Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)
Magdaléna Prašilová, Žilina

Magdaléna Prašilová, Žilina

Svedectvo Magdalény Prašilovej

O Bohu som mala detské predstavy a veľa vecí som nechápala. Keď som zistila, že na moje otázky nikto nevie odpovedať, žila som život ako väčšina mladých ľudí - bez záujmu o Boha.

Vyrastala som v rímskokatolíckej rodine, už od detstva som chodila každú nedeľu s rodinou do kostola, no nejako výnimočne ma to nezasiahlo. O Bohu som mala detské predstavy a veľa vecí som nechápala. Keď som zistila, že na moje otázky nikto nevie odpovedať, žila som život ako väčšina mladých ľudí - bez záujmu o Boha.

Aj keď som neupadla do nejakých závislostí ako sú drogy, či cigarety, žila som v podstate prázdny a bezcieľny život. Zlom prišiel, keď sa obrátil môj strýko. Ten rozprúdil v našej rodine veľa debát, hovoril o Božom slove a o tom, že Boh je živý a skutočný. Viac ako inokedy sa o Bohu hovorilo aj u nás doma a začala som tomu venovať väčšiu pozornosť. Chcela som vedieť, kto má pravdu, či môj strýko alebo zvyšok rodiny. Neskôr sa obrátila aj jeho manželka a po určitom čase som sa jej začala zo zvedavosti vypytovať na veci, ktoré ma zaujímali a bola som prekvapená, že mi vedela odpovedať hádam na všetko. To som potrebovala! Nikto mi nevedel veci tak dobre vysvetliť ako ona. Všetko, čo som kedy chcela vedieť, bolo v Božom slove. Veľa sme sa o tom rozprávali. Počas letných prázdnin som s nimi (mojim strýkom a jeho ženou) párkrát zašla do zboru a chodievala som s nimi aj na evanjelizácie. Tam som sa obrátila k Bohu. O pár mesiacov potom, sa vďaka Pánovi, obrátili aj moji rodičia. Môj život už nebol taký prázdny ako predtým. Nastala zmena v mojich osobných názoroch, a tiež som sa na určité veci začala pozerať inak ako predtým.

Ešte pred obrátením mi lekár povedal, že mám chorobu, ktorá sa v mojom prípade nebude dať nikdy vyliečiť - komorová extrasystolia (zjednodušene - arytmia srdca). Nasadil mi silné lieky a ich užívaním chcel docieliť to, aby sa môj zdravotný stav viac nezhoršoval. Chodila som na pravidelné kardiologické prehliadky a na mojom stave nenastali žiadne zmeny. Celkovo 12 percent z práce môjho srdca bolo chybných. Po mojom obrátení som začala mať nádej a vieru v to, že budem uzdravená aj napriek tomu, že to z medicínskeho hľadiska nebolo možné. Počula som veľa kázní a svedectiev o uzdravení a to ma veľmi povzbudilo. Počas jedného zhromaždenia sa náš pastor modlil aj za moje uzdravenie a ja som išla domov s presvedčením, že som zdravá. Tak som prestala užívať predpísané lieky. Pri najbližšej kontrole som lekárovi nedokázala povedať pravdu, že lieky neužívam preto, lebo verím, že som uzdravená. Lieky som naďalej neužívala a na ďalšiu kontrolu som išla s pocitom strachu. Môj strach bol viditeľný, čo si okrem sestričky všimol aj lekár. Mala som vysoký tlak a srdce mi bilo ostošesť. A okrem toho nebilo správne... Extrasystolie tam stále boli. Lekár sa na mňa pozrel so slovami: „Veď ty máš oči ako sova, teba odkiaľ vypustili?!... Sestrička, môžete jej tam rovno rezervovať prehliadku na každý mesiac do konca roka! Ak sa to nezmení, pridáme ďalšie lieky!“ To bola tá najnepríjemnejšia prehliadka, akú som kedy zažila. Som si istá, že ten strach bol dôsledkom môjho klamstva, z ktorého som bola usvedčovaná, a že to bola prekážka úplného uzdravenia, preto som lieky začala znova užívať. Ďakovala som Bohu za uzdravenie, aj keď som arytmiu stále pociťovala. Bola som pokojná, verila som, že choroba vo mne je už zlomená a je len otázkou času, kedy sa stratia aj jej príznaky.

Nevidím tu ani jednu extrasystoliu, nechápem to! Taký prípad som tu ešte nemal, je to vynikajúce!

Po troch týždňoch, keď som išla na kontrolu, bola som úplne pokojná. Tam ma sestrička napojila na EKG prístroj a lekár na monitore počítača sledoval prácu môjho srdca v pokoji, aj pri záťaži. Dlhšie než zvyčajne pozoroval graf, až nakoniec vyjadril svoje veľké prekvapenie: „Nevidím tu ani jednu extrasystoliu, nechápem to! Taký prípad som tu ešte nemal, je to vynikajúce!“ Pomyslela som si: „Zázrak!!! Dostalo sa mi toľko milosti, Boh je taký úžasný!“ Celou cestou späť som so slzami v očiach chválila Boha, ďakovala Mu a doteraz stále ďakujem za Jeho veľkú milosť, uzdravenie a večný život.

Poznámka pastora J. Kříža: Správanie sestry Prašilovej bolo správne. Keď sa modlíme k Bohu a veríme v uzdravenie, je dobre počkať na lekársky posudok. Ak k uzdraveniu došlo, lekár dávky liekov obyčajne zníži a potom úplne vysadí. Nesúhlasíme so svojvoľným prerušením liečby. Vážime si prácu lekárov, modlíme sa za nich a sme radi, že sú medzi našimi členmi.


Späť na skutočné príbehy

16 Január, 2011