŠKOVEC, v – MULLER, O.: Galéria géniov. 222 osobností, ktoré zmenili svet. Bratislava: Príroda, 2006. s. 254.
M. IVANOVÁ et. al.: Slovník cudzích slov A/Z. Bratislava: SPN, 1990. s.313.
L. STROBEL: Kauza Stvoriteľ. Bratislava: Porta Libri, 2005. s. 44-46.
SVÄTÁ BIBLIA
. Preklad Prof. J. Roháčka. Slovenská biblická spoločnosť, 2007.
J. WELLS: Ikony evoluce. Praha: Návrat domů, 2005 s. 30 -41.

1) Carl von Linné (1707-1778) švédsky prírodovedec, známy predovšetkým svojím dielom Sústava prírody, v ktorom zaviedol dvojslovné názvoslovie rastlín, živočíchov a nerastov. Linného klasifikácia za pomoci dvojslovného názvoslovia umožňuje len dvomi slovami presne určiť akéhokoľvek známeho živočícha či rastlinu.

2) Prírodný výber – podľa Darwinovej teórie hybný mechanizmus evolučného procesu založený na myšlienke, že v konkurenčnej súťaži prírody prežijú len silnejšie jedince, ktoré sú schopné obstáť v konkurenčnom boji s inými a lepšie sa prispôsobiť zmenám prostredia.

3) Poznámka: Autor článku ako biblický veriaci kresťan samozrejme osobne nemôže súhlasiť s údajmi pohybujúcimi sa, čo sa týka trvania geologických období Zeme, či prípadne trvania iných časových periód, v miliónoch rokov. Keďže sa však opiera zväčša o argumentáciu J. Wellsa, ktorý s takýmito - z biblického pohľadu prehnane vysokými číslami narába - necháva ich za účelom dobrej a plynulej čítavosti článku zachované.

4) Fylogenéza – historický vývoj rodov, druhov, resp. kmeňov.



Súvisiace články

Vratké opory evolučnej teórie I.|Logos 3 / 2010 | Peter Kováč |Veda a viera
Vratké opory evolučnej teórie IV.|Logos 11 / 2010 | Peter Kováč |Veda a viera
Vratké opory evolučnej teórie V.|Logos 2 / 2011 | Peter Kováč |Veda a viera
Vratké opory evolučnej teórie III.|Logos 9 / 2010 | Peter Kováč |Veda a viera
Chvála života|Logos 8 / 2017 | Bátor Morvay|Skutočný príbeh