Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23,1)

Prišiel som ako zvedavý skeptik a odišiel ako znovuzrodený kresťan


foto-svedectvo-2.jpg

Michal 

Obrátený som od 13.4.2014, som veľmi šťastný a vďačný Ježišovi Kristovi za to, že sa dotkol môjho srdca a že som mu mohol odovzdať svoj život a pocítiť na vlastnej „koži“, čo to znamená byť spasený. Nebudem ale predbiehať cestu k tomuto dátumu a skúsim vám ju popísať v nasledujúcich riadkoch.

Mám milujúcich rodičov, ktorí sa o mňa vždy dobre starali a vedeli mi pomôcť. Aj keď som jedináčik, môžem im ďakovať, že ma dobre vychovali a nerozmaznali. Boh ma dal do rúk dobrým a milujúcim rodičom a obklopil ma rodinou, ktorú si vážim a modlím sa k Bohu, aby aj oni zažili pravý dotyk a potrebu Jeho spoločnosti.

Celá naša rodina, dalo by sa povedať, že je katolícka, čo nie je na Slovensku ničím výnimočným. Našťastie sme neboli veľmi pobožní a skôr sa držala len občasných návštev kostola a dodržiavania tradícií. Išli sme s davom a zväčša sme ničomu, čo sa deje v kostole na omši, nerozumeli. Ja som sa veľa vecí naučil až na náboženskej výchove v škole, ale aj tak ma to neoslovilo a skôr som ako dieťa chcel zapadnúť medzi kamarátov. Tak som sa dostal na prvé sväté prijímanie, ale v mojom životnom štýle nenastala žiadna zmena, život plynul ďalej, len čo sme občas išli do kostola. Prišiel čas birmovky a nebolo nikoho, kto by mi išiel za birmovného otca. Nakoniec sa rozhodol ísť môj strýko, ale už sa nedalo zúčastniť, lebo sme nestihli termín zápisu. Tak som sa rozhodol to už neriešiť a časom som na katolícku cirkev zanevrel a začal som veriť po svojom.

Medzitým som mal 11 rokov, kedy ma ako malého chlapca oslovilo kreslenie stavebných výkresov. Skamarátil som sa so susedom, ktorý chodil na strednú stavebnú školu. Začal som sa tomu venovať, študovať knižky, a tak som sa rozhodol ísť touto životnou cestou. Prijali ma na stavebnú priemyslovku a pokračoval som ďalej na vysokú školu. Stretol som tu dobrých kamarátov, s ktorými som sa vydal do ďalšej etapy. Vysoká škola bola veľmi zaujímavá a zažil som tam aj pár nepríjemných situácií ohľadne skúšok, kedy som začal volať k Bohu a prosil ho o pomoc. Začal som sa k Nemu pravidelne vždy pred spaním modlievať a ďakovať Mu. Modlitba bola pre mňa nielen „Otče náš“, ale hlavne rozhovor, ktorý ma bavil. Boh mi dal do cesty veľa ďalších dobrých kamarátov, ktorým môžem tiež vďačiť za príjemné chvíle na vysokej škole a úspešne absolvované skúšky a štátnice. Vysokú školu som úspešne ukončil v roku 2013.

Začal som hľadať prácu a obchádzal som firmy, oslovoval som známych a modlil sa k Bohu za tú najlepšiu a hlavne, aby bola v oblasti mostov a objektov dopravných stavieb, ktoré ma bavia a ktoré som vyštudoval. Žiadna z firiem, ktoré som oslovil, nemala záujem a ani tie najlepšie kontakty na vysokom poste nič nedokázali vybaviť. Nakoniec som oslovil firmu, ktorú som si nechával ako poslednú, a tá ma zobrala hneď do práce, už v pondelok, nakoľko som žiadosť bol podať v stredu, predchádzajúci týždeň a vo štvrtok bol pohovor. Na pohovor prišiel len jeden riaditeľ strediska mostov II., riaditeľ z druhého strediska mostov I. sa ospravedlnil, že nemôže prísť. Tak som sa dostal na stavbu pod môjho nadriadeného, výborného stavbyvedúceho a teraz už aj veľmi dobrého kamaráta a brata Jána, ktorý mi bol aj svedkom na svadbe. No to ale zase predbieham.

Plynuli dni, mesiace a po roku som sa spýtal Jána, kam ho to sem-tam po práci vozím. Začal mi hovoriť o rozdieloch v kresťanstve, o Ježišovi Kristovi, o Duchu Svätom a o zbore v Žiline. Popísal mi bohoslužby, ktoré sa konajú v cirkvi, a hlavne to všetko vždy podložil Božím slovom. Vzbudilo to vo mne zvedavosť a začal som zisťovať, čo to tá Milosť vlastne je. Internet bol plný „pozitívnych“ ohlasov na túto cirkev, ale aj tak som si to išiel overiť na vlastné oči. Bol som pozvaný na zhromaždenie s hosťom Markom Zechinom 13. 4. 2014. Prišiel som tam ako zvedavý skeptik a odišiel som ako znovuzrodený kresťan. Nedalo mi a hľadal som stále v zbore, ako to je s tou psychickou manipuláciou a aj som si prečítal nejaké knihy, čo sa tomu venujú. Vďaka Bohu, tieto prvky som tam nenašiel. Po porovnaní Božieho slova od rôznych prekladateľov a vydavateľov som nenašiel ani rozdiely v Písme. Akurát v niektorých katolíckych prekladoch chýbalo druhé Božie prikázanie a bolo popridávaných pár veršov, ale to išlo o staré vydania.

Rozhodol som sa pokrstiť a prijať krst Duchom Svätým, priznám sa, že som to chcel všetko naraz a hneď, keď som o tom čítal v Skutkoch apoštolov. Veľký podiel na tom mala aj moja zvedavosť a tú Pán Ježiš naplnil, teraz hovorím v jazykoch a mám to rád.

Počas vysokej školy som chodil so skvelým dievčaťom, mal som ju veľmi rád, miloval som ju. Kým som si nebol istý tým, čo robím, tajil som to pred všetkými. No žiaľ, keď prišla otázka priznania sa k svojej viere, začali problémy. Tak som sa s ňou, po modlitbe a radách od bratov a sestier, ktorí si týmto tiež prešli, rozhodol rozísť. Bolo to veľmi ťažké, no môžem ďakovať Bohu, že pri mne stál a uzdravil mi moje srdce.

Boh vždy obdarí niečím výnimočným toho, kto sa postaví na Jeho stranu. Tak mi do cesty prišlo úžasné dievča, s ktorým som raz pracoval na brigáde. Čítal som vtedy akurát knihu od Dr. David Y. Cho – Štvrtá dimenzia, kde popisoval, ako sa správne modliť, že treba myslieť na každý detail v modlitbe. Začal som sa modliť a v mojej mysli a srdci sa vynárala ona, moja dnešná manželka Mária. Ona je jedným z liekov, ktoré Ježiš použil pri liečení môjho srdca. Pamätám si na prvé rande, nie je to až tak dávno. Chcel som stavať náš vzťah na pevných základoch, tak som pred ňou nič neskrýval a vyrozprával som jej všetko o mojom živote a o cirkvi, do ktorej chodím. Mimochodom, keď som Máriu videl prvýkrát, v živote by som si nemyslel, že ona je žena pre mňa stvorená. Žena zo sveta a nie z cirkvi. Tak sme začali spolu chodiť, každé stretnutie bolo pre mňa veľkým požehnaním a nesmiernou radosťou, zamiloval som sa do nej, tak ako som to nikdy nezažil a úprimne, ani som niečo také nečakal. Nemohol som sa dočkať, kedy sa zase uvidíme. Minulosť v mojom srdci mizla a začala sa rozprestierať budúcnosť, v ktorej je Boh, ja a Majka. Začala so mnou občas navštevovať zbor, aj keď sa jej tam páčilo, vyznať Ježiša za svojho Spasiteľa a Pána ešte nechcela. Aj napriek tomu som ju videl, ako svoju spriaznenú dušu a ženu, ktorá po mojom boku kráča po tejto ceste. Požiadal som ju o ruku s vierou, ona sa po mesiaci obrátila a rozhodla sa pokrstiť. Rok nato sme sa zobrali a nie je dňa, keby by som Bohu neďakoval za to, čo pre mňa urobil, za tú cestu, ktorú so mnou išiel trpezlivo až do dnešného dňa. Ďakujem Mu za moju rodinu a všetkých kamarátov, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali. Rozhodol som sa pre Neho a neoľutoval som, vždy sa postará, vždy pomôže, vždy nás zaopatrí. Ježiš je moja cesta, pravda a život (Ján 14,6).

 

 

Boh je živý a premieňa naše životy

Mária

Dostalo sa mi pocty, aby som napísala môj príbeh. Pochádzam z viacpočetnej rodiny, mám úžasných rodičov, skvelé dve sestry a dvoch bratov a ďalších milých príbuzných. Veľmi si vážim svojich rodičov – nemenila by som ich a vrúcne im ďakujem za ich lásku a výchovu. Pochádzam z katolíckej rodiny, dodnes si pamätám, ako rodičia dbali na pravidelnú účasť v kostole, tiež aby sme sa správali k sebe úctivo.

S rastúcim stredoškolským vekom som sa však začala priečiť chodeniu do kostola, spovediam, zapaľovaniu sviečok na hroboch. Totiž, každú nedeľu či iný dôležitý sviatok som tam musela byť, a pritom nik z mojich rovesníkov nie. Nepáčili sa mi ani piesne a mala som subjektívny pocit, že sa celé roky čítajú tie isté verše a kázeň bola poväčšine zameraná len „aby sme mali lásku k blížnemu svojmu“ alebo „ako treba niesť svoj kríž“. Vnímala som, ako výrazne silnel vo mne odpor voči chodeniu do kostola a všetkému s tým spojenému. Vo svojom vnútri som mávala také zvláštne úzkostné triašky, zvyšoval sa mi tep, rozčuľovalo ma pomyslenie na slová: „Ideš do kostola, kým bývaš pod našou strechou a bodka!“ Na strednej škole bola príležitosť chodiť do kaplnky na rannú omšu. Nechodievala som vždy, ale rodičom som povedala: „Bola som.“ Kúpila som si Mp3 prehrávač do vrecka a napadlo mi, že keď si nechám rozpustené vlasy, tak si nikto v kostole a ani rodičia nevšimnú, že mám celý čas slúchadlá v ušiach a počúvam si svoje pesničky. Po jednej nepríjemnej situácii v kostole sme sa s mamou pohnevali a utiekla som počas omše domov. Nepokoj medzi nami pretrvával, ale „vydobyla“ som si nechodenie do kostola. Pocítila som vtedy v sebe akúsi zvláštnu voľnosť a odišla zo mňa tá nazbieraná úzkosť a nepochopenie.

Hneď v lete po maturite sa mi ponúkla možnosť odcestovať do Anglicka – robiť opatrovateľku. Strávila som tam tri roky a potom som sa rozhodla opäť vrátiť na Slovensko. Získala som miesto brigádničky vo firme, ktorá sa venovala diagnostike stavieb. Tak som spoznala aj môjho už manžela Michala. Po pár mesiacoch sme si začali písať cez internet a spoznávať sa. Pozval ma na akúsi kresťanskú konferenciu. Za počítačom som dostala riadny šok. Tak konečne som sa zbavila chodenia do kostola a on ma pozýva na kresťanské stretnutie?! Tak tam určite nepôjdem. Odmietla som pozvanie s tým, že rada s ním pôjdem na iný výlet. Stretli sme sa a povedal mi, že chodí do kresťanského zboru v Žiline. Zhrozila som sa, mysliac si, že rodičia neradi prijmú informáciu, že som sa zaľúbila do Michala, ktorý nemá katolícku vieru.

Dovtedy som vôbec nepotrebovala Boha, Ježiša a ani Ducha Svätého v mojom živote. Nedokázala som veriť niečomu, čo moje oči nevidia, a preto som to ani nevyhľadávala. Nezaujímalo ma nič ohľadom akýchkoľvek náboženstiev. Avšak, veľmi živo si pamätám slová mojej mamy, ktorá mi často opakovala podobenstvo o rozsievačovi. Zasiala do mňa zrnko viery a bolo len na mne, či a kedy vypučí. Počas mojej vzbury voči Bohu viackrát opakovala: „Mária, uvidíš, raz príde do tvojho života muž, ktorý bude natoľko veriaci, že jeho viera sa dotkne aj Teba.“ Vysmiala som sa jej, že to sa určite nestane.

Vzťah s Michalom sa časom prehlboval, radi sme sa stretávali a jednou z častých tém rozhovorov bolo aj to, ako odovzdal svoj život Bohu, ako sa znovuzrodil a dal sa pokrstiť Duchom Svätým. Tiež ako Duch Svätý premieňa jeho osobnosť a ako sa dotýka ľudí v zbore a na uliciach. Viackrát sa nesmelo spýtal, či sa chcem prísť pozrieť do zboru, ale nešla som. Radšej som doma skúmala internetovú stránku a prečítala som si všetky svedectvá a pozrela videá a stále som bola nerozhodná stať sa veriacou, hoci ma to aj povzbudilo.

Michal mi dal jasne najavo, že žije kresťanský životný štýl a ak by sme zamýšľali nejakú spoločnú budúcnosť, je to preňho veľmi dôležité. Bola som preto aj rozhodnutá radšej sa s Michalom rozísť kvôli viere, lebo som sa bála budúcnosti. Nakoniec som však nabrala odvahu na prvú návštevu zboru. Začali hrať úžasné a živé chvály, ktoré sa mi hneď zapáčili. Vnímala som, ako som sa celý čas usmie-vala a tlieskala do rytmu hudby. Na prvýkrát ma to veľmi oslovilo a presvedčilo, že tam chcem prísť znova. Počas návštevy u našich priateľov zo zboru som sa modlila modlitbu spasenia a prijala Ježiša Krista. Po odchode som sa začala cítiť čudne. Ja som sa odovzdala Bohu? Ja, ktorá som tak tvrdohlavo dovtedy vieru odmietala a bola neveriaca? Michal ma upokojil, že som spravila dobré rozhodnutie a mám vytrvať – Svätý Duch ma bude skrze čítanie Božieho slova vyučovať a získam odpovede na všetky moje otázky.

Bola som tá, ktorá sa nikdy nechcela vydávať. Chcela som žiť len tak v spoločnej domácnosti a vychovávať deti. Po roku randenia ma Miško požiadal o ruku a ja som neodmietla, prijala som ho za svojho snúbenca, najlepšieho priateľa, manžela a budúceho otca našich detí. Nemala som v sebe žiadne pochybnosti o tom, či je Michal ten pravý a viem, že Boh je ten, ktorý nás spojil.

Mojím svedectvom je, že Boh je živý a robí premeny v našich životoch. Bola som neveriaca a uverila som. Nechcela som sa vydať a vydala som sa. Chcela som dobre platenú prácu, kde nemusím ďaleko dochádzať a dostala som zamestnanie na dobu neurčitú v štátnej firme a som tam spokojná. Chcela som získať láskavých svokrovcov a dostala som. Chcela som muža, ktorý bude spoľahlivý, zdvorilý, zodpovedný v práci aj doma, ktorý bude chcieť vychovávať deti a bude mi každý deň hovoriť, ako ma ľúbi, a dostala som! Mám Michala, s ktorým ma baví žiť náš spoločný život a byť veriacou. Chvála a vďaka patrí jedine Bohu za to, že poslal Michala, aby mi pomohol nájsť ten skutočný život v Bohu. Biblia sa pre mňa stala návodom pre život, ako získať dobré priateľstvo, šťastné manželstvo, rodinu, uzdravenie, oslobodenie zo závislostí, no najmä ten najväčší dar, ktorý je zadarmo – spasenie.



Súvisiace články

Ako som prežila|Logos 10 / 2015 | Jaroslava Marcienková |Osobnosť
Kresťan a štát|Logos 3 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
Odišiel velikán|Logos 3 / 2018 | Daniel Šobr |Osobnosť
Kresťan a politika|Logos 4 / 2017 | Jaroslav Kříž |Zamyslenie
Ako sa (ne)modliť|Logos 10 / 2010 | Németh Sándor |Vyučovanie