A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Ján 5,11)

Kresťan vo víre digitálnej doby

logos-2020-02-depositphotos-185227160-xl-2015-2.jpg

Pokúsme sa na chvíľu vrátiť do minulosti a spomenúť si, akú podobu mal život bez mobilných telefónov, tabletov a sociálnych sietí. Určite sa každému, kto v tej dobe žil, vynorila iná spomienka, ale spoločným menovateľom isto bude rozdielny spôsob trávenia nášho pracovného a voľného času. Deti sa viac hrali vonku a bolo bežné prísť na schôdzku dohodnutú pred týždňom bez toho, aby sme to desaťkrát zmenili. Priateľstvo a zdieľanie nebol len pojem z Facebooku, ale reálna kvalitatívna hodnota.

V dnešnej digitálnej dobe by sme zbytočne s nostalgiou očakávali, že sa spomínané časy a spôsoby vrátia. Navyše, je otázne, či by to bolo prospešné. Namiesto poukazovania na nenávratnú minulosť sa radšej pokúsme vytvoriť svoju budúcnosť v digitálnom svete bez katastrofických scenárov o ovládnutí ľudstva robotmi, čipmi a technológiami. Existuje však spôsob, ako obstáť v bezbrehom svete internetu, s mobilom vo vrecku a niekoľkými rôznymi obrazovkami v každej domácnosti? Ak vás táto téma zaujíma, prosím, čítajte ďalej.

Mekka najmodernejších technológií

Zuzana Gránska vo svojej knihe Spojení navždy opisuje Silicon Valley, mekku najmodernejších technológií, ako akýsi zabudnutý ostrov, kde takýto život pripomínajúci minulé časy reálne existuje. Neznamená to, že sa tu digitálne zariadenia nepoužívajú, ale používatelia ich majú výrazne pod kontrolou. Žijú tu rodiny zamestnancov technologických gigantov a právom by sme očakávali, že sa to tam bude technológiami len tak hemžiť. Opak je však pravdou. New York Times nedávno publikoval článok o obavách ľudí z IT firiem o ich deti v technologickom svete. Nielenže sa snažia sami byť príkladom a vzorom vo využívaní najmodernejších výdobytkov, dokonca aj od opatrovateliek svojich detí to striktne vyžadujú. Ak je niektorá z nich „pristihnutá“ pri nepotrebnom využívaní digitálnych technológií, s prácou v Silicon Valley sa môže rozlúčiť.

Ľudia, ktorí pracujú s technológiami alebo stáli pri ich zrode, veľmi dobre poznajú negatívne dopady ich nadmerného využívania. Najohrozenejšou skupinou je tak súčasná generácia tínedžerov a detí, ktorých rodičia prestup do technologického sveta podcenili a neinformovali sa o ich rizikách a nástrahách. Predčasný prístup k všetkým aplikáciám v smartfónoch a tabletoch totiž nie vždy znamená zrod „technologického génia“. A cesta späť je omnoho náročnejšia ako preventívne opatrenia v podobe nastavenia zmysluplných hraníc v oblasti využívania digitálnych zariadení.

Technologický rozmach a vyšší pracovný výkon

V súčasnej „korona kríze“ sa bez technológií zaobíde len ten, kto sa nepotrebuje vzdelávať, nemá home office, nesnaží sa aspoň z času na čas zahnať nudu videom alebo sociálnymi sieťami a nepotrebuje kontaktovať nikoho z rodiny či priateľov. Sami dobre vieme, že takých ľudí je skutočne málo. Digitálne technológie sa nám nateraz stali veľmi vítaným spoločníkom a je nesporné, že nám v mnohom pomohli. Avšak práve táto súčasná situácia nám ešte viac odkryla našu závislosť od nich a s tým spojenú zraniteľnosť a ohrozenie nášho súkromia.

Technológie sú a vždy budú „stvorené“ s určitým zámerom, myšlienkou a cieľom. Pokiaľ tomuto správne porozumieme, budú nám slúžiť, nie vládnuť. I tu totiž platí príslovie: dobrý sluha, ale zlý pán. Existuje mnoho dôvodov, prečo je dobré moderné technológie využívať a snažiť sa z nich získať osoh. Zvlášť v tejto zrýchlenej dobe by sme bez nich vedeli fungovať zrejme už len na okraji spoločnosti. Pôvodnou myšlienkou neustále sa rozmáhajúceho technologického sveta bolo automatizovať procesy tak, aby nám zostalo viac času pre naše rodiny a záľuby, zároveň sa tým ušetrili peniaze a rozhýbala ekonomika. Samozrejme, dôvodov je viac, ale pre rozsah článku nie je možné sa tomu venovať podrobnejšie. V duchu vízii o rozmachu a zjednodušení života by mal náš pracovný výkon a produktivita rásť, no často práve opak je pravdou – pracovný výkon môže kvôli neustálemu vyrušovaniu cez smartfónové notifikácie a rôzne aplikácie klesať. Hoci v práci trávime čoraz viac času, je možné, že nie vždy je to zapríčinené pracovnými úlohami.

Podľa portálu Digitálny detox nás približne o 2,1 hodiny denne pripravia rôzne rušivé vplyvy digitálnych technológií. Ani ďalšie štatistiky nie sú veľmi pozitívne: hovoria o tom, že nás v práci niečo vyruší priemerne každých 11 minút a vrátenie sa do momentu, kde sme boli pred vyrušením, trvá 23 minút a 15 sekúnd. Vyžaduje si to pomerne veľkú disciplínu a sebaovládanie, aby sme sa vedeli naozaj sústrediť na to, čo potrebujeme urobiť. V prípade, že dochádza k preťaženiu našich zmyslov, môžeme z dlhodobého hľadiska očakávať pokles výkonnosti. Človek totiž nie je multitaskingový stroj, nezvláda sústredene a kvalitne robiť viacero vecí naraz – i keď sa o to mnohí snažia, je to len mýtus.

Ako sa nestratiť v digitálnej dobe?

Poďme sa teda trochu zamyslieť: Ako by mal kresťan žiť v dnešnej digitálnej dobe? Zatvoriť sa do jaskyne bez wi-fi, vyhodiť smartfón, rozbiť počítač a takto prečkať až do príchodu Pánovho? Keby sa Ježiš narodil v tejto dobe (čo je, samozrejme, v rozpore s Písmom a otázka čisto hypotetická), využíval by moderné technológie na šírenie dobrej správy? Mal by vytvorený profil na sociálnych sieťach? Aké možnosti zasiahnutia čo najväčšieho počtu ľudí by využíval?

Napríklad, apoštol Pavol sa s evanjeliom veľmi neskrýval – nechodil po bočných uličkách miest, práve naopak, kázal na najrušnejších miestach a uliciach. Bez prehnaného zveličovania môžeme skonštatovať, že internet je zrejme tým „najrušnejším“ miestom v dnešnom modernom svete. Navyše, v momentálnej krízovej situácii sa online bohoslužby a domáce skupiny vyprofilovali ako veľmi účinný nástroj na kázanie Božieho slova a šírenie evanjelia. Avšak odpoveď na otázku, do akej miery a akým spôsobom by Ježiš a apoštoli používali súčasné digitálne prostriedky, nechám na zvážení čitateľa.

Problémom nie je virtuálny svet a digitálne technológie ako také, problém si vyrába užívateľ sám, pokiaľ to konzumuje nadmerne, prípadne siaha po nevhodnom obsahu. To, o čo nás paradoxne digitálne zariadenia a ich aplikácie najviac pripravujú, je náš ČAS a POZORNOSŤ.

Pozrime sa na výrok Seana Parkera, ktorý stál pri zrode Facebooku, kde hovorí o tom, aká bola jeho základná myšlienka:

„Vízia, s ktorou sme vytvárali Facebook a pridružené aplikácie, bola len táto: ‚Ako získame čo najviac vášho času a vašej pozornosti?‘ Aby sme to dosiahli, potrebovali sme dať používateľom tu a tam pravidelnú dávku dopamínu. Tú používateľ dostáva, keď niekto okomentuje jeho fotku alebo mu pošle lajk. To ho následne prinúti pridať viac obsahu – fotiek a podobne – cez ktorý získa viac komentárov a lajkov. Je to cyklus sociálneho ocenenia cez spätnú väzbu. Toto je presne ten typ vecí, ktoré vymýšľajú hackeri ako ja. Zneužívame tým zraniteľnosť ľudskej psychiky. A preto sú všetci napojení na systém. Naše mysle sú hacknuté a naše rozhodnutia sú oveľa menej slobodné, než si myslíme.“

logos-2020-02-depositphotos-155417188-xl-2015.jpg

Vzácny voľný čas

V prípade, že využívame digitálne technológie na zjednodušenie života alebo zrýchlenie komunikácie, je to v poriadku a znamená to, že by nám malo zostať viac voľného času na činnosti, ktoré chceme robiť, aby sme sa v živote posunuli ďalej. Zo skúsenosti však vieme, že to tak reálne nie je. Najčastejšie slovné spojenie, ktoré dnes počujeme – a to aj z vlastných úst – je: „Chcel/-a by som, ale nemám čas…“

Chcel/-a by som sa viac modliť, viac čítať Božie slovo a viac kázať evanjelium – ale nemám čas. Rád/rada by som viac slúžil/-a Bohu, no nemám toľko času. Chcem tráviť viac času so svojou rodinou a priateľmi, ale nemám na to dostatok času. Pochopiteľne, existujú objektívne príčiny, prečo človek nemôže vždy robiť to, čo chce a kedy chce. V živote sú rôzne obdobia na rôzne veci. Pravdou však je, že všetci máme k dispozícii 24 hodín denne. Je to úplne spravodlivé a každý z nás má príležitosť hospodáriť s časom podľa svojho rozhodnutia. V prípade, že nám všetok voľný čas zhltnú technológie (práve tie, ktoré využívame, aby sme ho získali), tak vety o nedostatku času nám začínajú dávať zmysel. V čom sa líšia tí, ktorí uspejú a využijú svoj potenciál naplno, od tých, ktorí ho premrhajú? Rozdiel je vo VOĽNOM ČASE.

Ľudia našli akýsi relax v trávení času s digitálnymi zariadeniami: komunikáciou na sociálnych sieťach, pozeraním nekonečných videí s mačičkami a psíkmi či rôznych tutoriálov, hraním počítačových hier a mnohými ďalšími zábavkami virtuálneho sveta. Občasné využite týchto možností, samozrejme, nie je zlé, ak však človek premrhá väčšinu voľného času pri obrazovke, nemožno to nazvať inak ako slovami kráľa Šalamúna – „márnosť nad márnosť“.

Voľný čas by sme mali využívať tak, aby sme si oddýchli, načerpali nové sily, našli nové inšpirácie pre život a stretli sa na modlitbe a v Slove s Pánom. „Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja spása.“ (Ž 62,2 Ek.) Voľný čas kresťana je totiž jedna z hrivien, ktorú má každý z nás vo svojich rukách. To, ako s ňou budeme hospodáriť, je naše rozhodnutie a podľa neho sa bude formovať náš život. „Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Naplno využívajte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa.“ (Ef 5,15–17 Ek.)

Kde je naša pozornosť?

Sociálne siete sú najľahšou cestou, ako sa stratiť vo svete niekoho iného a stať sa iba pozorovateľom jeho života a konzumentom toho, čo nám vývojári „navarili“, s minimálnou dávkou vlastnej kreativity. Neustály tok reklám a vyskakujúcich upozornení nás zaplaví tak rýchlo a masívne, že po pár sekundách sa nestačíme diviť, na akej stránke alebo v profile koho sa vlastne nachádzame a prečo. Jednoducho, naša pozornosť bola ukradnutá a vedená niekým iným. Tieto nechcené výlety nás stoja dosť veľa času, ktorý mal byť pôvodne použitý na niečo iné.

Našu pozornosť vtedy riadi skrytý tím odborníkov na ľudskú psychiku, ktorí veľmi dobre poznajú, akým spôsobom fungujeme. Sociálne siete zarábajú na nás, na našom čase a našej pozornosti prostredníctvom zraniteľnosti našej psychiky. Ale inak sú úplne zadarmo a vždy budú…

Digitálna gramotnosť

Pojmy ako finančná či právna gramotnosť sa v kresťanských kruhoch celkom dobre uchytili a sú považované za dôležitú súčasť našich životov. Ako je to však s digitálnou gramotnosťou? Pozrime sa na jej definíciu.

Digitálna gramotnosť je schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezentované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Krkolomné vyjadrenie, však? Určite tu treba použiť čítanie s porozumením a možno aj výkladový slovník, aby tomu človek porozumel. Jednoduchšie povedané, digitálna gramotnosť je súhrn kompetencií na využívanie informačných a komunikačných technológií. Tých kompetencií je celkom 21 a pre rozsah článku nie je možné ich popísať. Podľa portálu Euractiv za posledných päť rokov úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku klesá. Mnoho ľudí si totiž myslí, že digitálna gramotnosť je len schopnosť hrať počítačové hry, vytvoriť si profil na sociálnych sieťach a technologický génius je na svete. Nie je to tak. Pre kresťana je dôležité digitálnu gramotnosť získať aspoň čiastočne a tým porozumieť, o aký „ring“ tu ide a aké „zbrane“ je potrebné používať. Ako hovorí Písmo: „… poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32 Ek.)

Zaručí nám to, že technológie budeme používať rozumne bez toho, aby sme nimi boli ovládaní. Potrebujeme poznať spôsoby využitia a riziká jednotlivých aplikácií. Trvalé odrezanie sa od digitálneho sveta nie je riešenie. Schopnosť používať technológie pre prospech Božieho kráľovstva, spoločnosti a našej rodiny je tá správna cesta k ich využívaniu.

Digitálna diéta

logos-2020-02-depositphotos-172201860-xl-2015.jpgPozrime sa bližšie na čísla, poskytne nám to reál­nejší obraz o tom, či je potrebné sa touto témou zaoberať: Štatistiky uvádzajú, že denne pozeráme na obrazovku 9 až 12 hodín, čo je polovica dňa (zarátava sa sem televízia, počítač, tablety, smartfóny aj čítačky e-kníh). Priemerný majiteľ smartfónu si kontroluje mobil 200× denne, obrazovky sa dotkne údajne až 2617krát. Ani jeden deň bez mobilu nevydrží 58 % ľudí. U 80 % majiteľov mobilov je kontrola telefónu tou prvou vecou, ktorú ráno po prebudení urobia. Zarážajúcim faktom je, že na svete má viac ľudí mobil ako zubnú kefku. Priemerný užívateľ sociálnych sietí ročne preskroluje prstom po obrazovke vzdialenosť o veľkosti Mount Everestu, najvyššej hory sveta. Možno by na tom nebolo nič zlé, ale otázkou zostáva, koľko z tej viac ako osemtisícmetrovej vzdialenosti bolo pre niečo prospešné a kam reálne viedlo.

Od Pána sme dostali semienka ovocia ducha, ktoré potrebujeme v našich životoch pestovať a rozvíjať. (Gal 5,22–23) Jedným z nich je disciplína a sebaovládanie, dnes veľmi potrebné práve pre pobyt vo virtuálnom svete. Digitálna diéta je teda nutná na to, aby sme vedeli zatiahnuť ručnú brzdu v prípade, že nie sme ani zďaleka úplne slobodní vypnúť mobil či neskontrolovať správy a sociálne siete. Napríklad, telefón nemusí byť hneď to prvé, čo ráno uvidíme. Väčšinou totiž nevypneme len budík, ale automaticky prebehneme sociálne siete, správy, emaily – a ani nevieme ako a polhodina je preč.

Môžeme radšej uvedomelo siahnuť po Biblii a zobrať si príklad z kráľa Dávida, ktorý Pána hľadal zavčas rána, a tých prvých 30 minút nášho dňa investovať do čítania Božieho slova. „Bože, ty si môj silný Boh. Hľadám ťa hneď za svitania…“ (Ž 63,2 Roh.) Mnohým nám ráno popri povinnostiach okolo detí a chystaní sa do práce často ani viac času nezostane. Bola by škoda ho premrhať. Počas dňa budeme mať ešte dosť príležitostí na správy a sociálne siete. Odporúčam kúpiť si klasický budík, bude to tak pre nás jednoduchšie. :)

Obrazovka nemusí byť ani to posledné, na čo večer pozeráme. Toto rozhodnutie veľmi prospeje nášmu spánku, keďže výskumy hovoria, že minimálne hodinu až dve pred spaním by sme nemali hľadieť na žiadnu obrazovku, aby bol cyklus spánku kvalitný, človek si oddýchol a „vypol“. Mozog tento čas potrebuje na spracovanie všetkého, čo sme zažili, videli, počuli a o čom sme premýšľali. Nemusí sa nám každý večer snívať o obsahu spravodajských portálov, prípadne niečo horšie.

Zmyslom digitálnej diéty je schopnosť byť offline a nenechať sa neustále vyrušovať pípaním notifikácií, správ a aplikácií v našom telefóne. Dobrým zvykom môže byť určenie času, kedy budeme odpovedať na správy a emaily, aby sme to nerobili hneď po každej doručenej pošte v priebehu celého dňa.

Nemusíme sa toho báť a postupne sa i naši priatelia naučia, že sme sa rozhodli žiť inak a možno si z toho zoberú pozitívny príklad. Tak isto nebuďme nervózni, ak nám niekto hneď neodpovie na našu správu, nezdvihne telefón alebo nereaguje na náš príspevok. Ak sme slobodní, dáme slobodu aj iným. Slová apoštola Pavla sú i v tomto nadčasové a prakticky aplikovateľné: „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva, všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“ (1. Kor 6,12 Roh.) „Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné, všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.“ (1. Kor 10,23 Roh.)

„Nedigitálne“ zóny

Veľmi dobrou a prospešnou zmenou okrem digitálnej diéty môže byť pre nás a našu rodinu vytvorenie nedigitálnych zón v domácnosti.

1. Vytvorme si doma miesta, kde technológie nebudeme používať (pri stole, v obývačke, spálni…).

2. Stanovme si čas, kedy technológie nebudeme používať (pri spoločných rozhovoroch, na výletoch – skúsme odolať pokušeniu urobiť si „selfíčko“ a užiť si prítomnú chvíľu offline).

3. Vyhraďme si v domácnosti stále miesto pre mobil (napríklad, v chodbe v košíku) – nemusí nás predsa sprevádzať na každom kroku ako ochranka.

Schopnosť byť offline v čase hľadania Pána

Pán Ježiš, kým bol v tele prítomný tu na Zemi, predstavoval dokonalý vzor nasledovania a chodenia po Božích cestách. Chodieval medzi ľudí, na rušné miesta a bol takmer neustále obklopený davom ľudí. Jeho verejná služba bola veľmi inšpiratívna a plná zázrakov. Nebolo to však to jediné, čo robil. Necharakterizovala Ho len verejná služba, ale aj osobný a blízky vzťah s Otcom. Každý pozornejší čitateľ evanjelií si môže všimnúť, že Ježiš odchádzal na pusté miesta, kde sa modlil a hľadal vedenie pre svoju ďalšiu službu, prípadne pre ustanovenie apoštolov. Ak to potreboval a robil On, Boží Syn, je to určite hodné nasledovania. Znova si môžeme položiť hypotetickú otázku, či by sa Ježiš nechal vyrušovať smartfónom, prípadne, či by počas modlitby odpovedal na správy apoštolov a iných ľudí.

Štúdium Biblie a trávenie času s Pánom je veľmi dôležitou súčasťou života kresťana. A práve tu prebieha veľký boj o našu pozornosť. „Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť, znie výrok Hospodinov.“ (Jer 29,13–14a Ev.) Tento čas by preto nemal byť nikým a ničím rušený. Skúsme si dať predsavzatie, že počas modlitby vypneme svoj mobilný telefón, ak jednoducho vnímame, že nás vyrušuje. Nemusíme sa vôbec báť, že nám unikne biznis alebo niekto bude práve vtedy žiadať o našu bezodkladnú pomoc a radu, pretože keď budeme hľadať Božie kráľovstvo na prvom mieste, tak nielenže nám nič neunikne, ale ešte tým aj mnoho získame. „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Matúš 6,33 Ek.)

Záver

Internet a sociálne siete sú vynikajúcim nástrojom pre vzdelanie, získavanie a udržiavanie vzťahov, šírenie dobrej správy a vplyvu Božieho kráľovstva a mnohých iných činností. Na to, aby sa tak dialo, je potrebné mať zdržanlivosť a múdrosť pri pobyte vo virtuálnom svete, nemrhať zbytočne časom pri márnych veciach alebo nevhodných obsahoch a hľadať Pána viac ako svoj vlastný mobil. Náš profil na sociálnych sieťach môže byť naším pódiom, z ktorého ľuďom prinášame evanjelium a „newsfeedy“ priamo z Božieho kráľovstva.

No vytvorme si návyk byť aj offline, aby sme sa prílišným pobytom vo virtuálnej realite nevzdialili od toho, čo sme si na začiatku predsavzali. Nestraťme sa v mori internetu a naučme sa „surfovať“ na Božiu slávu. Schopnosťou počuť Boží hlas získame viac úžitku ako prostredníctvom akejkoľvek najmodernejšej aplikácie. Vďaka Bohu, na rozhovor s Ním nepotrebujeme Wi-Fi ani žiadnu aplikáciu, len prijímač v našom srdci a duchu. Buďme preto vedení Duchom i na cestách a chodníkoch digitálneho sveta. Využívajme technológie s múdrosťou v náš prospech i pre spoločný úžitok – a dnešná digitálna doba už viac pre nás nemusí byť pascou ani strašiakom, ale veľmi užitočným a účinným nástrojom v mnohých oblastiach života.

„Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky.“ (Prís 3,6 Ek.)

Zdroje:
Gránska, Z.: Spojení navždy – Ako nestratiť deti v digitálnej dobe. Eduworld, 2019.
Chapman, G., Pellicane, A.: Digitálne deti. Porta libri, 2017.
Kubíková, S.: Krotitelia displejov – Ako vychovať deti, aby zvládli digitálny svet. Postoj Media, 2019.
www.digitalnydetox.sk



Súvisiace články

Kresťan a duch doby|Logos 2 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Kresťan a politika|Logos 4 / 2017 | Jaroslav Kříž |Zamyslenie
Posun doby|Logos 8 / 2015 | Michal Tausk|Aktuálne
Kresťan a štát|Logos 3 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Cirkev a duch doby|Logos 12 / 2006 | Tibor Ruff |Prevzaté z Új Exodus