Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci. (1. Korinťanom 4,20)

Apoštol Pavol

a celibát v 1. liste Korinťanom 7

logos-04-2019-depositphotos-146662601-xl-2015.jpg

Už autor 2. Petrovho listu tvrdil, že v Pavlových epištolách „sú isté veci ťažko pochopiteľné“ (2Pt 3,16) a nemožno sa ubrániť dojmu, že medzi ne zrejme patrí aj 7. kapitola 1. listu Korinťanom. Pokiaľ ide o tému manžel­stva a celibátu, je to snáď najdôležitejšie miesto celého Nového zákona. O jeho význame a interpretácii sa vedú diskusie už od antiky a neustávajú dodnes, o čom svedčí aj stále prebiehajúca polemika o hodnote a mieste klerikálneho celibátu v cirkvi. Možno skutočne nie je tak jednoduché pochopiť, čo presne Pavol chcel týmto posolstvom korintskej cirkvi odkázať, to však nemôže byť dôvod, aby sme sa o to nepokúsili.

Úvodný kontext – odpoveď na predošlý list

1. list Korinťanom bol napísaný apoštolom Pavlom ako odpoveď na predchádzajúci list, ktorý od korintskej cirkvi obdržal. To je fundamentálny poznatok, bez ktorého zohľadnenia nie je možné k interpretácii tohto textu vôbec pristupovať. To, že nemáme k dispozícii pôvodný list od korintských kresťanov, nám, samozrejme, komplikuje správne pochopenie Pavlovho textu. Celé nás to ale vedie k záveru, že obsah 7. kapitoly nie je možné považovať za univerzálne a vyčerpávajúce vyučovanie na tému manželstva a celibátu – je to reakcia na konkrétne formulované problémy v predošlom nedochovanom liste. Pavlove odpovede na rôzne otázky, poskytnuté od 7. kapitoly až do konca listu, nám ale celkom prirodzene dávajú určité indície o tom, aké problémy korintskí bratia riešili. 7. kapitola začína typickou formulkou peri de (ohľadne toho alebo pokiaľ ide o to). Toto slovné spojenie spravidla naznačuje, že Pavol sa chystá reagovať na špecifickú tému alebo otázku, ktorú mu Korinťania položili v ich liste. Tieto dve slová nájdeme ďalej aj vo veršoch 7,25; 8,1; 12,1; 16,1; 16,12 a vždy uvádzajú Pavlovu odpoveď na iný problém.

„Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy“ (7,1)

Pavol svoj výklad v 1Kor 7 uvádza slovami: „Pokiaľ ide o to, čo ste písali: Dobre je, ak sa muž nedotýka ženy.“ Tento verš je celkom rozumne mnohými komentátormi chápaný ako citácia z listu, ktorý predtým Pavol obdržal od korintskej cirkvi – nie jeho osobný názor. Opačné tvrdenie totiž nedáva veľmi zmysel v súvislosti s nasledovným textom kapitoly, ale nezapadá ani do celkového obsahu ostatných pavlovských spisov a Písma obecne (porov. Gn 2,18; 1Tes 3,3-4; Ef 5,25-33; 1Tim 3,2-5; 4,1-3; Hebr 13,4; pre podrobnú argumentáciu pozri: Collins 2013, s. 113-117; Deming; Garland).

V korintskom zbore zjavne kolovali pomerne radikálne asketické myšlienky, na základe ktorých sa niektorí domnievali, že sex je niečo, čoho sa treba zrieknuť bez ohľadu na to, či je človek slobodný, alebo žije v manželstve. Už to, že Pavol musel jednoznačne napísať, že sex v manželstve je vlastne povinnosťou (v. 2-5), a že manželstvo ako také nie je hriechom (v. 9,28,36,38), nám naznačuje, že niekto iný tvrdil opak. To, samozrejme, muselo vyústiť aj do otázok súvisiacich s rozvodom, na ktoré Pavol musel dať jednoznačné odpovede (v. 10-16).

„Neodopierajte sa jeden druhému…“ (7,2-5)

Pavol nikoho nenecháva na pochybách, že sex v rámci manželstva nie je voľbou, ale skôr prikázaním. Obaja partneri sú povinní plniť si svoje manželské záväzky, a to z dôvodu ochrany pred smilstvom. To znamená, že manželský sex nie je v žiadnom prípade problémom – to je len ten mimomanželský (vo všetkých svojich variantách). A v Korinte, rušnom prístavnom meste, bolo zrejme k takémuto počínaniu ešte viac príležitostí než inde (pozri 5,1-2; 6,16-18). Pavol však pripúšťa, že aj manželská zdržanlivosť, ktorá bola asi v Korinte hlásaná, je predsa len možná. Má však tri podmienky. 1) Bude to len na určitý čas, 2) len s obojstranným súhlasom manželov, 3) a len z dôvodu modlitby (a možno pôstu?). Potom majú byť manželia znovu spolu, aby neboli zbytočne pokúšaní k hriechu (v. 5).

Sexuálna zdržanlivosť niektorých Korinťanov bola zrejme podnietená myšlienkou, že sex je niečo úboho telesné, čo stojí v protiklade k vznešene duchovnému životnému štýlu prostého sexuality. Pavol tu však chce povedať, že akokoľvek „duchovný“ človek môže byť, telu len tak neunikne a nebezpečenstvo vážneho hriechu je zbytočne až príliš blízko. Sex ako taký v rámci manželstva hriešny nie je. Sexuálna čistota teda pre Pavla neznamená úplné zrieknutie sa pohlavného správania, inak povedané zachovávanie celoživotného celibátu, ale znamená (paradoxne) pravidelný intímny styk v rámci manželskej zmluvy.

Vdovci (7,6-9)

Výklad verša 6: „Toto vám uvádzam ako možnosť, nie ako rozkaz,“ je trochu sporný. Nie je totiž jasné, k čomu sa vzťahuje Pavlovo „toto“. Môže sa teoreticky vzťahovať na predošlý výrok, ale niektorí naznačujú, že sa vzťahuje skôr na to, čo nasleduje: „Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak“ (v. 7). Téza, že Pavlovo „toto“ sa vzťahuje na predošlú pasáž, kde hovorí o abstinencii z dôvodu modlitby (v. 5), však dáva zmysel. Pavol tu teda zrejme hovorí, že zdržanlivosť kvôli modlitbe je možná (na istý čas a so vzájomným súhlasom oboch manželov), ale nie je to prikázanie (Fee, s. 283-284).

Pokiaľ ide o nasledujúci verš (7), otázka znie: čo znamená „byť ako Pavol“? Iste, znamená to byť neženatý, ale to nemusí byť presné. O Pavlovom rodinnom stave pred spísaním 1. listu Korinťanom síce nevieme nič, ale vzhľadom k tomu, že bol pôvodne váženým farizejom, len ťažko budeme hľadať dôvody, prečo by sa ženiť nemohol alebo nechcel. Aj podľa kontextu v 1Kor 7 sa zdá pravdepodobnejšie, že bol Pavol kedysi ženatý a neskôr ovdovel. O takých, ktorí sú slobodní a ešte nikdy ženatí/vydaté neboli, Pavol hovorí až od v. 25. Keď teda povzbudzoval, aby boli všetci ako on, mal na mysli, aby po smrti partnera zostali slobodní ako on (Collins 2013, s. 125-127). Ak však vedia, že tak žiť nedokážu a budú stravovaní túžbou, nie je hriechom sa oženiť/vydať (v. 9). Každý má totiž vlastný dar (charisma), jeden tak a druhý inak, čo zjavne znamená, že darom pre niekoho je manželstvo, pre iného zdržanlivosť – celibát (v. 7).

O rozvode (7,10-16)

Pokiaľ ide o rozvod, je Pavol úplne v súlade s Ježišovým učením z Mt 19. Rozvod nie je prípustný a kresťan nemá byť iniciátorom rozvodu ani v prípade zmiešaných manželstiev s pohanmi (v. 12-13). Ak však pohanský partner vo vzťahu už pokračovať nechce, treba zachovať pokoj a nechať ho odísť (v. 15). V takýchto prípadoch teda nemá byť vina na strane kresťanského partnera, pretože ten sa má snažiť manželstvo udržať – veď neveriaci manžel alebo manželka sa stále môže obrátiť (v. 16). Rozvod je teda kresťanovi nekompromisne zakázaný a ani túžba žiť „duchovne“ v stave odriekania a celibátu nemôže byť ospravedlnením.

Teologický argument (7,17-24)

Tieto verše predstavujú vsuvku, v ktorej Pavol vysvetľuje princíp svojho uvažovania. Je to v istom zmysle základ celej kapitoly, ktorý spája časť predošlú (7,1-16) a časť nasledovnú (7,25-40). Od 1Kor 7,17-24 sa odvíja Pavlov postoj pre manželstvo aj pre celibát. Je v podstate obsiahnutý v slovách: „Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh“ (v. 17). Myšlienku ďalej rozvíja:

„Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať! Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný. Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi“.
(7,18-21)

Manželstvo ani celibát, rovnako ako obriezka ani neobriezka, neučiní človeka lepším alebo duchovnejším. Ani pozemská sloboda a otroctvo v tomto zmysle nič neznamenajú. Tieto veci sú pre spásu a kvalitu vzťahu s Bohom ničím. Preto Pavol nabáda: „Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí“ (v. 23). V liste Kolosanom 2,16-23 rieši podobný problém:

„Ak ste teda s Kristom zomreli živlom sveta, prečo sa ako tí, čo žijú vo svete, podriaďujete predpisom: Neber do rúk, neokús, ani sa nedotýkaj? (…) Vyzerá to ako múdrosť, ako zvláštny prejav nábožnosti, sebaponižovania a telesného umŕtvovania. No nikomu nie sú na česť, ale len na uspokojenie telesného zmýšľania.“

Nie je teda treba príliš počúvať tých, ktorí chcú presadiť nové a zbytočné ustanovenia, ktoré človeka akurát zotročia. Nie je ani dobré počúvať tých, ktorí hovoria, že „dobre je, ak sa muž nedotýka ženy“.

O dosiaľ neženatých a nevydatých (7,25-40)

Od 25. verša Pavol už hovorí o niečom inom, než doposiaľ. Pasáž je oddelená od predošlého výkladu frázou peri de. V 1Kor 7,1-24 sa Pavol pohyboval len vo svete ženatých a vydatých, prípadne tých, ktorí boli v manželstve v minulosti a dôsledkom smrti partnera už v tomto stave nie sú. Teraz však chce vyjadriť svoj názor na otázku, či je dobré, aby sa brali mladí ľudia, ktorí ešte nikdy predtým manželstvo neokúsili. Hneď na úvod Pavol zdôrazňuje, že ohľadom tejto témy „nemá príkaz Pánov“, a že ide teda o jeho názor. Vo verši 26 používa (upravený) korintský slogan a hovorí: „Myslím si teda, že je dobré pre človeka – a to pre nastávajúcu núdzu – aby zostal tak, ako je.“ Bol presvedčený, že „čas je krátky“, a z tohto eschatologického pohľadu hodnotil aj manželstvo. Totiž, ak je koniec blízko, nie je treba sa rozptyľovať svetskými vecami, ktoré čoskoro pominú. Ak je koniec blízko, na čo sa ešte ženiť a vydávať, keď potom tieto zväzky zaniknú (Mt 22,30). Pavlovo odporúčanie celibátu je v 1Kor v podstate čisto pragmatické.

„Myslím si, bratia, že čas je krátky! Napokon aj tí, čo majú ženy, nech sú, akoby nemali. Tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali, čo kupujú, akoby nič nemali, a tí, čo užívajú svet, akoby neužívali, lebo terajšia podoba sveta sa míňa“.
(v. 29-31)

V tomto prípade ide podľa niektorých o citáciu alebo parafrázu z apokalyptickej literatúry, ktorú Pavol zjavne poznal (Deming, s. 181 a ďalej). Niektoré podobné motívy sa dajú nájsť aj v kanonických textoch i v mimobiblických spisoch (napr. Mt 24,19). Výrok, „tí, čo majú ženy, nech sú, akoby nemali“ neznamená, že sa ženatí muži majú rozviesť alebo svoje ženy ignorovať. Znamená to, že na manželstve už jednoducho toľko nezáleží, pretože vo večnosti už manželstvo nebude. Z tohto pohľadu je v aktuálnej situácii manželstvo pre Pavla zbytočným roz­ptýlením a bremenom, ktoré je lepšie na seba nebrať a radšej sa na 100% venovať službe, než príde koniec (v. 32-35).

Je jasné, že Pavol mal aj subjektívne dôvody, prečo celibát v tejto situácii odporúčal viac než manžel­stvo (a otvorene to priznáva). Osobne celibát preferoval, veď v ňom žil (asi nie celý život, ale v dobe spísania 1Kor určite) a uvedomoval si, aké výhody do jeho služby tento stav prináša. Asi ťažko by Pavol mohol slúžiť tak dynamicky, keby sa musel starať o rodinu. Preto celibát odporúča aj ostatným, tým, ktorí ho zvládnu (alebo tým, ktorým je daný?). Naproti tomu, tých, ktorí vedia, že by sa v stave celibátu iba trápili, upokojuje a hovorí, že kto sa ožení, nehreší, ba dokonca „robí dobre“ (v. 38).

V posledných dvoch veršoch kapitoly Pavol ukazuje, pred akou voľbou vlastne stoja slobodné ženy. Ak sa vydajú, budú priviazané k manželovi, pokiaľ on nezomrie. Ak sa vydajú, nemôžu to vziať späť. Ak by manžel snáď zomrel, budú mať možnosť tejto voľby znovu: vydať sa alebo zostať tak. Podľa Pavla je lepšie sa v takej situácii nevydávať, žena je však slobodná učiniť tak, ako chce. Tieto posledné verše (v. 39-40) teda opakujú aj závery, ktoré Pavol predkladá v prvej časti kapitoly (v. 1-24).

Po tom všetkom Pavol svoj výklad končí trochu zvláštnym tvrdením, že aj on „má Božieho Ducha“ (v.40). Táto bodka za celou kapitolou je veľavravnejšia, než by sa mohlo zdať. Tí, ktorí tvrdili: „dobre je, ak sa muž nedotýka ženy“, sa zrejme radi odvolávali na duchovné kvality celibátu a na Svätého Ducha samotného. Pavol preto považoval za vhodné upozorniť na skutočnosť, že on, hoci má odlišný názor, má takého Ducha tiež.

Záverečné zhrnutie

Komentovaná pasáž zjavne neponúka ucelený výklad apoštola Pavla na tému manželstva a celibátu. Je zjavné, že celá argumentácia 7. kapitoly 1. listu Korinťanom je vedená z pozície správneho určenia hodnoty celibátu v životoch veriacich, pričom sa Pavol snažil odpovedať na vopred dané otázky. Manželstvo je na tomto mieste len sekundárna téma, o ktorej je reč, pretože, samozrejme, s celou záležitosťou nerozlučne súvisí.

Pavol sa nikde ani len náznakom nezmienil, že by sex ako taký bol niečím nečistým alebo nesprávnym, pokiaľ je praktizovaný v manželstve. Práve naopak, obaja partneri sú povinní si vychádzať v tomto smere v ústrety (v. 2-5). Zaujímavým momentom je, že sa neodvolával ani na starozákonné ustanovenia o sexuálnej čistote ako mnohí autori propagujúci celibát po ňom. Skutočným cieľom Pavlovho pojatia celibátu vlastne vôbec nie je sexuálna zdržanlivosť, ale celkom pragmatická väčšia voľnosť k službe. Sexuálna abstinencia je už len akýmsi „vedľajším produktom“ tejto voľnosti (Deming, s. 216), pretože sex mimo manželstva je, samozrejme, nemysliteľný.

Napokon, Pavlovo odporúčanie celibátu, ovplyvnené do veľkej miery presvedčením, že prichádza koniec, nemá byť chápané ako pevne daná „Pánova vôľa“ (v. 25). Je to jeho osobný názor. A tento názor sa zdá byť značne vzdialený téze, že sexuálna zdržanlivosť alebo obecne askéza, má nejaký vplyv na kvalitu duchovného života. Celibát predsa nikoho neurobí lepším, svätejším ani duchovnejším. V tomto zmysle sú celibát i manželstvo ničím.

 

Literatúra:

BALTENSWEILER, Heinrich: Die Ehe im Neuen Testament. Exegetische Untersuchung über Ehe, Ehelosigkeit und Ehescheidung. Zürich 1967.

BROWN, Peter: Tělo a společnost. Muži, ženy a sexuální odříkaní v raném křesťanství. Brno 2000.

CAMPBELL, Ken M. (ed.): Marriage and Family in the Biblical World.
Downers Grove 2003.

COLLINS, Raymond: Accompanied by a Believing Wife. Ministry and Celibacy in the Earliest Christian Communities. Collegeville (Minnesota) 2013.

COLLINS, Raymond: First Corinthians. Sacra Pagina Series 7, Collegeville (Minnesota) 1999.

CONZELMANN, Hans: Der erste Brief an die Korinther. Kritisch-exegetischer Kommentar über das Neue Testament 5, Göttingen 1981.

DEMING, Will: Paul on Marriage and Celibacy. The Hellenistic Background of 1 Corinthians 7. Grand Rapids (Michigan) – Cambridge 2004.

FEE, Gordon: The First Epistle to the Corinthians. New International Commentary on the New Testament, Grand Rapids (Michigan) 1987.

GARLAND, David: The Christian’s Posture Toward Marriage and Celibacy. 1 Corinthians 7. Review & Expositor 80, 1983, č. 3, s. 351-362.

HEID, Stefan: Zölibat in der frühen Kirche. Die Anfänge einer Enthaltsamkeitspflicht für Kleriker in Ost und West. Paderborn – München – Wien – Zürich 2003.

HUNTER, David: The Reception and Interpretation of Paul in Late Antiquity. 1 Corinthians 7 and the Ascetic Debates. In: DiTommaso, Lorenzo – Turcescu, Lucian (edd.): The Reception and Interpretation of the Bible in Late Antiquity. Leiden – Boston 2008, s. 163-192.

JOHNSTON, Robert: Marriage and Celibacy. A Study of 1 Corinthians 7. The Covenant Quarterly 29, 1971, č. 2, s. 3-8.

McARTHUR, Harvey: Celibacy in Judaism at the Time of Christian Beginnings. Andrews University Seminary Studies 25, 1987, č. 2, s. 163-181.

RYŠKOVÁ, Mireia: Pavel z Tarsu a jeho svět. Praha 2014.



Súvisiace články

Skutky apoštolov V.|Logos 10 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov|Logos 5 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov II.|Logos 6 / 2009 | Rastislav Bravčok |Vyučovanie
Skutky apoštolov 8. a 9. kapitola|Logos 7 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie
Skutky apoštolov 10.–11. kapitola|Logos 10 / 2016 | Daniel Šobr |Preklad Biblie