A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Jediná (veľká) nádej

logos-1-2013-nadej1.jpgHoci je organizácia OneHope (Jediná nádej) v USA relatívne neznáma, i tak má odvážny cieľ – do roku 2030 získať pre evanjelium 4,2 miliárd mladých životov. A je na dobrej ceste. Rob Hoskins vždy vedel, že musí snívať veľké sny.

Tiffany viedla svojich nových kresťanských priateľov hlboko do slumov, nachádzajúcich sa v Chorrillos (mestská štvrť hlavného mesta Lima, Peru – pozn. prekl.), aby sa stretli s jej rodinou. Trinásťročné dievča kráčajúce po ceste drží svoju Knihu nádeje – verziu evanjelia, ktorú jej práve dali do rúk misio­nári. Napriek tomu, že tu žije v extrémnej chudobe, Tiffany s radosťou uvítala týchto „outsiderov“ v jej skromnom príbytku. Keď tam misionári z OneHope prišli, našli rodinu v hroznom stave: murári skladali strešnú krytinu z ich domu, pretože ju nevedeli zaplatiť, a opitý otec, povaľujúci sa na zemi, sa na to len bez záujmu prizeral.

„Chcel som ju odtiaľ dostať, priviesť ju do Ameriky a dať jej doslova strechu nad hlavu,“ spomína Rob Hoskins, prezident medzinárodnej misijnej služby OneHope, zameranej na deti a mladistvých, so sídlom v Pompano Beach na Floride. „Chcel som ju zobrať preč od násilného otca, ale musel som len veriť, že evanjelium bude stačiť.“

Skutočne, evanjelium bolo viac než dostatočné. Tiffany ešte v tú noc, ako sama uverila, priviedla ku Kristovi svoju matku. Krátko nato prijali Ježiša i jej brat so sestrou. Napokon aj jej násilný otec odovzdal svoj alkoholizmus a život Pánovi Ježišovi. Tiffany a celá jej rodina boli spasení.

Pre Tiffany by to bol dostatočne šťastný koniec, ale tu sa príbeh nekončí. Aj napriek svojmu vzdelaniu v odbore farmaceutických technológií, ktoré ju mohlo zo slumu dostať von, na základe modlitieb sa rozhodla v Chorrillos zostať. Založila kresťanskú škôlku, aby sa v nej kázalo evanjelium budúcim generáciám žijúcim v slumoch. Jej vyliečený otec je teraz jej pravou rukou.

„Keď sme sa vrátili do Chorrillos a videli, ako evanjelium zmenilo život Tiffany a jej rodiny a ako zasiahlo jej komunitu, rozplakal som sa,“ hovorí Hoskins so slzami v očiach. „Vďaka Bohu, že som ju nezobral zo slumu. Ona je v Chorrillos jasne žiariacim svetlom. Dobrá správa Ježiša Krista zmenila toto dieťa i toho, kto ju zneužíval. To dokáže iba evanjelium.“

Zasiahnuť 4,2 miliárd detí podobných Tiffany

Hoskins môže rozprávať príbeh za príbehom o deťoch, ako je Tiffany, ktorá prijala Knihu nádeje. Ale 47-ročný líder nie je spokojný s doslova miliónmi životných príbehov, ako je tento. Prostredníctvom OneHope chce do roku 2030 zmeniť osud miliardám detí a mladistvých.

Hoskinsove oči zaplavia slzy, keď spomína na zlomené deti, ktoré stretáva pri svojom úsilí odovzdať Božie slovo do rúk 4,2 miliardám detí a mladých za najbližších 18 rokov, čo je cieľom vízie OneHope s názvom Vision 2030. Radosť však napĺňa jeho srdce, keď hovorí o obnovujúcej sile evanjelia, ktoré uzdravilo už milióny duší, tak ako to bolo u Tiffany a jej rodiny.

Vízia 2030 kladie základy cirkevného hnutia, ktoré má kapacitu nielen na to, aby každých sedem rokov získalo miliardu detí pre Ježiša, ale dokonca na to, aby v priebehu nasledujúcich dvoch dekád oslovilo každé dieťa na planéte. Táto služba, kedysi známa ako Book of Hope (podľa ich brožúry Kniha nádeje – pozn. prekl.), už zasiahla 860 miliónov mladých životov a v posledných rokoch zažíva exponenciál­ny rast v „horúcich“ oblastiach, ako sú Rusko a India.

Vízia 2030 má meniť národy a ich históriu v pravom slova zmysle. Hoskins vysvetľuje tento plán prirovnaním k Transkontinentálnej železnici, ktorá predstavovala prvú bezpečnú cestu naprieč USA. Železnica, tento jedinečný technický vynález 19. storočia, umožnil realizovať americký sen o jednom národe prepojenom naprieč celým kontinentom (tzv. Manifest Destiny).

„Modlil som sa za tento obrovský cieľ zasiahnuť 4,2 miliárd detí, z ktorých mnohé žijú v neprístupných krajinách. Bol som ohromený,“ priznáva Hoskins, ktorý vyrastal na misijnom poli Blízkeho východu. „Uprostred noci ma Pán zobudil a pripomenul mi práve túto Transkontinentálnu železnicu. Musíme položiť koľajnice, ktoré v rámci cirkvi vytvoria hnutie s cieľom zasiahnuť 4,2 miliárd detí. Musíme sa pohnúť a realizovať náš vlastný Manifest Destiny (vyplývajúci z) Veľkého poslania.“

Na začiatku…

Počítadlo na webstránke OneHope ráta, koľko detí a mladistvých dostáva Božie slovo prostredníctvom ich globálnej misie. Počet narastá každé dve až tri sekundy a OneHope predpokladá, že v tomto roku príde prostredníctvom ich evanjelizácií do kontaktu s Božím slovom 91,8 milióna detí, pričom misijní partneri organizácie inde vo svete oslovia ešte ďalšie milióny.

So službou, pôvodne pod názvom Book of Hope, začali v roku 1987 a ich prvá misia s cieľom šíriť Božie slovo zasiahla milión detí. Bob Hoskins, Robov otec a zakladateľ organizácie, opisuje svoju prorockú víziu, v ktorej videl, ako satan pracuje na zničení celej generácie. Spomína, že videl deti ako vojakov a sexuálnych otrokov, videl chudobu, násilie, choroby, samovraždy, závislosť od alkoholu a drog.

„Niekoľko dní som plakal nad tým, čo som videl, a pýtal som sa Boha: Prečo si mi to ukázal? Čo mám robiť?“ spomína Bob, ktorý bol v tom čase riaditeľom jedného z najväčších kresťanských vydavateľstiev s názvom Life Publishers. „Počas pôstu a modlitieb ku mne Boh prehovoril. Povedal mi: To jediné, čo túto generáciu zachráni, sú pravdy nachádzajúce sa v mojom Slove. Chcem, aby si priniesol moje Slovo deťom vo svete a urobíš to cez vysokopostavených ľudí.“

Bob zozbieral mená 50 najmocnejších lídrov Latinskej Ameriky – prezidentov, premiérov, bankárov a ďalších významných osobností – a každému z nich poslal Bibliu v koženej väzbe, s jeho menom vyrazeným v zlatej farbe, a v priloženom liste ich vyzval, aby Božie slovo použili ako mapu pre nasmerovanie svojho národa. Táto nebeská stratégia mu otvorila dvere do mnohých národov, počnúc Salvádorom v roku 1987. „Salvádor požiadal o Bibliu pre každé dieťa v krajine. Okamžite som ich prisľúbil. Ani som nevedel, koľko detí tam je,“ spomína Bob. „Keď som zistil, že tam žije milión detí, začal som sa naozaj modliť a postiť!“

Bob zoradil Ježišov príbeh do chronologického poradia a brožúrku nazval Book of Hope (Kniha nádeje). Vďaka jeho vydavateľským kontaktom sa mu podarilo dohodnúť cenu 1 dolár za tri výtlačky. Tak sa zrodila táto služba. A aj po 25 rokoch je možné dať dieťaťu Božie slovo iba za 33 centov.

Prenikanie do uzavretých národov

logos-1-2013-nadej2.jpg„OneHope je pravdepodobne najlepšie ukrývaným tajomstvom v prostredí amerického kresťanstva,“ hovorí Phil Cooke, mediálny odborník, ktorý pracoval s takými ľuďmi ako Billy Graham, Oral Roberts, Joyce Meyer a Joel Osteen. „Vlády im veria, a tak sa im podarí dostať na miesta, kam by sa iné misijné služby nedostali.“

Táto skutočnosť platí aj dnes, keď OneHope preniká do uzavretých národov podobným spôsobom, ako to bolo onoho času v Salvádore, a to prostredníctvom budovania vzťahov s vedúcimi predstaviteľmi národov. Pri stretnutí s politickými lídrami v moslimských krajinách Bob predstavuje Ježiša ako veľkého učiteľa, ktorý môže formovať charakter a hodnoty spoločnosti. Tento prístup otvára OneHope dvere, aby mohla priniesť svoje mate­riály na vyučovanie náboženstva pre kresťanské menšiny. Moslimskí žiaci potom niekedy prijmú pozvanie kresťanských spolužiakov navštíviť ich hodinu, pretože materiály sú kultúrne orientované a pre deti veľmi pôsobivo spracované.

V komunistických krajinách OneHope zase často pracuje cez miestne zbory, aby tak získala prístup do spoločnosti. A existuje množstvo ďalších príbehov, ako Boh rozličným spôsobom zázračne otvára dvere. Napríklad to, keď sa Bob, ktorý zvíťazil nad rakovinou, stretol s členom vlády, ktorý tiež prekonal túto chorobu. Ich spoločná životná skúsenosť viedla k tomu, že OneHope dostala pozvanie pôsobiť v tej krajine.

No nakoniec, hovorí Bob, je to ich jedinečný výskumný model služby – v rámci ktorého identifikujú a ponúknu programy, ktoré by mohli pomôcť pri riešení národnej krízy s mládežou – čo upúta pozornosť i vládnych predstaviteľov, ktorí sa jedinému skutočnému Bohu vyhýbajú.

„My prednesieme štatistiky vláde a oni si uvedomia tragickú situáciu svojich detí,“ hovorí Bob. „Potom im povieme, že v tom chceme ísť s nimi a poskytnúť im pomocné materiály pre ich deti. Oni síce neveria, že Ježiš je Boh, ale ako historici a akademickí vzdelanci rešpektujú morálne učenie Krista, a tak sme v ich školách vítaní.“

Priekopníci modernej misiológie

OneHope preniká aj do uzavretých národov. Mení pritom modernú misiológiu prostredníctvom svojho výskumného procesu, ktorý sa skladá z troch krokov: prieskum trhu (preskúmanie situácie medzi deťmi), programový výskum (navrhnutie programu) a prieskum výsledkov (overovanie účinnosti programu).

„Navrhli sme systém a vytvorili databázu a prostredníctvom toho sledujeme, v ktorých krajinách tieto deti žijú a akým jazykom hovoria,“ vysvetľuje Rob. „Skúmame rozličné ukazovatele, ako napr. gramotnosť – čiže koľko percent môžeme osloviť tlačenými materiálmi, aké percento treba zasiahnuť hovoreným slovom a koľko percent je gramotných a vedia čítať, ale preferujú iné formy médií.“

Berúc do úvahy kultúrne a sociálne rozdiely, programy misie OneHope v Japonsku sú veľmi odlišné od tých na Madagaskare. Japonská pobočka OneHope spolupracovala s miestnym partnerom na riešení systémových problémov japonskej kultúry, ako sú samovraždy, sociálny tlak na dosiahnutie úspechu, tlak na dosiahnutie vzdelania zo strany rodiny či prostitúcia. Napríklad, v kultúre Tokia, kde sa krása cení takmer nad všetko ostatné, je misijná služba založená na vyučovaniach zo 6. kapitoly Evanjelia Matúša, ktorá hovorí o tom, že sme pre Boha oveľa krajší ako kvety.

Na Madagaskare spoločnosť trpí problémami s HIV vírusom a čarodejníctvom. Mnohí obyvatelia, keď čelia rodinným problémom, vykopú kosti svojich príbuzných a uložia si ich do postele. Preto sa program OneHope na Madagaskare orientuje na Boží charakter a Jeho schopnosť pomôcť s každou potrebou – vrátane rodinných problémov. Hoskins verí, že práve kombinácia prieskumu a evanjelizačných programov inšpirovaných Duchom Svätým môže byť tým prostriedkom, cez ktorý evanjelium dosiahne bod obratu, kedy zmení celú situáciu.

„Cirkev za posledných 2000 rokov zázračne držala krok s populačným rastom,“ hovorí Rob. „Keď sa pozeráte na populačný rast z eschatologickej perspektívy, populačný boom začína okolo roku 2015 dramaticky spomaľovať. A ak sa na to pozeráme cez optiku misiológie, vidíme jedinečnú možnosť osloviť svetovú populáciu, ak bude cirkev rásť takým tempom ako doteraz.“

Všetko záleží na výsledkoch

Evanjelizačné ťaženia však musia mať aj výsledky. Rob je pevne presvedčený o tom, že potrebujeme zásadne zmeniť svoj prístup k misiológii 21. storočia: preorientovať sa z priekopníckeho zmýšľania na misie viac založené na spolupráci, prejsť od rozsievania semienok evanjelia na veľkých kampaniach k špecializovaným misijným službám, ktoré sa zameriavajú na oblasti ako medicína alebo umenie, prejsť od mentality zameranej na výkon k mentalite zameranej na výsledky. „Už to nie je len o šírení Slova,“ hovorí Rob, „je to o premene životov a kultúr.“

„Ak rozdáme 100 000 kníh, budú čítané?“ pýta sa Rob. „Ak boli čítané, boli aj pochopené? Ak boli pochopené, zmenilo sa tým niečo? Dotkli sa viery a postojov čitateľov? Mali účinok na spoločnosť?“

logos-1-2013-nadej3.jpgSvedectvá sú väčšinou veľmi potešujúce. Tiffanin príbeh symbolizuje splnený sľub organizácie OneHope. Ale nie vždy sú výsledky len pozitívne. Ako príklad Rob uvádza Svazijsko. Na papieri vyzeral obraz Svazijska výborne, ale aj napriek prítomnosti mnohých významných kresťanských misijných organizácií sa v krajine nič nemenilo.

Svazijsko má najvyšší počet osôb nakazených vírusom HIV a podľa OSN by sa z neho pri dnešnom trende mohol stať prvý vymretý národ v moderných dejinách ľudstva. Hrozný stav svazijskej spoločnosti si však Rob uvedomil, až keď si vo svazijských novinách prečítal správu o učiteľovi, ktorý obťažoval 7-ročného chlapca. To ho veľmi pobúrilo a zarmútilo, pretože OneHope aj prostredníctvom učiteľov vyučuje žiakov Božie slovo.

„Čo ak tento učiteľ šíril aj našu literatúru?“ pýtal sa Rob sám seba so zovretým hrdlom. „Aké by to bolo svedectvo o Ježišovi?“ Rob Hoskins sa teda v roku 2006 rozhodol ukončiť misijný program vo Svazijsku a znova prehodnoť stratégiu. To prinieslo zrod misijnej služby orientovanej na výsledky. Hovorí, že treba byť múdrymi správcami a sponzori ich služby túto náležitú opatrnosť určite oceňujú.

„Ak by sponzori začali ohodnocovať veľké misijné organizácie v Amerike podľa výsledkov, asi tretina z nich by do troch mesiacov padla,“ hovorí Phil Cooke. „Rob bol jeden z prvých, ktorí prišli na to, že sa treba dívať aj na výsledky misie.“

Mart Green, zakladateľ a výkonný riaditeľ vydavateľstva Mardel Christian Educational Supply (Mardelove kresťanské vzdelávacie pomôcky) a zároveň dedič spoločností Hobby Lobby, je sponzorom OneHope už zhruba 15 rokov. Práve to, že OneHope bola schopná osloviť v priemere tri deti za jeden dolár, zaujalo Greenovu obchodnícku myseľ a táto efektivita využívania zdrojov zostáva aj naďalej dôvodom jeho sponzorovania. „OneHope formuje budúce generácie,“ hovorí Green. „OneHope má duchovnú stratégiu, spája výskum s vedením Ducha Svätého.“

Technický dopravný prostriedok

Toto spojenie posúva OneHope na popredné miesto medzi misijnými organizáciami, ktoré využívajú inovatívne technológie ako prostriedok na šírenie evanjelia. Bobby Gruenewald, pastor, inovačný líder kresťanskej televízie LifeChurch.tv a tvorca aplikácie YouVersion Biblie, potvrdzuje dlhoročnú inovatívnosť OneHope, čoho dôkazom je aj produkcia animovaného filmu The GodMan (Boží muž) o živote Ježiša Krista, ktorý videlo viac ako 50 miliónov detí. Gruenewald sa pridal k výkonnej rade asi pred rokom, aby pomohol misii preniknúť hlbšie do používania moderných technológií, ako sú virtuálne svety vytvorené na základe Písma. Rob si uvedomuje, že virtuálny svet možno nevyzerá ako misionár, ktorý sa v helme vyberie do divočiny a nejaký domorodý kmeň z neho urobí mučeníka, no pre túto generáciu je rovnako kľúčový.

Nedávnou inováciu OneHope bola multimediálna hra Adventus Island, zameraná na deti vo veku 5–9 rokov. Cieľom hry bolo nazbierať body za to, že sa naučili niektoré verše z Písma. Hra Adventus Island využíva digitálnu technológiu, aby zasiahla reálny svet, a predstavuje ďalší príklad snahy OneHope poslúžiť globálnej cirkvi prostredníctvom aktuálnych nástrojov.

„OneHope sa nebojí skúšať nové veci,“ hovorí Gruenewald. „Ak niečo nefunguje, tak to ukončia. Ak to funguje, budú v tom pokračovať a expandovať. To je jedinečné. Mnohé organizácie kráčajú po svojom vychodenom chodníku bez ohľadu na výsledky. OneHope neustále sleduje zmeny a snaží sa im prispôsobiť na základe kultúrneho kontextu. Rob si uvedomuje, že jedna veľkosť predsa nemôže pasovať všetkým.“

Priniesť to domov

Tento prístup, že „jedna veľkosť nemôže pasovať všetkým“, OneHope úspešne uplatňovala pri službe mládeži v zahraničných krajinách, čo bolo primárnym cieľom tejto americkej misijnej organizácie. Ale po 25 rokoch obracia táto organizácia svoju pozornosť na „vlastný dvor“.

„Zvykli sme si myslieť, že Amerika nepotrebuje organizáciu ako je OneHope,“ hovorí Rob. „Ale čím ďalej, tým viac si uvedomujeme význam služby orientovanej na výsledky, ako aj spolupráce a špecializácie. Americké deti vyrastajú v generácii, ktorá nemá žiadny biblický pohľad na svet. Začíname vnímať povolanie do služby aj tu v Amerike.“

George O. Wood, hlavný predstaviteľ cirkvi Assemblies of God, pod záštitou ktorej OneHope ešte pred pár rokmi pôsobila, je presvedčený, že táto misijná služba naplní Božiu vôľu, či už doma alebo v zahraničí. Tvrdí, že schopnosť OneHope prekročiť denominačné línie predstavuje naplnenie Ježišovej modlitby za jednotu cirkvi v 17. kapitole Evanjelia Jána. „Bob Hoskins bol vždy líder s víziou. Rob kráča v šľapajach svojho otca a rozširuje túto službu,“ hovorí Wood. „Je to veľký príklad dobre zvládnutého generačného transferu.“

Rodina Hoskinsovcov verí, že aj vďaka tomuto generačnému transferu bude naďalej efektívne pokračovať v zasahovaní miliárd detí, až kým sa Ježiš nevráti. Aj napriek tejto veľkolepej vízii Rob v modlitbách neprosí o peniaze. Na túto globálnu výzvu, ktorá mu leží na pleciach, nehľadí vystrašenými očami. Po zázračnom uzdravení z nevyliečiteľnej slepoty, smrteľnej nákazy baktériou E. coli a rakoviny prostaty prechováva Rob voči Bohu detskú dôveru ako muž, ktorý odovzdal život Kristovi.

„Za naše životy sa tu modlíme dve jednoduché modlitby,“ hovorí. „Najprv sa modlíme, aby Boh zachoval naše srdcia a motívy čisté, pretože ak toto stratíme, stratíme všetko, stratíme Božieho Ducha. A modlíme sa aj za pracovníkov. Modlíme sa za tých ľudí, ktorých potrebujeme, aby sa stali súčasťou vízie OneHope o vytvorení hnutia, ktoré Božím slovom osloví každé dieťa a mladého človeka na svete.“

 

Aký otec, taký syn

Aj keď Bob Hoskins v roku 2004 odovzdal vedenie služby OneHope svojmu synovi Robovi, naďalej zostáva prorockým hlasom služby, ktorú založil.

„Otec je ešte stále vizionár, Boh k nemu hovorí a naďalej je mojím radcom,“ hovorí prezident OneHope
Rob Hoskins. „Boh položí nejaký národ alebo región na jeho srdce a on nám potom pomôže, aby sme tam mali otvorené dvere – najprv v duchovnej oblasti a potom aj prostredníctvom cestovania do daných krajín, aby sme nadviazali vzťahy.“

Pánovi Hoskinsovi st. nie je cestovanie po svete cudzie. Už ako dieťa sa podieľal na masových evanjelizáciách. Keď mal 17 rokov, odovzdal sa službe zameranej na moslimský svet. Prvý spoločný domov, ktorý s manželkou Hazel mali, predstavoval jednoduchý hlinený dom so slamenou strechou v Afrike.

Teraz má Bob 76 rokov, v službe je už takmer 70 rokov a ešte stále precestuje viac ako 200 000 kilometrov ročne. Trikrát zvíťazil nad rakovinou. A verí, že bude žiť ešte ďalších 20 rokov, aby videl výsledok prvého štádia ich Vízie 2030, ktorej cieľom je počas nasledujúcich 18 rokov osloviť viac ako 4,2 miliárd mladých ľudí Božím slovom.

„Začal som kázať, keď som mal 7 rokov, a toto je možno dôkaz, že Boh má zmysel pre humor,“ hovorí Bob. „Ako dieťa som kázal dospelým a keď som dospel, Boh zameral moju službu na deti. OneHope je vízia môjho života, teraz to vidím celkom jasne.“

 

Zdroj: Charisma
Preklad: Zuzana Hladká, Lenka Dunajská



Súvisiace články

Nádej v beznádeji|Logos 11 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Nádej pre Albánsko|Logos 8 / 2014 | Zuzana Mináriková|Reportáž
Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom|Logos 1 / 2017 | Redakcia |Skutočný príbeh
Spoveď bývalého gamblera a alkoholika|Logos 1 / 2014 | Redakcia |Skutočný príbeh
Z temnoty do svetla života|Logos 2 / 2019 | Redakcia |Skutočný príbeh