Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon. (Galaťanom 5,22-23)
O Bohu som vedela odmalička, modlila som sa k Nemu naučené modlitby, ale ani v kostole, ani pri odrecitovaných modlitbách som necítila Jeho prítomnosť, aj keď som si už ako dieťa uvedomovala, že je všade, všetko vidí, všetko počuje. Absolvovala som cirkevnú zdravotnícku školu a počas štúdia som sa dostala dokonca aj do Vatikánu a na audienciu u pápeža Jána Pavla II. Veľa som od toho stretnutia očakávala, ale práve na tejto audiencii som si uvedomila, že deduško, ktorého už bolo treba podopierať, je tiež len človek. Ako teda môžu všetci kňazi dávať rozhrešenie? Veď sú to ľudia ako aj my. Tešila som sa síce, že som stretla takú známu celebritu, ale v ten istý deň sme v Ríme v katakombách stretli Toma Cruisa a Nicol Kidman, a musím priznať, že z tohoto stretnutia som sa ako študentka tešila viac.
Kedy som sa skutočne obrátila k Bohu? V deň môjho sobáša v katolíckom kostole, kedy som pochopila už definitívne, že aj keď budem mať všetky sviatosti, stále to nie je tak, ako by som to chcela cítiť. Donútila som môjho manžela ísť na sobáš do kostola aj napriek tomu, že už nášho Pána poznal. Našu svadobnú noc sme s manželom kľačali na kolenách, prosili sme Boha, aby nám odpustil hriechy, aby aj moje meno bolo zapísané v nebesiach. Po chvíli mi však zostalo veľmi zle, mala som pocit, že mi niekto sedí na ramenách, alebo ma niekto tlačí za plecia dole k zemi. Veľmi som sa zľakla a prosila manžela, nech niečo so mnou robí, že takto ťažko mi ešte nikdy nebolo. Mala som pocit, že sa mi stane niečo veľmi zlé. Na druhej strane som zase silno cítila, že mám ísť do detskej izby. Nevedela som prečo - teraz to už viem. Nachádzala sa tam manželova Biblia. Prosila som Boha, aby mi ukázal tie správne slová, aby som pochopila, čo mám urobiť, aby sa mi uľavilo a ten ťažobný, zlý pocit prešiel. Otvorila som Božie slovo v Knihe kazateľa, 3. kapitola: „Všetko má svoj čas a svoju hodinu, každá vec pod nebom.“ Pochopila som, že musím vyznať všetky svoje hriechy a prosiť Boha o odpustenie. Zrazu som si spomenula, že asi pred pol rokom som sa stretla s človekom, ktorý sa mi sám priznal, že sa venuje čiernej mágii. Prehováral ma, že by som sa mala venovať vešteniu, že mám na to predpoklady a pod. Vytiahol náramok z veľkých čiernych guľôčok (podobné ako ruženec u katolíkov), prikladal mi ich na čelo a čosi odriekal. Prečo som mu to dovolila? Bála som sa ho, lebo mi predtým povedal, ako vie zo šálky čaju prinútiť niekoho k samovražde, ako niekoľkokrát dokázal opustiť svoje telo a pozoroval ľudí vzdialených od neho mnoho kilometrov. Neviem, čo odriekal, ale to bolo moje poviazanie a môj ťažobný pocit pri modlitbe prijatia, keď sa mi zdalo, že asi zomieram.
Celú svadobnú noc sme si s manželom čítali Božie slovo, modlili sme sa a prosila som o odpustenie všetkých hriechov, na ktoré som si spomenula. Vďaka Bohu, uľavilo sa mi a ja som konečne pochopila, ako cítiť Božiu prítomnosť a že žiadna socha v kostole, ani pán farár ma nespasí. Len vďaka nášmu Pánovi Ježišovi máme odpustené hriechy, len Syn je dverami, ktorými môžeme prísť k Otcovi (Ján 10,9).
V novembri minulého roka som mala veľké zdravotné problémy a už som bola objednaná na operačný zákrok na gynekológii s diagnózou - Cysta Bartholini. Mala som bolesti, zvýšenú teplotu, nemohla som už poriadne ani sedieť. Takú istú operáciu som zažila pred ôsmimi rokmi, takže som vedela, čo taká operácia znamená. Ako matka dvoch detí som ale mala oveľa väčší strach ako pred ôsmimi rokmi. Keď je človeku ťažko a má bolesti, urobí všetko pre to, aby sa mu uľavilo. Jasné, že som prosila Boha, aby mi pomohol, ale ako zdravotník som sa vždy spoliehala na medicínu. Aj keď som tvrdila, že verím v uzdravenie Božou mocou, nebolo to tak. Poprosila som pastora, aby sa za mňa v zhromaždení modlil. Mala som problém to prijať, prosila som Boha, aby ma posilnil vo viere, aby ma uzdravil, aby som nemusela ísť na operáciu. Už v zhromaždení som si uvedomila, že som tomu nikdy naozaj neverila a vlastne som z Boha urobila klamára. Prišlo mi to veľmi ľúto, plakala som ako malé dieťa a prosila Boha o odpustenie. Sme veľmi nevďační, keď kričíme k Bohu, až keď nám je ťažko.
Pochopila som, že musím vyznať všetky svoje hriechy a prosiť Boha o odpustenie
V noci po zhromaždení som mala obrovské bolesti a priznám sa, že som znova začala pochybovať, že mňa Boh môže uzdraviť. Začala som však vyznávať ako verím v uzdravenie v mene Ježiša Krista, že nezomriem, budem žiť, že nepotrebujem žiadnu operáciu, že budem uzdravená v mene Ježiša Krista a všade budem rozprávať skutky Hospodinove. Keď som ráno vstala, už som vedela, že som bola uzdravená a Boh vypočul naše prosby. Teplota mi úplne klesla, bolesti ustúpili. Cysta mi praskla, čistila sa prirodzenou cestou. Celé dopoludnie som bola veľmi slabá, cítila som sa skoro ako po mojej prvej operácii, ale v ten deň každý kto ku nám prišiel, alebo telefonoval, počul skutky Hospodinove - ako ma náš Pán uzdravil. Samozrejme, bola som aj u lekára, ktorý potvrdil, že cysta sa zmenšuje, a chirurgický zákrok je už nepotrebný.
Vďaka Pánovi Ježišovi som mohla aj ja byť uzdravená a už nepochybujem, aj keď som zdravotník. Viem, že Boh je ten istý včera, dnes a naveky (Židom 13,8). On je Alfa i Omega (Zjavenie 1,8).
Náš syn Tomáško sa narodil predčasne v šiestom mesiaci a doteraz už ako štvorročný je sledovaný kardiológom, pretože mal nevyvinuté pľúca a vrodenú srdcovú chorobu. V decembri minulého roka nás kardiológ odporučil do Detského kardiocentra s diagnózou VCC (vrodená srdcová choroba) a DAB (skrat na veľkých tepnách - aorte a pľúcnej tepne). Skrat na veľkých tepnách znamenal to, že medzi aortou a pľúcnou tepnou sa nevytvoril uzáver a dochádzalo k miešaniu krvi z aorty do pľúcnej tepny. Kedysi bola liečba len operatívna, dnes sa katétrom priamo do srdca zavádza akoby „štupeľ“ na uzavretie. Všetci v zhromaždení sme sa modlili za Tomáškovo uzdravenie a prosili Boha, aby vytvoril uzáver na veľkých tepnách a aby Tomáškovo srdiečko fungovalo tak ako má. V januári tohto roka sme boli na vyšetrení v Detskom kardiocentre, kde lekár úplne vylúčil skrat na veľkých tepnách a nielen to. Záverečná diagnóza znela: Sine VCC (bez vrodenej srdcovej choroby). Tomáško má srdiečko úplne zdravé vďaka nášmu Pánovi, Jemu patrí všetka chvála a sláva na nebi i na zemi!!! Len Pán Ježiš môže otvoriť to, čo je zatvorené a zatvoriť to, čo je otvorené (Zjavenie 3,7).
Chcem sa na záver poďakovať všetkým bratom a sestrám, ktorí sa za nás modlili a držali pôst. Nech Vás všetkých náš Pán Ježiš Kristus požehná.
