Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2. Korinťanom 3,17)

Bezpečnostné výzvy západnej civilizácie

logos-09-meseznikov.jpg

V utorok 16. septembra navštívil banskobystrické Kresťanské spoločenstvo Milosť známy politológ Grigorij Mesežnikov.

Mnohí obyvatelia nášho mesta, ale aj iných častí Slovenska si prišli vypočuť jeho prednášku, v ktorej sa zameral na aktuálne dianie vo svete. Jej obsah sa vám pokúsim priblížiť v nasledujúcej reportáži.

Vo väčšine západných krajín prevláda liberálna demokracia. Môžeme povedať, že v štátoch s takýmto zriadením sa žije lepšie ako inde. Civilizácia sa tu vyvíjala na judeokresťanských zá­kladoch a za posledné dve storočia tu nastal obrovský civilizačný a technologický posun, ktorý dennodenne vnímame. Samozrejme, nezabúdajme, že z hľadiska usporiadania sa sem okrem Európy a USA radia aj krajiny ako Austrália, Nový Zéland, Izrael či Japonsko.

Ako západnú spoločnosť vnímajú v krajinách východnej pologule? Značná časť obyvateľstva týchto krajín má záujem o demokratický typ zriadenia. Na druhej strane vidíme veľký odpor voči tomu, aby sa princípy liberálnej demokracie uplatnili v islamských krajinách. Dokonca sa objavuje aj snaha vstúpiť do konfrontácie. V arabskom svete existuje mnoho politických síl či organizácií, ktoré by najradšej zničili západné civilizačné spoločenstvo. Problém spočíva aj v islamskom náboženstve, ktoré neakceptuje spoločnosť založenú na judeokresťanských základoch.

Po tom, čo hosť večera Grigorij Mesežnikov naznačil aktuálnu situáciu, položil otázku: „Čo je z hľadiska prežitia západnej civilizácie rizikové?“

Ako dva závažné problémy pomenoval islamský a ruský faktor. Oba sa dostávajú do popredia, ale odlišujú sa od seba. Pokým islamský je globálny, ruský sa týka najmä oblastí v blízkosti ich domoviny.

Na nedávnej konferencii GLOBSEC v Bratislave vystúpil americký odborník pre národnú bezpečnosť George Friedman. Podľa jeho názoru v priebehu posledných storočí dochádza k cyklu, v ktorom súperí ekonomicky silný, avšak vojensky slabý „európsky polostrov“ a chudobné, no vojensky mocné Rusko.

Štát Izrael od svojho založenia takmer nepretržite bojuje o svoje prežitie, preto vynakladá mnoho úsilia a prostriedkov na obranu štátu.

V 20. storočí sa dominancia Ruska začala zmenšovať, najmä po rozpade Sovietskeho bloku v roku 1991. Rusi túto udalosť vnímajú ako veľkú krivdu. Ako sa zmienil politológ, expanzia bola akousi formou ruského národného bytia. Dnes sa pokúšajú obnoviť aspoň sčasti vplyv na územiach, kde dominovali pred spomínaným rokom. Na margo tejto snahy Grigorij Mesežnikov dodal, že ide o myšlienku, ktorá nemá historickú perspektívu. Rozpad ZSSR bol zapríčinený nefungovaním štátneho usporiadania, nie vojenským konfliktom.

Islamský problém považuje za omnoho závažnejší. Islam ako náboženstvo si nemožno zamieňať s pojmom politický islamizmus. Je to práve on, ktorý sa dostáva do popredia. „Islamizmus predstavuje ideológiu, ktorá rieši politické otázky, no prikrýva sa islamským náboženstvom ako určitým svetonázorovým systémom,“ uviedol.

Existujúce skupiny, ktoré sa snažia priam o návrat k minulosti, sú vyslovene protizápadné. Práve tieto organizácie sa zmocnili značného vojenského arzenálu. Aj to je dôvod, prečo môžu predstavovať reálnu hrozbu.

Frekventovanou témou posledných dvoch – troch rokov bola tzv. arabská jar. Domáce národy do nej vkladali veľké očakávanie. Je viditeľné, že v mnohých krajinách mala opačný efekt, nakoľko umožnila nástup ešte militantnejších síl.

V poslednej časti prednášky sa pán Grigorij Mesežnikov zaoberal izraelsko-palestínskym konfliktom. Objasnil nám, že je vhodnejšie označovať ho arabsko-židovským. Jedným z dôvodov toho je, že na území Palestíny sa vždy vyskytovalo trvalé židovské osídlenie. V minulosti bolo dokonca autochtónnejšie ako arabská časť obyvateľstva.

Štát Izrael od svojho založenia takmer nepretržite bojuje o svoje prežitie, preto vynakladá mnoho úsilia a prostriedkov na obranu štátu. Nemôže rátať s aktívnou vojenskou pomocou iných krajín, i keď má diplomatického spojenca v Európe, a najmä v Spojených štátoch.

Na záver stretnutia poslucháči dostali priestor na svoje otázky. Mohli ste vidieť ich očividný záujem. Aj preto si dovolím tvrdiť, že prednášky podobného typu sú veľmi prínosné a táto určite nebola poslednou.



Súvisiace články

Cirkev a duch doby|Logos 12 / 2006 | Tibor Ruff |Prevzaté z Új Exodus
Keď aj biela je čierna, mágia v modernej spoločnosti|Logos 8 / 2009 | Daniel Šobr |Vyučovanie
Pečiatka s menorou nájdená v severnom Izraeli|Logos 1 / 2012 | Miroslav Iliaš |Archeológia a Biblia
Pokračujeme|Logos 5 / 2012 | Rastislav Bravčok |Pokračujeme
Praha - Hradec Králové|Logos 12 / 2007 | Rastislav Bravčok |Reportáž