Narodil som sa v obyčajnej rodine na dedine. Rodičia boli katolíci, tak i ja som bol vychovávaný ako katolík. Svoju vieru praktizovali zodpovedne a to preniesli aj na mňa i brata. Svätili sme všetky sviatky v tejto cirkvi, a potom to prerástlo v úzky vzťah ku katolíckym tradíciám. Po povinných sviatostiach, ako boli 1. sv. prijímanie a birmovka, som svoju vieru začal brať vážne. Mal som vtedy asi 14 -15 rokov. Dovtedy som bol huncút ako každý chlapec na dedine. Raz ma moja mama zobrala na Mariánsku púť do Starých Hôr. Cítil som sa tam dobre, i keď pri studničke to vyzeralo ako na trhu. Môj vzťah k Bohu som bral vždy vážne, hoci ako mladý človek som často upadol do bežných hriechov. Vždy som sa spoľahol, že sa z hriechov vyspovedám a začnem odznova. Začal som sa zaoberať Mariánskymi tradíciami a často som navštevoval Mariánske púte a najviac ma zaujímali Mariánske zjavenia. Bol som päťkrát v Medžugorii a asi na všetkých pútnych miestach na Slovensku. Takto som žil asi do 25 rokov, kedy som spoznal moju manželku Adrianu. Dovtedy som sa aktívne venoval futbalu a v zime som hrával hokej. Po našej svadbe som začal veci vnímať zodpovednejšie. Narodili sa nám dvaja krásni chlapci, ktorých sme vychovávali ako katolíkov, podľa tradície našich rodičov. No začali prichádzať čoraz väčšie a ťažšie manželské povinnosti a moja viera a Mariánska úcta začali ochabovať, aj keď sme chodili pravidelne do kostola. Ale náš Pán mal s nami väčšie plány, za čo som mu veľmi vďačný!

Začalo to tak, že môj brat Anton prijal pozvanie od sestry Gabiky na zhromaždenie KS Milosť do Žiaru nad Hronom. Začal toto spoločenstvo navštevovať a pozval tam aj našu mamu. Postupne prijali do svojho života Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Záchrancu. Bolo to na Vianoce, keď prišli ku mne na návštevu a ja som sa ich spýtal, aká bola u nich vianočná omša. Oni mi prezradili, že už do kostola nechodia, ale navštevujú KS Milosť v Žiari nad Hronom, kde sa dali aj pokrstiť. Bol som z toho šokovaný a v tej chvíli som si myslel, že sa po toľkých rokoch zbláznili. Rozišli sme sa s nepochopením a ostrou výmenou názorov, ale sa musím priznať, že to bol okamih môjho oslobodenia. Veľa som o tom doma premýšľal a prosil Pána Ježiša, aby osvietil moju myseľ. Po tomto čase som mnohokrát telefonoval s mojím bratom, ktorý mi citoval Sväté Písmo a ja som postupne nachádzal pravdu a lásku Pána Ježiša Krista.

Asi po pol roku som prijal pozvanie na zhromaždenie do Žiaru nad Hronom. Bol som milo prekvapený pekným privítaním. Prijali ma medzi seba, akoby som tam patril už niekoľko rokov. Začal som skúmať pravdy sv. Písma, čo sa veľmi nepáčilo mojej manželke. Často sme sa pre zhromaždenie hádali, ale ťahalo ma to čoraz viac a viac. Potom prišla moja prvá veľká skúška. Po návšteve nedeľného zhromaždenia sme mali veľmi ťažkú dopravnú nehodu - čelný náraz. Túto nehodu sme zázračne všetci prežili. Pán Ježiš nás zachránil a ja mu za to zo srdca ďakujem. Po havárii sa vzťah s manželkou ešte vyostril, ale ja som sa to snažil odovzdať do Božích rúk. Po mojom uzdravení som prijal pozvanie od pastora Rastislava Bravčoka na konferenciu KS Milosť do Žiaru nad Hronom. Dotkli sa ma tam slová pastora Jaroslava Kříža o boháčovi a Lazarovi a uvedomil som si, že existencia tzv. očistca je veľký omyl. Rozmýšľal som o tom, ako som mohol toľko rokov prehliadať túto skutočnosť, pretože som tento príbeh veľakrát v Biblii čítal. Neskôr som pochopil, že iba Duch Svätý môže otvoriť naše chápanie. Po nejakom čase som sa zúčastnil zhromaždenia v Budapešti, kde som sa stretol s pastorom Křížom, ktorý mi navrhol krst v Banskej Bystrici a ja som to s láskou prijal. Odvtedy sa môj život zmenil. Mám vrelý vzťah s Pánom Ježišom a som veľmi šťastný, že som sa oslobodil od modlárstva a tradícií. Postupne som evanjelizoval moju manželku a náš vzťah sa udobril. Veľmi mi v tom pomáhala sestra Vierka Rajnohová s manželom a založili sme si modlitebnú skupinu v Žarnovici, kde pozývame nových ľudí a hovoríme im o Božej láske a spasení. Ďakujem Bohu, že sa už obrátila aj moja manželka a sme spolu šťastní. Som presvedčený, že náš život sa uberá správnou cestou, ktorej cieľom je večný život v Nebeskom Jeruzaleme! Ďakujem Bohu aj za mojich dvoch synov Jožka a Janka a veľmi ma povzbudilo uzdravenie Jožka, za ktorého sa modlila Anka Křížová. Za to všetko patrí česť a sláva nášmu Pánovi!

Chcem sa poďakovať mojej rodine, pastorom, bratom i sestrám v našom zbore za ich lásku a trpezlivosť, že mi pomohli pochopiť zmysel môjho života. Veľká česť patrí Bohu, že ma zachránil od večnej smrti, a že sa mi dal spoznať, aký je veľmi dobrý, láskavý a zhovievavý v každom čase. Boh dá v živote každému človeku šancu a nádej, kto ho úprimne hľadá a miluje. Chcem povzbudiť všetkých čitateľov, že aj Teba Boh miluje a čaká na Teba, že sa navrátiš k Nemu. Boh má otvorenú náruč a dá sa Ti spoznať, ak ho v modlitbe zo srdca o to požiadaš. Boh Ťa určite požehná, veď je to náš milujúci Otecko. Na záver ďakujem Bohu za všetko, čo pre mňa a moju rodinu urobil. Za to Mu patrí všetka česť a sláva na večné veky. Halleluja !!!