Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (Ján 14,6)

Keď bratia spolu prebývajú

Kresťanské spoločenstvo Poprad

logos-09-2017-poprad-1.jpg

„ Aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu prebývajú!
Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a milosť.“ skrát. Ž 133

Prvým pastierom popradského zboru bol Gabriel Minárik, ktorého služba je spojená so vznikom Kresťanských spoločenstiev na Slovensku. Obrátil sa v r. 1988 na charizmatickej konferencii v Prahe. Vytvorila sa okolo neho malá skupina znovuzrodených kresťanov, ktorí sa zo začiatku stretávali u neho doma. 18. 6. 1990 bolo zaregistrované občianske združenie Nový život v Kristu.

Štyri roky pred dôchodkom Gabriel vymenil kariéru v práci za službu Bohu. Stál pri zrode viacerých zborov a skupín: v Martine, Bratislave, Bardejove, Hodoníne, Humennom. Bol predsedom kolégia pastorov KSS.

V r. 1992 usporiadal prvú Letnú biblickú školu, ktorá mala 200 poslucháčov z celého Československa. Absolvoval ju aj senior pastor Jaroslav Kříž s manželkou Ankou z Banskej Bystrice.

Gabriel spolu s manželkou Annou a tiež s pastorom Jaroslavom Křížom pravidelne navštevovali zhromaždenia Zboru viery v Budapešti. V r. 1991 po­pradská cirkev zmenila názov na Občianske združenie Kresťanské spoločenstvo Poprad. Zbor rástol a pevnel aj vďaka práci Gabrielovej manželky Anny. Podporovala svojho manžela v službe, tlmočila a prekladala z maďarčiny. V roku 2007 Gabrielov syn Peter dokončil štúdium na Akadémii sv. Pavla v Budapešti. Vo februári 2008 odovzdal 74-ročný pastor vedenie zboru synovi Petrovi. Gabriel v roku 2013 odišiel k nášmu Nebeskému Otcovi.

logos-09-2017-minarik.jpg

Peter Minárik spolu s manželkou Máriou pokračuje v otcovej práci. Hovorí: Už počas druhej letnej biblickej školy, ktorú sme mali v Poprade v roku 1993, som pri vyučovaní bratov z Budapešti prijal uistenie o tom, že ma Pán vedie do pastierskej služby. Od počiatku som bol pri vzniku zboru v Poprade a niesol som s otcom starosti aj radosti tvoriaceho sa zboru. Sľúbil som Bohu, že budem robiť v zbore všetko, čo bude treba a čím ma môj pastor poverí. Keď zbor povyrástol, prijal som od pastora službu staršieho v zbore, čo som spolu s vedením chvál robil dlhší čas. Vedel som, že príde chvíľa, keď prevezmem zbor od otca, ale vedome som to odďaľoval.

Je iné prevziať zbor po niekom, kto ho založil a vybudoval, a iné je byť prirodzenou autoritou, pri ktorej všetci vyrástli. Keby som nemal viacnásobné uistenie od Pána, že On ma k tomu povolal, určite by som pred tým zutekal. Dôverujem však svojmu Bohu, že všetky moje nedokonalosti a chyby, ktoré robím, On napraví. Vďaka Bohu, že mám dobrých spolupracovníkov, ktorí mi pomáhajú niesť bremeno práce. Určite vidím, že je dôležité vnútorne upevniť a posilniť vzájomné bratské vzťahy. Sú veci, ktoré fungujú v zbore dobre a niektoré treba urobiť lepšie. Som rád, že ma zbor prijíma a modlí sa za mňa. Určite to veľmi potrebujem.

V auguste r. 2014 sme sa presťahovali do novej vlastnej budovy. Vyjadril som veľké ďakujem všetkým, ktorí na budove pracovali, alebo prispeli finančnými darmi a taktiež Bohu za to, že nás uschopnil k takémuto dielu. Aj keď Boh neprebýva v chrámoch učinených ľudskou rukou, ale v našich srdciach, je veľmi dôležité, aby zbory mali vlastné budovy, miesta, kde sa môžu stretávať a spolu chváliť Boha ako jedna rodina. Tu majú možnosť prísť aj ľudia, ktorí potrebujú riešenia do svojich životov, ktorí potrebujú nájsť Ježiša ako svojho Spasiteľa.

logos-09-2017-poprad-2.jpg

Okrem Popradu máme pod Tatrami dva zbory, ktoré vznikli našou službou. Zbor v Spišskej Novej Vsi sme už úplne osamostatnili a vedie ho Zbyňo Drlík. Hlavný podiel na založení tohto zboru mal Slavo Drlík, ktorý teraz buduje misijnú skupinu v Kežmarku a v Starej Ľubovni.

Druhý zbor je prevažne rómsky pod názvom Romani Archa a pôsobí vo viacerých obciach. Členovia sa stretávajú na bohoslužbách v Spišskej Belej. Vedie ho Ján Repka. Je to obdivuhodná práca celej Janovej rodiny a viacerých už zbudovaných rómskych vedúcich. Vďaka Bohu za takýchto sebavydaných ľudí. Nie každý vie rozumieť mentalite Rómov a slúžiť im.

Ďalšiu misijnú skupinu máme v Humennom.

V Prísloviach sa píše: „Vyučuj mládenca na počiatku jeho cesty, tak sa ani v starobe neodchýli od nej.“ A tak služobníci v našom zbore v besiedke a na mládeži pripravujú pre deti program, pri ktorom sa nielen zabavia, ale sa aj naučia z Božieho slova dôležité veci. Súčasnou vedúcou besiedky je Lívia Fečková. Odmalička sa deti učia čítať Božie slovo a porozumieť Písmam. Tejto práci sa venujú služobníci, ktorí sa rozhodli vkladať hodnoty do našich detí. V mene rodičov, ktorí pokojne môžu počúvať nedeľné kázne v sále, im patrí veľká vďaka. Deti z besiedky mnohokrát prídu s obrázkami, ktoré si samy namaľovali, alebo s výrobkami, ktoré si samy zhotovili a zdobia ich detské izby alebo sú pripnuté v kuchyni na chladničke. Aká je to radosť počúvať ich, čo sa dnes naučili a čo prežili so svojimi kamarátmi v besiedke.

A aký je Boží zámer s našimi deťmi? „V posledné dni – hovorí Boh – vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci budú snívať sny.“ (Sk 2,17)

Máme úžasné chvály, počas ktorých je zrejmá Božia prítomnosť. Povedalo to už viac služobníkov, ktorí boli v Poprade. Marek Štrbák je vedúcim. Názov skupiny Ty & My znamená, že Ty spolu s nami môžeš vytvoriť na každý deň chváli a uctievanie, ktoré budú Bohu milé a príjemné. Jeho víziou a inšpiráciou pre chvály v týchto posledných časoch, pred návratom nášho Pána Ježiša, je tento verš: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasli základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.“ (Sk 16,25-26)

Cirkev vidíme ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa.

Povedal, že viac ako po nádhernom hudobnom zážitku a pekných piesňach túži po tom, aby Všemohúci Boh prijal našu chválu, odpovedal z neba svojou mocou a oslobodil nás, našich blízkych aj náš národ z každého väzenia, tak ako sa to udialo Pavlovi a Sílasovi.

V zbore sú dobré vzťahy a pevné priateľstvá. Iste, niekedy sa vyskytnú aj nejaké nedorozumenia, kedy brat brúsi brata (sestru). Ale je zrejmá láska a prijatie. Vieme si zavolať, poslať mail, stretnúť sa, porozprávať a hlavne modliť sa spolu. Cirkev vidíme ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa. Boh zmenil naše životy, vyslobodil nás zo zajatia hriechu a závislostí a učí nás, ako žiť radostný a úspešný život. Vnímame, že potrebujeme na sebe ďalej pracovať, premieňať svoju dušu a charakter podľa Slova. Túžime po tom, aby sme boli svetlom pre ľudí vo svete, aby sa v našich očiach odrážala Božia láska. Chceme vytvoriť priestor, aby boli zachránení ďalší ľudia.

______________________________________________________________________________________

„Pastor Gabriel mi bol ako otec. Keď sme spolu s manželom niekoľkokrát prišli k nim domov na Brežný riadok, prijali nás s láskou. Rozprávali sa s nami spolu s Annou (voláme ju Nušika), vypočuli jedného, druhého, biblicky nám poradili. Viackrát nám veľmi pomohli v otázkach vzťahu. Doteraz mám Gabriela aj Annu pred očami, ako nás po každej návšteve vyprevádzali z vonkajších dverí domu a usmiati nám kývali.“

(Elena Šimkaninová)

„Kázne pastora Petra Minárika odrážajú jeho úprimný vzťah s Bohom, znalosť Písma, vyzretosť, životnú múdrosť a skúsenosť. Je milosrdný. Vie si priznať, že nie je dokonalý. Má pastierske milujúce srdce. Cez niektoré bohoslužby sa prechádza pomedzi ľudí, kladie na nich ruky, modlí sa za nich a žehná im. Príde ako dobrý pastier ku svojim ovečkám. Manželka Majka je mu pomocníčkou a podporuje ho.“

(Elena Šimkaninová)



Súvisiace články

Keď kamene rozprávajú II.|Logos 5 / 2010 | Daniel Šobr |Aktuálne
Spolu s veriacou manželkou|Logos 4 / 2017 | Martin Vincurský|Z histórie
Keď kamene rozprávajú I.|Logos 1 / 2010 | Daniel Šobr |Aktuálne
Keď sa Grace stretol s Bohom|Logos 10 / 2012 | Clive Price|Zo sveta
Keď múrom ticho svedčí|Logos 8 / 2013 | Katarína Nováková|Reportáž