Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom. (Rimanom 6,23)

Pochováva veda Boha

Stoja kresťanský svetonázor a veda proti sebe, alebo je to inak?

logos-11-12-veda.jpg12.novembra večer bola Aula Belliana Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici doslova preplnená študentmi, predstaviteľmi akademickej obce, zástupcami miestnych cirkví a hosťami z radov verejnosti, ktorí čakali na príchod ohláseného prednášajúceho, Johna Lennoxa, profesora matematiky oxfordskej univerzity, ktorý tu mal vystúpiť s verejnou prednáškou na tému „Pochováva veda Boha?“. Organizátormi tohto podujatia boli Katedra teológie a katechetiky Pedagogickej Fakulty UMB a Katedra matematiky Fakulty prírodných vied UMB.

Skutočnosť, že aula s kapacitou takmer 700 ľudí sa celkom zaplnila už asi pätnásť minút pred príchodom prof. Lennoxa, svedčí o tom, že tak osoba prof. Lennoxa, ako aj téma, ktorej venoval svoju verejnú prednášku, sú veľmi atraktívne.

Prof. John Lennox je celosvetovo známy svojím názorom, že kresťanská viera v Boha a veda si v žiadnom ohľade neodporujú. Zúčastnil sa verejných debát s poprednými osobnosťami moderného ateizmu, akými sú Richard Dawkins a Christopher Hitchens. Tieto debaty mali vysokú sledovanosť a viedli k vydaniu jeho argumentov v knižnej podobe (God’s Undertaker: Has Science Buried God? (2009), Gunning for God (2011), and Seven Days that Divide the World (2011)). Profesor Lennox tiež knižne reagoval na ateistické argumenty Stephena Hawkinga. Jeho jasná a zrozumiteľná argumentácia v prospech existencie Stvoriteľa, tak ako o Ňom hovorí Biblia, ho preslávila a učinila ho jedným z popredných kresťanských apologétov súčasnej doby.

Účastníci prednášky takmer dve hodiny napäto počúvali veľmi pútavú a zrozumiteľnú reč profesora Lennoxa, postavenú na logických argumentoch a okorenenú decentným anglickým humorom, ktorý vyvolával salvy smiechu v nadšenom auditóriu.

Svoju prednášku začal pán profesor vysvetlením skutočnosti, že viera a veda nestoja v protiklade. Bola to práve kresťanská viera, ktorá viedla v dejinách k rozvoju vedy a bádania. Medzi súčasnými nositeľmi Nobelových cien môžeme nájsť tak ateistov, ako aj hlboko presvedčených teistov. To, čo ich rozdeľuje, nie je veda – tá ich naopak spája – ale svetonázor. Proti sebe tak nestoja veda a viera, ale ateizmus a teizmus. Tento svetonázorový konflikt trvá tisícročia a poznali ho už v antickom Grécku.

To, s čím je viera v rozpore, je ateistický svetonázor, ktorý existuje odpradávna,
no potýka sa s vážnymi logickými problémami.

Keď moderní ateisti odmietajú Boha, často odmietajú iba svoju (zlú) predstavu o Bohu. Ich častým argumentom je veľmi stará otázka: Ak Boh stvoril svet, kto potom stvoril Boha? Boha považujú za ľudský výmysel, za produkt mysle, ktorá si nedokáže vysvetliť zákonitosti prírody a jej pôvod. Biblický Boh je však večný, tzn. nikým nestvorený, a ak ateisti pripúšťajú, že hmota a energia sú večné, potom je nezmyselné tvrdiť, že nemôže existovať večná osoba. Keď prof. Lennoxovi položil Richard Dawkins otázku: Kto stvoril tvojho Stvoriteľa? Odpovedal mu protiotázkou: Keď sa ma pýtaš, kto stvoril môjho Stvoriteľa a sám sa považuješ za produkt prírody, povedz mi ty, kto stvoril tvojho stvoriteľa. Už osem rokov čaká na odpoveď a stále ju od popredného predstaviteľa moderného ateizmu nedostal.

Viera podobne ako veda stojí na dôkazoch. Píše o tom apoštol Ján na konci svojho evanjelia: „Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (Ján 20,30-31; SEkP)

Prof. Lennox tiež nadhodil otázku: Ako môže ateista dôverovať svojmu úsudku, keď aj jeho myseľ je produktom náhodného bezmyšlienkovitého procesu evolúcie? Kepler, Kopernik aj Newton dôverovali svojmu intelektu, pretože verili tomu, že ich myseľ stvoril Boh.

Dnešní ateisti sú takzvanými redukcionistami, sú totiž presvedčení o tom, že všetky javy na svete sa dajú vysvetliť iba prostredníctvom zákonitostí fyziky a chémie. Existuje však oblasť, kde to neplatí, a to oblasť ľudského jazyka. Skutočnosť, že existuje reč a písmo, že konkrétne hlásky alebo zapísané znaky majú sémantický význam, že existuje nejaký kód, ktorý v sebe nesie informáciu, sa nedá vysvetliť redukcionisticky – iba fyzika a chémia na to nestačia. Môžeme analyzovať zloženie papiera a atramentu použitého na jedálnom lístku, ale ani fyzika ani chémia nám nepovedia, že jedálny lístok opisuje pečenú kačku. Prítomnosť informácie predpokladá prítomnosť intelektu, ktorý za ňou stojí. Podobne aj za najdlhším slovom na svete, nesmierne zložitou ľudskou DNA, stojí vyššia inteligencia. Biblia to veľmi výstižne opisuje, keď hovorí, že celý viditeľný aj neviditeľný svet povstal zo Slova, ktoré bolo na počiatku všetkých vecí.

To sú iba niektoré z argumentov prof. Lennoxa, ktorý po skončení svojej prednášky venoval priestor niekoľkým otázkam, na ktoré aj odpovedal. Počas celej prednášky bolo cítiť, ako si prof. Lennox svojou jednoduchou a priamou argumentáciou získal pozornosť a priazeň svojich poslucháčov, ktorí odchádzali s presvedčením, že viera v Boha nie je nemoderná ani tmárska, ale je v úplnom súhlase s ľudským intelektom a modernou vedou. To, s čím je viera v rozpore, je ateistický svetonázor, ktorý existuje odpradávna, no potýka sa s vážnymi logickými problémami pri svojom vysvetlení pôvodu a zmyslu existencie stvorenia.

Viac informácií o prof. Lennoxovi a mnohé jeho prednášky a materiály nájdete na stránkach johnlennox.org.



Súvisiace články

O Bohu|Logos 10 / 2009 | Jaroslav Kříž |Téma
Neobviňuj Boha|Logos 8 / 2009 | E. Hagin Kenneth |Vyučovanie
Božia vôľa|Logos 11 / 2014 | Jaroslav Kříž |Téma
Boh je Bohom rastu|Logos 12 / 2015 | Jaroslav Kříž |Téma
Meno Božie|Logos 1 / 2012 | Jaroslav Kříž |Téma