A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)
Nikola Zvarová, Brezno

Nikola Zvarová, Brezno

Svedectvo

Milí bratia a sestry, chcem Vás povzbudiť mojím svedectvom o uzdravení očí.

Milí bratia a sestry, chcem Vás povzbudiť mojím svedectvom o uzdravení očí.

Na jar minulého roku som mala dosť vážne poškodené oči slnečným žiarením. Prvé tri dni som si myslela, že to prejde, ale zhoršovalo sa to. V škole som ledva dovidela na tabuľu. Povedala som o tom mame a išli sme k lekárke. Poslala nás do nemocnice v Brezne, tam nám povedali, že je to vážne a poslali nás do nemocnice v Banskej Bystrici. Asi po dvoch hodinách čakania ma konečne vyšetrili a zistili opuch a vypálené niektoré receptory na sietnici. Lekár povedal, že keby som prišla o jeden-dva dni neskôr, oslepla by som, a že musím zostať v nemocnici. Vtedy mi prebehlo hlavou veľa myšlienok, nemohla som tomu uveriť. Zdalo sa mi, že je to len sen. Mama ma utešovala a povedala, že sa nemám strachovať, Boh ma uzdraví.

Nevedela som, ako dlho budem v nemocnici, ale vedela som, že Boh ma uzdraví. Od prvej chvíle v nemocnici som sa modlila v kúpeľni, volala som na Boha a vedela som, že ma počuje. Dostala som istotu uzdravenia aj napriek všetkým negatívnym vyjadreniam lekárov. Uplatnila som autoritu v mene Ježiš a v Jeho mene som povolávala uzdravenie do svojho života. Dotklo sa ma slovo z Marka 10:27, že u Boha je všetko možné. Uvedomila som si, že keď VŠETKO, tak aj uzdravenie mojich očí. Začala som toto slovo prehlasovať do svojej situácie. Po dvoch dňoch strávených v nemocnici som bola na kontrole. Lekár mi oznámil, že nechápe, ako je to možné - že je to asi zázrak - ale opuch úplne zmizol a na ľavom oku sa môj zrak zlepšil z päťdesiat na sto percent, len na pravom oku to bolo trochu horšie. Povedal mi však, že budem musieť zostať ešte aspoň 8 dní v nemocnici.

Vo štvrtok pred zhromaždením v Banskej Bystrici ma prišla pozrieť sestra a bratia z KS Brezno. Povzbudili ma, povedali, že sa budú za mňa modliť a že sa nemusím obávať, že v sobotu už budem na zhromaždení v Brezne. Keď odišli, začala som sa za to modliť. V piatok ma poslali na vyšetrenie k primárke. Keď ma vyšetrila, spýtala sa ma, čo ešte robím v nemocnici, pretože moje oči sú úplne v poriadku a môžem ísť hneď domov.

Tak veľkú vďaku a lásku, ktorú som cítila k Bohu za to, čo učinil, sa ani nedá vyjadriť. Boh nás môže vytrhnúť z akejkoľvek situácie, aj pre nás neriešiteľnej, kde ľudské sily nestačia. Boh to, čo povedal, aj vykoná, lebo je spravodlivý a v Jeho slove je moc.

Nikola Zvarová, KS Brezno


Späť na skutočné príbehy

19 Január, 2011